Muž po päťdesiatke, poviete si, už by mohol vedieť, kde je jeho miesto. Pol storočia má za sebou, to už nie je žiaden špás. Už by mal mať aspoň malú istotu na svojej človečej ceste, ktorá sa s najväčšou pravdepodobnosťou dávno preklopila do druhej polovice a organicky smeruje k telesnému zániku.
Stará dobrá zlodejina
Hrdina tohto článku sa vykašľal na infláciu, zdražovanie i modly pracovného trhu, akými sú pracovné výzvy, vychádzanie z komfortnej zóny i kariérny rast. Rozhodol sa, že si svoj život a finančnú situáciu vylepší jednoduchou taktikou, starou dobrou „zlodejinou“.
Nebol by prvý ani posledný, kradne kdekto, plebs i elity. Náš hrdina bol špecifický tým, že sa spoliehal na dvojnásobné šťastie. Jednak, že ho pri krádeži nechytia, a tiež, že mu ukradnuté predmetné veci prinesú šťastie. Ani jedna z týchto vecí mu napokon nevyšla.
Vytypoval si obchod a postupne, nenápadne, akoby sa nechumelilo, z tohto obchodu ukradol takmer 500 stierateľných žrebov. Reálne ich bolo 482, no toto presné číslo uvádzam len pre milovníkov nepodstatných detailov. My ostatní hovorme o päťstovke.
Ľudia z obchodu sa čudovali, kam im miznú stierateľné lósy. Zavolali na políciu, že u nich nie je všetko s kostolným poriadkom a záhadné miznutie žrebov oznámili.
Podozrivého päťdesiatnika zadržala polícia ešte v ten istý deň. V jeho domácnosti sa našli stovky zotretých stierateľných žrebov. Stávkovej kancelárii tak spôsobil ujmu niečo okolo 400 eur...
Správa neuvádza, či páchateľ na ulúpených žreboch mal nejakú výhru, ba či si ju dokonca nevyzdvihol. Môžeme sa nazdávať, že skôr nie. Napriek tomu mu hrozí, ak bude sudca prísny, až päťročný trest odňatia slobody. Je to vysoký trest pre zúfalého muža, ktorý holduje zúfalým riešeniam.
V takýchto prípadoch by sa mohol páchateľ podrobiť psychiatrickým vyšetreniam, vzhľadom na vysokú mieru naivity vo vyššom veku života.
Znepokojujúca je však iná vec – nízka pravdepodobnosť vysokej výhry stierateľného žrebu. Nie je takýto hazard väčšia zlodejina ako kradnutie bezcenných stierateľných papierikov zúfalým päťdesiatnikom v obchode? Hazard je svinstvo a to aj takýto neškodný. K nepísaným pravidlám patrí poznanie, že nad „výherným“ automatom ešte nikto nezvíťazil.
O pávoch a ľuďoch
Iným fenoménom je páv. Tento podivuhodný a krásny vták vraj robil problémy aj Darwinovi, lebo narúšal jeho koncept evolučnej teórie. Problémom nie je ani tak samotný páv, ako jeho nadchvostové krovky, ktoré tak radi pomenúvame páví chvost.
Mať takéto parádne pávie pero bolo vždy veľkou výsadou. Kúpiť sa nedalo, no dalo sa nájsť, po prípade ho pávovi ukradnúť. To si však málokto trúfal. Spomínam si na jedného vodiča autobusu, ktorý mal v medzimestskej „harmonike“ (dlhý autobus Ikarus s otočným stredom) pávie pero pripevnené na protislnečnej clone. Vždy sme ho obdivovali, bolo to niekedy okolo roku 1990.
Páví chvost je nepraktický, z páva robí prakticky obeť, preto je nanajvýš čudné, že ako druh prežil až do súčasnosti, lebo je ľahkou korisťou predátorov. Nie je to sivá myš, je to elegán zvieracieho sveta, parádny a drzý.
V starej mytológii považovali páví chvost za symbol slnka. Pôvodne pochádza z Indie, a ešte päťsto rokov pred Kristom bol takým exotickým vtákom, že ho napríklad v Aténach predvádzali ako najväčšie čudo za poplatok. Páv bol aj symbolom niekoľkých bohýň, a dokonca ho pokladali za drsného zabijáka hadov. Blýskavé farby v jeho perách považovali za hadí jed premenený na slnečnú substanciu.
Jezídi majú páva ako božieho posla. Predpokladalo sa, že pávie mäso sa nekazí, tak si páva osvojili aj kresťania, krásny chvost znovu a znovu dorastajúci symbolizoval zmŕtvychvstanie. Dokonca aj o anjeloch sa hovorilo, že majú krídla z pávích pier.
Páv bol však aj odstrašujúcim príkladom pre kresťanov, lebo stále iba pretŕčal svoj chvost a tým upriamoval pozornosť sám na seba a svoju krásu. To je hlavný problém, ak sa prestane poukazovať na Boha a do stredu sa postaví ego.
Číňania verili, že páv zaháňa zlé sily, a pri pohľade na pekné ženy tancuje. Čínski cisári pávy chovali a ich perá si dávali do váz.
Páví chvost je dôležitý pri pohlavnom výbere. Preto sa ho počas miliónov rokov páv nevzdal. Nemal by čím ohurovať samice. Pri pozorovaní pávov vedci zistili, že samičky si vyberajú samcov s väčším chvostovým vejárom. Dôležitú úlohu hrá aj počet ôk na pávom chvoste.
Pri skúmaní pávov urobili biológovia pred rokmi nechutný pokus. Pávovi, ktorý nemal nejaký extra výrazný chvost, primaľovali ďalšie oká a tým sa stal pre samice príťažlivejší. No a keď pávím samcom, ktorí mali prirodzené úchvatné megachvosty, oká na perách zamaľovali, tak o ne samice stratili záujem.
O pávích chvostoch sa uvažuje vo viacerých rovinách. Že výber samičiek (s ktorým samcom sa bude páriť) je len náhodný proces a chvost tam nezohráva žiadnu extra úlohu. Iná teória hovorí o tom, že farebnosť a veľkosť pávích pier súvisí s celkovým zdravím organizmu a tiež o neprítomnosti parazitov.
Takto nejako to teda je v pávom svete. Znepokojivá je len tá povrchnosť pri výbere, že sa samičky na samca „namotali“, aj keď mal iba falošný chvost... Niečo na tom bude.
Napokon všetky tie, často aj bolestivé skrášľovacie procedúry, ktoré podstupujú ľudia, nemajú ďaleko od domaľovaných ôk pávieho chvosta...
Tak nám neostáva iné, ako svoju pozornosť upriamovať na toľko spomínanú, a tak veľmi prehliadanú vnútornú krásu...