Aktívne zálohy slúžia predovšetkým na prípravu pre prípadný výkon mimoriadnej služby a plnenie úloh ozbrojených síl pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí. Záujem o vstup do aktívnych záloh je nízky. Napríklad minulý rok sa prihlásilo 86 ľudí. Aktuálne je do 29. septembra otvorené prihlasovanie do záloh na rok 2024.
Spúšť po Naďovi
Problém je však hlbší. Zatiaľ čo ešte v roku 2020 dôverovalo podľa prieskumu Globsecu ozbrojeným silám až 72 percent občanov, v roku 2023 to bolo už len 48 percent. Ide o strmý prepad dôveryhodnosti v armádu, ktorý nemá v moderných dejinách Slovenska obdoby.
Podobne alarmujúco dopadol aj prieskum Focusu z vlaňajška, ktorý zisťoval ochotu Slovákov brániť svoju vlasť. Ten ukázal, že bojovať by chcelo len 13 percent opýtaných. Pritom v roku 2017 to bolo až 56 percent Slovákov.
Tieto trendy vidíme v čase vojny na Ukrajine, keď vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera s ich ministrom obrany Jaroslavom Naďom proti vôli väčšiny občanov darovali stíhačky Mig-29 a protivzdušný systém S-300 Ukrajine. S dodávkami zbraní Ukrajine nesúhlasí až 70 percent Slovákov.
Vládu OĽaNO vystriedala v máji úradnícka vláda. Na ministerskej stoličke Naďa nahradil Martin Sklenár.
Aké zálohy?
O zaradenie do aktívnych záloh môže požiadať vojak v zálohe, teda človek, ktorý už slúžil v Ozbrojených silách SR, absolvoval povinnú vojenskú službu, dobrovoľnú vojenskú prípravu alebo slúžil v niektorom z bezpečnostných zborov, napríklad bývalí policajti či hasiči.
Novela, ktorá mala otvoriť aktívne zálohy aj občanom bez vojenských skúseností, z dielne Ministerstva obrany SR v marci neprešla v parlamente.
