V máji po prvýkrát už dostala drvivá väčšina slovenských dôchodcov s pracujúcimi deťmi, odvádzajúcimi odvody na Slovensku, rodičovský dôchodok. Menšia časť dôchodcov, ktorá má naň nárok, ale ho zatiaľ nedostala, ho dostane v priebehu tohto roka.
Rodičovský dôchodok (ďalej RD) bol pre mňa jeden z dôležitých projektov môjho života. Zaoberal som sa ním posledných takmer sedemnásť rokov. Mal som to šťastie, že táto idea zaujala i niektorých mojich bývalých politických spolupracovníkov, najmä Milana Krajniaka a Borisa Ažaltoviča, ktorí napokon dostali šancu, aby myšlienku rodičovského dôchodku vo svojich funkciách na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny aj zrealizovali. Bolo mi potešením im pri tom trochu asistovať.
Pochopiteľne ma zaujímalo, ako občania RD prijali. Tak som si urobil súkromný prieskum na Facebooku. V statuse som poprosil priateľov, aby v komentároch vyjadrili názor na túto myšlienku. Čo sa im na tom páči, čo nepáči, čo oceňujú, či čo im na tom prekáža, a tak podobne.
Zhrniem tu výsledku prieskumčeku. Vedel som, že budú dobré, ale ony boli výborné.
Rodičovský dôchodok je veľmi, veľmi populárny
Pod statusom diskutovalo 75 ľudí, ktorí napísali 101 komentárov, keďže niektorí diskutovali i medzi sebou a zapojili sa viackrát.
Rodičovskému dôchodku vyjadrilo podporu 84 percent z nich, z toho 72 percent bezvýhradne a 12 percent s menšími kritickými poznámkami alebo návrhmi na vylepšenie.
Potom je tu skupinka šiestich ľudí (8 percent), ktorí sa nevyjadrili, či súhlasia alebo nesúhlasia, ale hovorili o niektorých aspektoch dôchodkového systému.
Dvaja ľudia (3 percentá) vyjadrili nesúhlas s RD takpovediac omylom, pretože mu pripisovali vlastnosti, ktoré nemá, alebo pripisovali autorom návrhu názory, ktoré nemajú. Budem to komentovať nižšie.
Posledná dvojčlenná skupina (3 percentá) nesúhlasí takpovediac principiálne s RD, obaja používajú argument, že rodičia sa dozvedia plat svojich detí.
Takže RD zaznamenáva prenikavo úspešné prijatie.
Čo písali podporovatelia
Samozrejme, najpríjemnejšie bolo čítať komentáre podporovateľov.
Potešilo ma, že viacerí úplne presne chápali, prečo je RD rozumný a potrebný. Keď je detí dosť, čiže budúcich platiteľov odvodov bude dosť, tak nikto sa otázkou detí nezaoberá. Ale keď je detí málo, tak sa treba pozrieť, kto ako výchovou detí prispel k tomu, že dôchodky budú aj v budúcnosti. A keď sa niekto zaslúžil viac, tak mu to treba na dôchodku kladne zohľadniť.
Veľmi milé boli vyznania tých, ktorých matky vychovali štyri či päť detí. Píšu, že pre ich matky to veľa znamená.
Milým prekvapením bolo, že viacerí komentujúci si pamätali, ako som myšlienku RD hlásal ešte v KDH pred šestnástimi rokmi alebo moje prednášky o ňom na vysokej škole.
A neposlednom rade ma potešila ešte jedna vec. Ako je známe, za dieťa, ktoré pracuje v zahraničí a neodvádza odvody na Slovensku, jeho rodič rodičovský dôchodok nedostane. Týka sa to aj mňa, mám tri deti, dve pracujú na Slovensku, jedno v zahraničí. Dvaja z komentujúcich mali štyri, resp. tri deti, ale z vyššie uvedeného dôvodu dostali rodičovský dôchodok iba za jedno. Prejavili však vďačnosť. Aj také som zažil, i keď nie v tejto diskusii, že jedna pani sa sťažovala, že RD dostáva len za tri deti a nie aj za štvrté, ktoré pracuje v zahraničí.
A teraz poďme na kritické a zlepšovacie pohľady.
Ešte sa vyskytuje nepochopenie, ako rodičovský dôchodok funguje
V malom počte komentárov sa vyskytli ešte nepochopenia, ako RD funguje. Pod vplyvom médií sa niektorí domnievajú, že pri RD sa jedná o priamy transfer peňazí od detí k rodičom, ale nie je to tak. Jeden komentujúci protestoval, že za dôchodky má zodpovedať štát, nie deti. Ale veď presne tak to je. RD vypláca štát, nie deti dôchodcu. Štát iba počíta výšku RD na základe príjmu detí, z ktorého platia odvody. Deťom nič neubudne.
Čo s rodičmi zdravotne ťažko postihnutých detí?
O jednej kritickej výhrade som s istotou vedel, že sa vyskytne. Ide o námietku, že RD nemyslí na rodičov ťažko postihnutých detí, ktoré nikdy pracovať nebudú. Spomenuli to traja komentujúci.
Domnievam sa, že táto námietka je tiež nedorozumením. Vychádzam z dobre známeho princípu nemiešať hrušky s jablkami. V tomto prípade nemiešať princíp spravodlivosti s princípom solidarity.
RD nie je súčasťou politiky solidarity so slabšími. Štát tu nevystupuje ako blahosklonný darca milodarov. Štát tu vracia rodičom to, čo od nich dostal, a to platby odvodov detí, ktoré tí rodičia vychovali. Ide o spravodlivosť.
Pomoc rodinám so zdravotne postihnutými príbuznými je zase politikou solidarity so slabšími. Námietka, čo s rodičmi so zdravotne ťažko postihnutými deťmi, je mi celé roky dôverne známa. Veľmi si želám, aby i títo rodičia boli zvýhodnení nejakou dávkou, ktorá by im zvyšovala dôchodok.
Nedá sa to však urobiť naraz, lebo tu sa jednak jedná o princíp solidarity, a jednak, jedná sa o špecifickú skupinu. A špecifický problém treba vždy riešiť špecifickým spôsobom.
V sociálnej politike vždy teba ustrážiť, aby nedošlo k nežiadúcim vedľajším účinkom opatrenia. Napríklad treba zabrániť možnosti zneužívaniu.
Veľmi sa teda prihováram, aby sa tým budúce vlády zaoberali a bol taký zákon schválený. Napísať ho však bude náročnejšie ako napísať zákon o jednoduchom princípe RD.
Vyplácať RD mesačne, či ročne?
Jeden komentár otvoril otázku, či RD vyplácať mesačne, či ročne. Jednoznačne sa prihováram za schválenú verziu, teda od budúceho roka mesačne. Zdá sa mi, že jednorazové vyplatenie budí u RD dojem čohosi nedôležitého, čo možno ľahko zrušiť, čo aj v diskusii napísal iný komentujúci.
Je pravda, že zatiaľ nie je RD tak vysoký, ako by sme si želali. Peniaze naň treba odniekade vziať. Ale postupne ho treba zvyšovať, aby sa stal významnejším.
No a teraz tá ochrana osobných údajov
Nedávno Richard Sulík zaútočil na RD z dôvodu, že vraj ide proti princípu ochrany osobných údajov, lebo rodič na základe výšky RD dostáva informáciu o výške príjmu svojho dieťaťa.
Ono je to tak s tou liberálnou dogmatikou. Niekedy je právo čosi vedieť a inokedy zase naopak čosi nevedieť. Liberáli bojujú za to, aby dve osoby rovnakého pohlavia VEDELI, aký je zdravotný stav toho druhého, inokedy zase liberáli bojujú za to, aby rodič NEVEDEL, aký je príjem jeho dieťaťa.
Samozrejme, že nikto nechce, aby informácia o jeho plate visela na všetkých stĺpoch. Ale veď rodič, to je čosi iné.
Najsmiešnejšie je však to, že ten rodič to aj tak nevie. Ak dieťa zarába viac, ako 1.2-násobok priemernej mzdy, tak to nevie. A ako napísal jeden komentujúci, z tých ostatných si to 95 percent nevypočíta. Niektorí preto, lebo ich to nezaujíma a niektorí preto, lebo tento matematický úkon je pre nich komplikovaný.
A napokon, presne to nebude vedieť nikto. Na výpočet výšky RD v danom roku sa používajú údaje o príjme dieťaťa spred dvoch rokov. Takže aktuálny plat sa z RD určiť nedá.
Ale tí dvaja, čo odmietali RD principiálne, odmietali ho obaja práve kvôli údajnému porušovaniu princípov ochrany osobných údajov.
Prečo v iných krajinách nemajú RD?
Na záver ešte jedna dôležitá otázka, ktorá v diskusii padla. Prečo vlastne RD ešte nezaviedli v žiadnej inej krajine?
Odpoveď nie je jednoduchá. Udivujúce je najmä to, že myšlienka, že pri dôchodku treba zohľadniť nielen odvody samotného dôchodcu, ale aj to, ako prispel výchovou detí, predsa nie je nová. V nemeckej diskusii pri reforme dôchodkového systému tento princíp presadzoval ekonóm Wilfrid Schreiber. Je to už 70 rokov. Námietkou bola povera, ktorá sa prisudzuje Konrádovi Adenauerovi, ktorý údajne Schreiberov princíp odmietol s poznámkou „aber Menschen werden immer Kinder habem“. Teda, že detí sa budú rodiť vždy. To je síce pravda, ale už pár desaťročí vieme, že nie vždy v dostatočnom počte.
V nemeckej ekonomickej škole má dnes myšlienka RD napríklad podporu nemeckej ekonomickej superhviezdy Hansa Wernera Sinna, ktorého knihy sú prekladané i u nás.
Problém nie je u ekonómov. Je najmä v politike a v médiách. Liberálny duch čias nepraje pojmu rodina, praje individualizmu. Ale toto je na samostatný článok.
Veľa nechýbalo a RD by nebol aj u nás. Mali sme aj trochu šťastia. Útoky na RD prebiehali celé tri uplynulé roky.
A buďme pripravení na to, že aj v budúcnosti budú pokusy RD urobiť bezvýznamným alebo ho dokonca zrušiť.