SaS je jedna zo strán, ktoré môžu rozhodnúť voľby 2023. Ak sa Sulík spolu s Hegerom a Dzuridnom prepadnú, do hry sa môže vrátiť buď Fico, alebo Matovič, bez ktorého by to zrazu nešlo.
Voľný pád SaS nie je nijako prekvapujúci. Dokazuje, že na Slovensku nie je priestor pre dve liberálno-progresívne strany. Bola by to anomália.
Sulík urobil vážnu chybu, keď vycúval z terénu politického realizmu. A keď začal stranu tlačiť do progresívneho pózovania. V tomto športe bude SaS vždy slabšia ako PS. Riziko, že Sulík vo voľbách pohorí, je celkom reálne.
Pritom to nebolo tak dávno, čo sa rátalo s troma prevažne progresívnymi stranami. Okrem Progresívneho Slovenska a novej SaS (tej s Kolíkovou) sa za relevantného hráča považovali aj Demokrati. Čiže zmes liberálov a progresívcov maskovaná Hegerom.
Ak by pôvodné plány vyšli, na prevažne konzervatívnom Slovensku by sa hlásili do novej vlády traja dúhoví „pokrokoví hráči“.
A to by už bolo priveľa.
O niečo prirodzenejšie to vyzerá dnes, keď je v bezpečnom pásme len PS. A jeho dvaja menší partneri, SaS a Demokrati, bojujú o prežitie.
Hegerových Demokratov už pomaly môžeme odpísať. Šanca, že to prelomia a náhle vyletia nad päť percent, je skromná. Pomery síl po voľbách 2023 sa môžu lámať na Sulíkovi. Ak prejde, progresívci budú mať aspoň jedného prirodzeného partnera. Ak zakopnú a padnú (spolu s ďalšími), bude to mať dva silné dôsledky.
Prvým by bolo rozsiahle prepadnutie hlasov liberálnych voličov. To by znamenalo posilnenie najväčšej strany, ktorou bude zrejme Smer. Ak by sa popritom dostala do parlamentu SNS, s pomermi síl by to mohlo byť dramatické.
Druhým dôsledkom prepadu SaS a Demokratov by bola chabá povolebná pozícia Progresívneho Slovenska. Dokonca aj v prípade, že široká koalícia by mala jasnú prevahu nad Smerom. Namiesto aliancie s blízkymi partnermi by sa v progresívcom ponúkali celkom iné možnosti. Tie, ktorými pohŕdajú: Boris Kollár, Igor Matovič. Možno KDH, ktoré pritvrdzuje v konzervatívnej rétorike (ak by prešlo). A k tomu Peter Pellegrini s Erikom Tomášom.
Jadro vlády by potom nebolo liberálno-progresívne, ale, ako sa hovorí na východe, kus iné. Mierne divoké. Nejedlé. A likvidačné pre väčšinu zúčastnených. Takýto politický mix v prípadnej novej koalícii by mal devastačné účinky nielen na koaličných partnerov progresívcov, ale aj na samotné PS.
Jednoducho: plány na širokú koalíciu sú nabité rizikami.
Dôvod: plán so širokou koalíciou stojí na dvoch princípoch, ktoré idú priamo proti prirodzenému organickému nastaveniu slovenskej spoločnosti. A slovenskej politiky.
Tým prvým je snaha vopred izolovať a odstaviť dominantnú stranu s najväčšou verejnou poporou. V demokratických krajinách takáto politika nie je normálna. A normálne potom nemôžu byť ani následky.
Iste, matematicky môžete takmer kedykoľvek víťaza volieb obísť – a sčítať zástup malých hráčov do formálnej parlamentnej väčšiny. Politicky to však nefunguje tak hladko. Karanténa pre veľkú stranu s najširšou podporou verejnosti prináša deformácie.
Druhým problémom výkresov so širokou koalíciou je snaha presadiť progresívcov ako kľúčovú vládnu stranu – alebo rovno „stranu s vedúcou úlohou“. Na Slovensku, kde je väčšinová spoločnosť na opačnej strane ako progresívci, to nepôsobí iba nenormálne. Pôsobí to zvrátene.
A vo voľbách to nevychádza.
Pred voľbami 2020 sa progresívci vyrábali ako nová dominantná strana. Masívna mediálna podpora ich vyniesla nad 15 percent vo viacerých prieskumoch. Ich partnerom mala byť silná strana Andreja Kisku, ktorá by sa (spolu s Kolíkovou) hrala – falošne – na ponuku pre konzervatívnejších voličov.
Výsledok: progresívci nepreliezli do parlamentu. Kiskova strana bola najslabšia z parlamentných hráčov. A víťazom sa stal ten, ktorého nepozvali k predvolebnému „paktu“. Lebo sa ho chceli zbaviť.
Pred voľbami 2023 to s plánmi vyzeralo podobne. Matoviča mala vyhnať z ihriska nová Hegerova strana. Najbližšími partnermi progresívcov mali byť Demokrati, ktorí obsadia priestor Obyčajných. A nová, progresívne naformátovaná SaS.
Predbežný výsledkok: Demokrati krátko po štarte exspirovali. Sú v postavení mimo hry. Sulíkova SaS ich pevným krokom nasleduje. A progresívcom hrozí, že zrazu ostanú opustení. A odkázaní na Borisa Kollára s Igorom Matovičom.
Berme to ako dobrú správu z pohľadu väčšinovej spoločnosti. A zlú správu z pohľadu sociálnych a politických inžinierov.