Dlhé roky ste boli predsedom gréckokatolíckeho Spolku sv. Cyrila a Metoda v Michalovciach. Dnes ste jeho podpredsedom. Aké je povedomie o týchto svätcoch medzi gréckokatolíkmi?
Na úvod by som rád zdôraznil, že Gréckokatolícka cirkev na Slovensku sa považuje za dedičku cyrilo-metodského modelu kresťanstva vo viere i v obrade. Odráža sa to ponajprv v liturgickom kalendári, kde osobitne slávime pamiatku skonu sv. Konštantína Filozofa (14. február), pamiatku skonu sv. Metoda (6. apríl), ich spoločný sviatok podľa východného kalendária (11. máj) a od čias pápeža Leva XIII. aj odporúčaný sviatok 5. júla, ktorý je v súčasnosti na Slovensku štátnym sviatkom.
Významným aktom v tomto kontexte bolo aj určenie cyrilo-metodského patrocínia novému Košickému apoštolskému exarchátu v roku 1997 (dnes Košická eparchia). Tieto a ďalšie aspekty sú signifikantné, ale autentické povedomie, na ktoré sa pýtate, sa buduje v našom dennom príklone k cyrilo-metodskému modelu viery.
Teda k vedomému praktizovaniu východnej liturgie a tradície v zrozumiteľnom jazyku, pri rešpektovaní prvenstva Apoštolského stolca v Ríme. Tu je stále otvorený priestor pre naše dozrievanie do vlastnej cyrilo-metodskej identity.
Váš spolok má pohnutú históriu. Vznikol v roku 1941, no v nešťastných päťdesiatych rokoch všetok jeho majetok zhabali a činnosť pozastavili. Ako sa z tejto rany spolok spamätával?
Pôvodný spolok za relatívne krátky čas vyoral hlbokú brázdu na poli budovania národnej i cirkevnej identity slovenských gréckokatolíkov. V roku 1950 ho postihol neblahý osud celej Gréckokatolíckej cirkvi, čo je pomerne známy fakt. No v pamäti novodobých dejín cirkvi ostala živá spomienka na zakladateľov vtedajšieho spolku a na ich záslužnú prácu pri dvíhaní vlastného povedomia gréckokatolíkov.
Dôkazom tejto živej pamäti je aj skutočnosť, že po vyše štyroch desaťročiach už v slobodných časoch bola činnosť spolku obnovená. Stalo sa to 2. marca 1991 na prvom valnom zhromaždení v Michalovciach. Namiesto zhabanej materiálnej základne sme však po páde totality zažívali obrovské nadšenie, ktoré rozhýbalo spolkový život. Za krátky čas sa do obnoveného spolku prihlásilo takmer 4-tisíc členov. Dnes máme vonkajšiu slobodu, ale, paradoxne, zažívame ochabnutie nadšenia pre duchovné hodnoty a cirkevné povedomie.
Sv. Cyril a Metod sú však dôležitými osobnosťami aj pre rímskokatolíkov, a svojím spôsobom pre všetkých ľudí na Slovensku. Zmienka o nich je aj v Ústave SR. V čom spočíva ich univerzalizmus?
Úcta k solúnskym bratom sa tiahne ako neviditeľná niť dejinami nášho národa. V rámci národného obrodenia sa k nej vracali bernolákovci i štúrovci. Počas komunistickej totality boli Cyril a Metod limitovaní na predstaviteľov kultúry. Osnovatelia prvej Ústavy SR vložili zmienku o cyrilo-metodskom dedičstve do jej preambuly, čo je iste správny počin. Každý si, ako sa vraví, prihrial tú svoju polievočku.
Celkovo by sa dalo povedať, že misia solúnskych bratov mala niekoľko rozmerov: intelektuálny (vyučovanie vo vlastnom jazyku), morálny (zákony a kresťanské pravidlá pre život), kultúrny (vlastné písmo a literatúra) a nezanedbateľný diplomaticko-politický aspekt. Čo je však najdôležitejšie, všetky tieto aspekty boli preniknuté a motivované úsilím o zvestovanie Kristovho evanjelia, čiže náboženským rozmerom. Bez neho si nevieme predstaviť univerzálneho génia Konštantína-Cyrila, ktorý, hoci bol mladší z bratov, viedol misiu a podstatne ju ovplyvnil.
Nešpekulujme, ale skúsme použiť trochu vedeckej fantázie, akými ľuďmi boli sv. Cyril a Metod? Legenda vraví, že za misiu u Chazarov nechceli peniaze, ale to, aby boli prepustení kresťanskí otroci. Hoci je to legenda, mnohé hovorí o duchu autentického kresťanstva.
V Katolíckej cirkvi máme na to slovné vyznačenie: boli svätcami. Ich kresťanstvo nebolo iba deklaratívne, ale vychádzalo z ich osobného vzťahu s Logosom-Kristom, ktorému zasvätili celý svoj život ako mnísi. K autentickému životu podľa evanjelia patrí aj starosť o slabých, chorých či väznených.
Zo zachovaných prameňov vieme, že v nijakej príležitosti alebo situácii nehľadali svoje vlastné výhody. Naopak, hľadeli iba na komplexné dobro človeka, v ktorom videli dôstojnosť ľudskej osoby, stvorenej na Boží obraz a podobu. Majúc toto dobro pred očami, trpezlivo prekonávali každý odpor neprajníkov, snažili sa tlmiť spory medzi panovníkmi a popri ohlasovaní blahozvesti osobným svedectvom života šírili kresťanskú vieru medzi našimi predkami.
Čo znamenalo uznanie staroslovienčiny za oficiálny liturgický jazyk? Aké diplomatické úsilie museli naši vierozvestovia vyvinúť, aby sa im to podarilo? K čomu by sme to mohli prirovnať v dnešnej dobe?
Treba si uvedomiť, že staroslovienčina v čase Cyrila a Metoda bola vysoko rozvinutou a kultivovanou rečou. Ak nejaký nový jazyk „unesie“ preklad Svätého písma, tak to jednoducho musí byť najmä lexikálne rozvinutý jazyk. K tomuto rozvoju prispel aj Konštantín-Cyril, ktorý sám bol vynikajúcim jazykovedcom a teológom. Podľa jazykových odborníkov citlivo reagoval na špecifiká domácej veľkomoravskej verzie staroslovienčiny, ktorú tu našiel. A neexistujúce kresťanské pojmy aj sám dotvoril. Uvedené skutočnosti dovoľovali, aby sa sv. bratia oprávnene obrátili na rímskeho pápeža o potvrdenie ich misijnej metódy inkulturácie, spojenej s prekladom potrebných kníh.
Bol to na vtedajšiu dobu vskutku epochálny čin. Pápež Hadrián II. schválil preklady liturgických kníh do staroslovienčiny a dovolil ich aj užívať v liturgii. S možnosťou oslavovať Boha vo vlastnom jazyku prišlo aj prehĺbenie viery u našich slovanských predkov. Dodnes sme za túto rozhodujúcu evanjelizačnú udalosť vďační.
Skeptici Cyrilo-Metodskú misiu spochybňujú. Najznámejšie sú dve tézy. Prvá z nich, ktorá je však prekonaná, no z času na čas sa objaví, je tá, že Cyril a Metod na územie Veľkej Moravy nikdy neprišli. Druhá téza uznáva, že sa ich misia zrealizovala, ale nakoniec z nej u nás nič nezostalo, lebo latinská kultúra v našom geografickom priestore odkaz svätých byzantíncov nadobro a natrvalo prevalcovala. Čo na to povedať?
Áno, latinská kultúra sa od počiatku druhého milénia v Uhorskom kráľovstve stáva dominantnou. To však neznamená, že vyhnaním žiakov Cyrila a Metoda úplne zanikol slovanský model kresťanstva. Historik a jezuita Michal Fedor s vedeckou erudíciou poukázal na fakt, že kontinuita cyrilo-metodského modelu viery sa u nás zachovala a pretrvávala počas ďalších tisíc rokov. Jej nositeľmi sú predovšetkým gréckokatolíci. Snahy o jednotu s Apoštolským stolcom (únia z roku 1646) len posilnili a kánonicky spresnili tento model.
Dnes žijeme katolíci na Slovensku v obradovej dichotómii (dvojitosti) a podľa učenia Druhého vatikánskeho koncilu sa máme navzájom spoznávať, rešpektovať a spolupracovať. Naši vierozvestovia bez nanucovania odovzdávali poklad viery v krásnom šate zrozumiteľnej katechézy a liturgie. To je ich príklad a odkaz z hlbín dejín aj pre nás, ktorí pokračujeme v práci v Metodovej brázde.
Gréckokatolíci majú veľmi silnú pobožnosť (akatist) ku cti sv. Cyrila a Metoda. Čo vám ako kňazovi v tejto modlitbe najviac rezonuje?
V akatiste nájdeme takmer poetickou formou prerozprávaný život obidvoch bratov spojený s oslavou ich cností. Keď si uvedomíme, že celý akatist sa spieva stojac pred ikonou sv. Cyrila a Metoda, je to skutočne silná modlitba. Mňa osobne dojíma veľké nadšenie našich vierozvestov, s akým napĺňali svoje poslanie. Obdivujem aj ich vytrvalosť spojenú s ochotou (nespravodlivo) trpieť za pravdu.
Ako ukážku ponúkam prvý z dvanástich ikosov, teda častí akatistu, ktorú začína kňaz a odpovedá na ňu ľud dvanástimi veršami + záverečné zvolanie. Celý akatist obsahuje trinásť kondákov a dvanásť ikosov, ktoré sa pravidelne striedajú.
Ikos 1
Stvoriteľ anjelov a Pán mocností vás predurčil za osvietiteľov slovanských národov, preto s vami bola jeho milosť, ktorá vás chránila a posilňovala po všetky dni vášho života. Mali ste ju ako pomocníčku, keď ste skutkami aj slovami všetkým ohlasovali Božiu slávu v mestách i samotách. Preto aj my veriaci, osvietení Kristovou vierou, spievame a voláme:
Ľud: Radujte sa, zvestovatelia evanjeliovej radosti!
Radujte sa, nositelia zázračnej Božej milosti!
Radujte sa, lebo ste za Pánovo meno prijali veľa utrpení!
Radujte sa, lebo ste zavrhli lesti sveta!
Radujte sa, od svojho detstva Bohom požehnaní!
Radujte sa, lebo ste vencom vyznávačov ozdobení!
Radujte sa, lebo ste pohrdli ľudskou slávou a Pána hľadali!
Radujte sa, lebo ste odvážne jeho vôľu mocným tohto sveta hlásali!
Radujte sa, Vševládcom do žiarivého raja prijatí!
Radujte sa, naši horliví orodovníci u Boha!
Radujte sa, lebo vaše modlitby utvrdzujú našu vieru!
Radujte sa, lebo vaším príhovorom sme zvíťazili nad bludmi!
Radujte sa, svätí Cyril a Metod, apoštoli Slovanov!