Čo s dejinami našimi?
Esej profesora Martina Homzu nielen o slovenských dejinách, ale aj o príbehu spracúvania a uvažovania o slovenských dejinách v časoch ideologických tlakov a útokov.
Pohlad na Hrad
Pohľad na Bratislavu od polozabudnutého pamätníka obetiam prvej svetovej vojny na fotografii Štefana Chmulíka z roku 1932. Foto: archív redakcie
Je pre mňa ťažké presnejšie definovať, čomu alebo lepšie komu dnes Slováci najviac vďačia za svoje hlboké historické bezvedomie – maďarónom, čechoslovakistom, národne uvedomelým komunistom, proletárskym internacionalistom, vulgárnym nacionalistom, súčasným globalistom, matičiarom alebo progresivistom? Možno by som si už na začiatku mohol na túto otázku vystačiť dvoma výstižnými formuláciami Ľubomíra Liptáka – slovenským mesianistom a slovenským masochistom, alebo tiež jeho slovami: slovenským jánošíkom a slovenským oportunistom… A možno by som všetko mohol zakončiť tým, že by som povedal: iba sebe samým, drahým a (ne)milovaným.
Jedna kuriozita zo slovenských dejín namiesto úvodu