Kauza Carlton a eseťáci: Polícia navrhla obžalovať prokurátora Paloviča. Prokuratúra po štyroch mesiacoch stále nekoná

Stíhanie bratislavského prokurátora Bystríka Paloviča, ktorý sa údajne dopustil vydierania v kauze hotela Carlton, po dva a pol roku stále viazne. Vyšetrovateľ pritom už v marci navrhol vzniesť obžalobu, prokuratúra tvrdí, že stále „študuje spis“.

Prokurátor okresnej prokuratúry Bystrík Palovič je v Bratislave známa firma, okrem iného sa „preslávil“ kontaktmi na mafiána Mariana Kočnera, ktorému vraj vynášal informácie zo súdov a z prokuratúry.

Polícia je však presvedčená, že podľa zákona sa nesprával ani v kauze hotela Carlton, kde si podľa výpovede jeho spolumajiteľa Erika Mikurčíka údajne vypýtal úplatok za to, že zabezpečí zastavenie jeho stíhania a zároveň ho vydieral, ak jeho želanie nesplní. Obvinenie voči Palovičovi bolo podané ešte v januári 2021. Palovič odmieta, že išlo o úplatok a vydieranie.

NAKA ukončila vyšetrovanie s návrhom na podanie obžaloby prvého marca tohto roka. Hoci odvtedy prešli už štyri mesiace, špeciálna prokurátora obžalobu stále nepodala. „V predmetnej veci vedenej na Úrade špeciálnej prokuratúry prebieha štúdium spisu a príprava obžaloby,“ odpovedala hovorkyňa generálnej prokuratúry Jana Tökölyová.

Pripomeňme, že protistrane v tomto spore prokuratúra vychádza v ústrety omnoho rýchlejšie. Keď Mikurčíkovi bývalí partneri a spolumajitelia firmy Eset podali trestné oznámenie na Mikurčíka, polícia nielenže konala expresne, ale aj bývalý šéf špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik kontroverznú obžalobu podal v priebehu troch hodín. Hoci jeho kolegovia, ktorým prípad autoritársky vzal, sa predtým dva roky zdráhali urobiť takýto krok.  

Potvrdené nahrávky

Podľa návrhu vyšetrovateľa, ktorý má Štandard k dispozícii, vraj Palovič 24. júna 2019 popoludní prišiel do priestorov Mikurčíkovej firmy na Zámockej ulici v Bratislave a vypýtal si úplatok 100-tisíc eur za to, že ako okresný prokurátor zabezpečí zastavenie stíhania Mikurčíka a jeho manželky.

Palovič sa údajne ponúkol, že zabezpečí, aby krajský prokurátor vyhovel sťažnostiam, ktoré podal Mikurčík a obvinenie zrušil. Následne mal vybaviť, aby podobne konal aj vyšetrovateľ a dozorujúci okresný prokurátor, pričom zamietnutá by bola aj prípadná sťažnosť podaná protistranou. Palovič vraj prisľúbil aj ovplyvnenie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý dozoroval druhé Mikurčíkovo obvinenie.

O čo šlo v tomto prípade? Voči Mikurčíkovi, ktorý sa sporí s bývalými partnermi o hotel Carlton, sa aktuálne vedú dve trestné stíhania. To prvé za údajnú krádež dvoch miliónov eur najprv odmietla krajská polícia aj vyšetrovateľ NAKA Ľubomír Kandra. Palovič prišiel za Mikurčíkom a podľa obžaloby si vraj od neho vypýtal úplatok. Keď Mikurčík úplatok odmietol, v stíhaní voči nemu sa pokračovalo. 

Paloviča však usvedčujú zvukové nahrávky. On sám sa pred vyšetrovateľom bránil tým, že záznamy sa vraj získali nezákonne a musel vypovedať o veciach, pri ktorých nebol zbavený mlčanlivosti. Vyšetrovateľ jeho námietku označil za neopodstatnenú, keďže nahrávky dobrovoľne predložil Mikurčík a keďže „za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci“.

Súčasťou návrhu je aj znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu, ktorý autentickosť nahrávky potvrdil.

Dlhočizný spor

Spor bývalých spolumajiteľov luxusného bratislavského hotela Carlton zaťažuje slovenské súdy už roky. Pôvodní partneri sa rozkmotrili a vzájomne sa snažili vyšachovať z hry o vlastníctvo budovy. Na jednej strane stál podnikateľ Erik Mikurčík, na druhej strane spolumajitelia Esetu Maroš Grund a Rudolf Hrubý.    

Agresívny obchodný konflikt prerástol do série súdnych sporov. Súdy však začali rekordne rýchlo rozhodovať v prospech Grunda s Hrubým, vďaka čomu sa im podarilo hotel ovládnuť. Mikurčík o svoje podiely prišiel. Grund s Hrubým zároveň podali na Mikurčíka trestné oznámenie za to, že sa po nezákonnom výmaze jeho osoby ako konateľa z obchodného registra údajne pokúsil previesť hotel na svoju firmu.

Voči Mikurčíkovi však smerovalo aj druhé trestné stíhanie za údajnú krádež dvoch miliónov eur, ktoré z účtu spoločnej firmy, ktorá vlastnila hotel, nechal previesť na svoj súkromný účet. A práve v tomto druhom prípade sa angažoval Bystrík Palovič, keď si údajne od Mikurčíka vypýtal úplatok za to, že mu pomôže. 

Palovičovi môže pri stíhaní uškodiť, že Mikurčíkov prípad predtým vyšetrovateľ aj nadriadená prokuratúra uznali ako nepodložený. O čo išlo?

Voči Mikurčíkovi a jeho manželke Zuzane Kalmanovej bolo vznesené obvinenie 24. apríla 2019 za údajnú krádež dvoch miliónov eur. Prokurátor aj vyšetrovateľ sa však stotožnili s ich vysvetlením, že peniaze prevádzali za účelom základnej prevádzky hotela. Bezprostredne predtým ich totiž obchodný register bez ich vedomia nezákonne vymazal ako spolumajiteľov hotela, o čom sa dozvedeli na dovolenke a rozhodli sa rýchlo konať.

Keďže boli presvedčení, že takéto zmeny mohli byť uskutočnené len podvodom, obávali sa, že protistrana sa ich bude snažiť odstaviť cez konkurz hotela, ak nebudú schopní plniť záväzky. Firme, ktorá hotel vlastnila, totiž hrozilo zadlženie. „Chceli sme zabezpečiť prostriedky na bezpečnosť hotela, preto som si preposlal peniaze na účet, aby následne šli do notárskej úschovy,“ tvrdí Mikurčík.

Vyšetrovateľ Ľubomír Kandra uznesením z 11. februára 2019 trestné stíhanie zastavil, keďže uznal, že „skutok nie je trestným činom“. Zaujímavé je aj jeho zdôvodnenie: Mikurčík s manželkou potrebovali zabezpečiť prostriedky na bežný chod hotela, aby sa vyhli platobnej neschopnosti, ktorou by sa zaúverovaný hotel mohol dostať do konkurzu.

Mikurčík podľa výsluchu ako prvú možnosť zvažoval notársku úschovu, ale tá z dovolenky nebola realizovateľná okamžite a priamo, preto uskutočnil bankový prevod na vlastný účet, pričom Kalmanová bezprostredne informovala vedenie hotela o podstate tejto transakcie. V uznesení vyšetrovateľa sa tiež píše, že ak by Mikurčík mal úmysel si dva milióny prisvojiť, prevod by logicky nerealizoval takýmto spôsobom.

Vyšetrovateľ tiež skonštatoval, že ku krádeži ani nemohlo dôjsť, keďže Mikurčík v tom čase mal ako generálny riaditeľ a spolumajiteľ s väčšinovými právami plné dispozičné právo k firemnému účtu. Ak by nebol Mikurčík konateľom, nemohol by mať prístup do internetového bankingu a zrealizovať miliónovú operáciu. „Okrem toho u nich absolútne absentuje úmysel si prevedené finančné prostriedky prisvojiť, čo je okrem iného zrejmé aj z popisu samotných transakcií (vedených) ako ,Úschova na prevádzku CP´ (skratka firmy Carlton Property, ktorá je majiteľom hotela, pozn. red.),“ dôvodil vyšetrovateľ Kandra.

Vypočutá bola aj účtovníčka, ktorá potvrdila, že Mikurčík s manželkou mali dispozičné právo s peniazmi nakladať a potvrdila aj to, že Kalmanová jej bezprostredne volala a transakciu vysvetlila.

Podľa Kandru to potvrdzujú aj ďalšie skutočnosti, ktoré nasledovali po inkriminovaných prevodoch. Tie vraj spočívali v označení účelu prevodu, ako aj v tom, že s peniazmi „neboli vykonané žiadne ďalšie dispozície smerujúce k zahaleniu ich pôvodu“.

Kandra preto konštatuje, že sa „nepodarilo preukázať, že by Erik Mikurčík a Zuzana Kalmanová konali v úmysle prisvojiť si finančné prostriedky… Z tohto tvrdenia jednoznačne vyplýva záver, že Erik Mikurčík ani Zuzana Kalmanová sa necítia vlastníkmi uvedených finančných prostriedkov… O vykonanom prevode upovedomili generálneho riaditeľa aj účtovníčku, čo … potvrdzuje, že ich konanie nemožno kvalifikovať ako trestný čin,“ píše sa v uznesení o zastavení trestného stíhania.  

Mimochodom, s podobnými argumentmi neskôr operoval aj okresný súd, ktorý obžalobu zamietol. „Obvinenie zrušujem, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci,“ konštatuje sudca Michal Valent v rozhodnutí z 31.augusta 2021. Súd taktiež konštatoval, že z vykonaného dokazovania je nesporné, že Mikurčík bol v čase prevodu prostriedkov konateľom – nemohol tak vykonať krádež.

Hoci prípad sa vyvíjal jasne v Mikurčíkov prospech, prokurátor Palovič Kandrovo zastavenie stíhania po sťažnostiach protistrany zrušil. Následne navštívil Mikurčíka v jeho kancelárii, kde si vraj vypýtal úplatok.

Ako si vypýtať úplatok

Z nahrávky dvoch stretnutí, ktoré má Štandard k dispozícii, vyplýva, že Kandra si bol plne vedomý toho, že Mikurčík je nevinný: „Môj právny názor je jasný od začiatku. Bez nejakých vplyvov, mňa nikto neovplyvňoval ani nič, ja nie som ani na jednej a ani na druhej strane. Esetu sa nebojím,“ vyznával sa Palovič pred Mikurčíkom.    

Palovič na stretnutie dokonca priniesol interný dokument z prokurátorského spisu, v ktorom tento svoj právny názor o Mikurčíkovej nevine písomne interpretoval nadriadenej prokuratúre.

Následne zdôvodnil, prečo napriek tomu stíhanie zastavil, hoci vraj nechcel, ale „boli na neho ohromné tlaky od ľudí zhora“. O koho malo ísť? Palovič okrem iného údajne podľa Mikurčíkovej výpovede z 11. decembra 2019 spomenul Dušana Kováčika, hoci jeho meno nevyslovil, ale ukázal na jeho meno v dokumentoch, ktoré mali k dispozícii pred sebou na stole. Kováčik je Palovičov bývalý spolužiak. Palovič v tichosti vyslovil aj prezývku ďalšieho muža v pozadí: „Šuflík“.

S Mikurčíkom sa na nahrávke najprv rozprávajú o stave prípadu na okresnej prokuratúre a Mikurčíkových sťažnostiach. „Oni majú možnosti, že to buď zamietnu, a bude sa v trestnom stíhaní pokračovať, alebo im vyhovejú, a rozhodnutie vyšetrovateľa to skončí,“ tvrdí Palovič na zázname.

„Ak by sa to podarilo (z kontextu vyplýva, že má na mysli vyplatenie úplatku, pozn red.), som dohodnutý s Kandrom, že to znova zastaví a keď tam potom prídu sťažnosti proti tomu, ja by som to zamietol. Taká je konštrukcia. Ja mám prístup ku Krajskej prokuratúre a aj oni by to zrušili. A dajú tam právny názor, ktorý by pomohol aj v ďalších krokoch, a môj právny názor je jasný od začiatku,“ povedal Palovič.  

Náznak o ďalšom konaní je podľa všetkého odkaz na druhé trestné konanie voči Mikurčíkovi, kde obžalobu podal práve Dušan Kováčik. Palovič mu vlastne naznačoval, že ak bude spolupracovať, pomôžu mu v oboch konaniach. 

„A ako si to predstavujete, čo treba spraviť?“ pýta sa ho Mikurčík na nahrávke. Následne sa začnú zhovárať v „inotajoch“, ako si to sami nazvali, pričom Palovič povie: „Oni takto, toto je ich predstava. To si treba potom zvážiť.“ Podľa Mikurčíkovej výpovede Palovič v tomto momente napísal na kúsok papiera sumu 100-tisíc eur.

Palovič zjavne čaká na Mikurčíkovu reakciu, ten je však dlho ticho. Nasleduje povzdych. „Uhm,“ reaguje. „Ja nie som Eset. My máme nejakú domácnosť a toto vnímam až ako hulvátstvo, takto rozhodovať,“ odpovedá Palovičovi. Ten mu odpovie, aby si nechal čas na rozhodnutie. „Toto musím reálne aj s manželkou prediskutovať, neviem to spraviť inak, ale pripadá mi to až šialené, nerealizovateľné,“ hnevá sa Mikurčík.  

„Premyslite si to, čo a jako,“ hovorí Palovič na druhej nahrávke počas ich ďalšeho stretnutia. „Ak to pre vás nemá zmysel, tak kašľať na to, ale trošku zmysel to má, lebo potom, keď sa bude dať, tak ja by som vedel pomôcť aj v tej prvej veci, na tom ,špeciále´. Je tam totiž taký normálny človek, takže bolo by to určite podporené aj v tej prvej veci…“

„To je však nenormálna suma, to je nenormálne číslo,“ odpovedá Mikurčík. Palovič na nahrávke tvrdí, že jeho suma tiež šokovala, čím naznačil, že v tejto veci nekonal len sám za seba, ale za širšiu skupinu ľudí. „Tak to vyzerá, ale neviem prečo Šuflík je proti vám,“ tvrdí Palovič a zasmeje sa.

Po odmietnutí úplatku Mikurčíkom sa Palovič rozbehol. Okrem toho, že nariadil Kandrovi vyšetrovanie obnoviť, dokonca hneď v apríli 2019 podal aj obžalobu, proti Mikurčíkovi konal aj v iných veciach. Zamietal jeho sťažnosti na nevyšetrenie prípadu zmeny konateľov na obchodnom registri, ktorými prišiel o kontrolu a neskôr aj o podiel na hoteli.

V zrušení uznesenia z 2. apríla 2019 sa v rozpore s predchádzajúcou logikou vyšetrovateľa konštatuje, že „obaja podozriví mali vedomosť, že už nie sú štatutárnymi zástupcami“. Palovič sa nijako nevyrovnal s výpoveďou Mikurčíka s Kalmanovou, kde opisujú, že na podklade internetového výpisu v registri sa domnievali, že dochádza k podvodu, a preto museli v záujme ochrany spoločnosti rýchlo konať.

Bizarné je, že odôvodnenie rozhodnutia o vznesení obvinenia je takmer identicky prevzaté z pôvodného opačného uznesenia, v ktorom ten istý vyšetrovateľ nevidel dôvod Mikurčíka stíhať.

Palovič zároveň zamietal Mikurčíkove podania, v ktorých spochybňoval protiprávny prevod na obchodnom registri. Muselo mu na tom zjavne veľmi záležať. Zamietnutie vykonal v nedeľu (!) 25. augusta 2019, tri dni po tom, ako mu NAKA odobrala mobil a začala voči nemu trestné stíhanie v inom korupčnom prípade.

Stíhanie za nezákonný prepis následne zastavila aj Okresná polícia v Bratislave. Na tomto je však zaujímavejšie to, že o tom bol zjavne vopred a dobre informovaný aj Marian Kočner, ktorý od vtedajšieho podpredsedu okresného súdu Bratislava I Vladimíra Sklenku dostal správu: „Sasinkova (adresa okresnej polície v Bratislave, pozn. red.) je pod kontrolou, tam tú jeho (Mikurčíkovu, pozn. red.) ko..tinu odmietnu“. Sklenka, dnes „kajúcnik“, podľa správ z Threemy vedel o nezákonných prevodoch na obchodnom registri, ktorý mal pod kontrolou jeho súd, a priamo sa v nich v prospech eseťákov Grunda s Hrubým angažoval.

Pozoruhodné je tiež to, že Palovič svoju obžalobu na Mikurčíka podal v rovnaký deň, ako bol zadržaný Dušan Kováčik v inom korupčnom prípade. Tieto prazvláštne procesy tak pripomínajú skôr akúsi koordinovanú „poistku“ proti rivalovi eseťákov Mikurčíkovi.

Ako sa Carlton dostal ku Kováčikovi

Popri týchto okolnostiach neprekvapí, že prípad krádeže dvoch miliónov eur Mikurčíkom sa pôvodne nikdy nemal dostať tak ďaleko. Podozrivé je totiž aj to, ako tento prípad predtým „putoval“, kým sa dostal na Národnú kriminálnu agentúru.

Pôvodne bolo totiž trestné podanie smerované na Krajskú políciu v Bratislave, pričom prvý vyšetrovateľ sa už po niekoľkých úkonoch vyjadril, že skutok nie je trestným činom. Prípad ale udržal pri živote príkaz policajného prezidenta Tibora Gašpara, ktorý rozhodol o jeho preložení pod NAKA. Prípad dostal spomenutý Kandra, ktorý vyšetroval aj druhú obžalobu voči Mikurčíkovi od Dušana Kováčika. O tom, že Gašpar zasahoval do stíhania Carltonu, vypovedal aj bývalý elitný člen NAKA a súčasný „kajúcnik“ Bernard Slobodník. Pritom práve Slobodník podľa výpovede Gašpara pripravil pôdu na presunutie prípadu na NAKA, a to tým, že Gašpara vraj uviedol do omylu:údajne ho informoval, že ide o trestný čin presahujúci hranicu 6-miliónov eur, čo zakladalo príslušnosť riešiť prípad na elitnom útvare polície. 

O tom, že aj Slobodník zasahoval do vyšetrovania, svedčí aj výpoveď Slobodníkovho exzástupcu Milana Mihálika. Sobodník tiež vypovedal, že sa s eseťákmi a ich právnikmi osobne neformálne stretával ešte predtým, ako mu Grund s Hrubým adresovali trestné oznámenie na Mikurčíka priamo do jeho rúk.

Pre prokuratúru by mal byť Palovičov zaznamenaný hlas vážnym problémom. Z uznesenia vyplýva, že do tejto hry v boji o hotel v hodnote 60-miliónov eur mohli byť na strane „eseťákov“ zapojené širšie čelné štruktúry prokuratúry aj polície. Ak by bol Palovičov korupčný návrh autentický, znamenalo by to, že by mal vplyv na vyšetrovateľa, okresnú aj krajskú prokuratúru a dokonca aj príslušných prokurátorov na generálnej prokuratúre či Úrade špeciálnej prokuratúry ŠP – alebo sa tak aspoň tváril.

Pripomeňme tiež, ako sa vlastne spolumajiteľom Esetu podarilo špeciálnu prokuratúru aj v druhom prípade obžaloby presvedčiť, že Mikurčíkovo konanie nebolo len agresívnou obranou v nepriateľskom spore s partnermi, ale priamo zločinom.  

Hrubý s Grundom pôvodne trestné oznámenie podali 26. júla 2017 na generálnu prokuratúru. Krátko nato, 11. augusta, adresovali totožné trestné oznámenie na Národnú jednotku finančnej polície NAKA, a to výslovne „do rúk riaditeľa plk. Ing. Bernarda Slobodníka“. Len deň predtým ho poslali priamo do kancelárie vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara a následne trestné oznámenie putovalo aj s doplnením „na vedomie“ Dušanovi Kováčikovi.

Nie je známe, prečo Grund s Hrubým zvolili tento postup a prečo im záležalo, aby sa prípad dostal práve do rúk tejto siete ľudí, ktorú v súčasnosti NAKA a špeciálna prokuratúra označujú za organizovanú a koordinovanú zločineckú štruktúru, ktorá okrem iného zabezpečovala trestné stíhania v prospech vybraných skupín. V každom prípade, prokuratúra aj NAKA od tohto momentu konali a konajú v prospech eseťákov a v ich spore s Mikurčíkom im výdatne pomáhajú.

Čo sa mohlo diať v zákulisí, naznačuje komunikácia v Threeme medzi podpredsedom bratislavského okresného súdu Vladimírom Sklenkom a Marianom Kočnerom.

Rudolf Hrubý – obchodný partner Zoroslava Kollára –, sa v tom čase stretol s Marianom Kočnerom ohľadom kauzy Carlton. Hrubý tieto kontakty zatajoval a jeho advokáti o stretnutí klamali. Až kým pod váhou dôkazov svoje väzby na Kočnera s Kollárom nepriznal pre Aktuality.sk.

Podivná je aj skutočnosť, prečo nie je vyšetrovaný elitný expolicajt NAKA Bernard Slobodník, o ktorom sme informovali dávnejšie. Ide o kajúcnika, ktorý by mohol do kauzy vniesť viac svetla, keďže počas výsluchu sám hovoril o tom, že tento prípad bol ovplyvňovaný z najvyšších miest. Prokurátori sa však o jeho svedectvo zaujímali len veľmi povrchne.

Ku kauze Carlton sa Slobodník vyjadril počas výpovede 30. októbra 2020. Uviedol, že vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar si ho v tejto veci zavolal a upozornil, aby na tento prípad „dávali veľký pozor, pretože to nie je také jednoznačné, ako to môže vyzerať“ a pokračuje: „To sa stalo asi dvakrát, že Gašpar mal pocit, že robíme tendenčne, že si chceme u skupiny Eset urobiť očko,“ vypovedal Slobodník.

NAKA v tom čase konala presne podľa plánov, ktoré v Threeme spriadal Kočner so Sklenkom. Slobodník teda v tejto kauze vypovedal v rozpore s tým, čo vypovedajú správy z Threemy a tiež v rozpore s jeho vlastným konaním, keďže eseťáci dali trestné oznámenie voči Mikurčíkovi priamo do jeho rúk. Ak bolo stíhanie Mikurčíka vykonštruované, niesol za to zodpovednosť aj on sám. Prokurátori ani vyšetrovatelia ho napriek tomu so spornými okolnosťami dodnes nijako nekonfrontovali.

Foto – Matúš Zajac