Po zadržaní Dušana Kováčika vtedajšia námestníčka generálneho prokurátora Viera Kováčiková 26. októbra minulého roka uložila úradu povinnosť preveriť všetky prípady, ktoré mal bývalý šéf špičkových prokurátorov na starosti. Ide o jeho známu smutnú bilanciu 61:0 nepodaných obžalôb, aspoň tak ju zvyknú uvádzať médiá. Presnejšie by to malo byť 61:1.
Tento prípad sa do jeho rúk dostal za podivných okolností. Hrubý s Grundom pôvodne trestné oznámenie podali 26. 7. 2017 na generálnu prokuratúru, no nečakali, kým sa vec rozhýbe, a krátko nato, 11. augusta, adresovali totožné trestné oznámenie na Národnú jednotku finančnej polície NAKA, a to výslovne „do rúk riaditeľa plk. Ing. Bernarda Slobodníka“. Zvláštne je tiež to, že deň pred tým ho poslali priamo do kancelárie vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara a následne trestné oznámenie putovalo aj s doplnením „na vedomie“ Dušanovi Kováčikovi.
Nie je známe, prečo „eseťáci“ zvolili tento postup a prečo im záležalo, aby sa prípad dostal práve do ich rúk. Grund s Hrubým žiadosti o rozhovor na tému Carlton odmietli. „Kategoricky odmietame, že by naši klienti alebo či už súčasní, alebo bývalí právni zástupcovia iniciovali akékoľvek ovplyvňovanie súdnych rozhodnutí,“ znie stanovisko ich advokátov.
Jedna línia
Gašpar, Slobodník a Kováčik mali na svojich úradoch podľa obžaloby v prípade „Očistec“ fungovať ako organizovaná zločinecká skupina, ktorá okrem iného zabezpečovala trestné stíhania v prospech vybraných skupín. Svoju činnosť mali vykonávať koordinovane podľa zadaní vyššie postavených členov skupiny.
Slobodník prípad pridelil vyšetrovateľovi z Nitry Ľubomírovi Kandrovi, ktorý mesiac nato vzniesol obvinenie voči Mikurčíkovi a jeho žene. Mimochodom, inšpekcia začala 21. 9. 2020 trestné stíhanie pre podozrenie za prijímanie úplatku v súbehu so zneužívaním právomocí verejného činiteľa, kde je Kandra podozrivý.
Na špeciálnej prokuratúre to bolo komplikovanejšie. Prípad bol pridelený nižším prokurátorom, tí však vo veci niekoľko rokov nepodali obžalobu, podujal sa k tomu až sám Kováčik, ktorý si vec pridelil na jediný deň. Počas tohto dňa stihol prečítať 1300-stranový spis a napísať 25-stranovú obžalobu, ktorú ešte v rovnaký deň podal.
Čo sa mohlo diať v zákulisí, naznačuje komunikácia v Threeme medzi podpredsedom bratislavského okresného súdu Vladimírom Sklenkom a Marianom Kočnerom.
Dňa 25. januára 2018, tri dni nato, ako prokuratúra zamietla Mikurčíkovu sťažnosť voči vzneseniu obvinenia, napísal Sklenka Kočnerovi takúto správu: „Mikurčík zamestnáva. Zasiela elaboráty.“ Kočner reaguje, Mikurčíka označí vulgarizmom: „Ko..t.“ Sklenka od Kočnera následne požaduje, aby zapojil do prípadu elitné útvary: „Pomôžeš mi s NAKA a prokuratúrou?“ Kočner sa pýta: „Myslíš s ko..tom?“ Sklenka potvrdzuje: „Áno, s turbo ko..tom.“ Kočner odpovedá: „Tam nemám čo pomáhať, tam už pomáhajú tí, ktorí by pomáhali, keby som chcel pomáhať ja.“ A o chvíľu zvýraznene dodá: „NAKA IDE NAPLNO.“
Rudolf Hrubý – obchodný partner Zoroslava Kollára –, sa v tom čase stretol s Marianom Kočnerom ohľadom kauzy Carlton. Hrubý tieto kontakty zatajoval a jeho advokáti o nej klamali. Až kým pod váhou dôkazov musel svoje väzby na Kočnera s Kollárom priznať.
Sudca Sklenka v Threeme píše, že Kočnera na stretnutie s Hrubým, ktoré sa udialo v golfovom areáli Welten, ohľadom Carltonu pripravoval. Sklenka písal Kočnerovi: „Tak keď si šiel na stretnutie do Weltenu s pánom H., tak si ma požiadal, aby som ti to celé objasnil a uviedol ťa do problému.“ Hrubý toto stretnutie najprv zapieral, neskôr pre Aktuality.sk priznal, že sa s Kočnerom stretol a dôvod stretnutia mal byť práve proces v kauze Carlton.
Preverovanie obžaloby
Generálna prokuratúra nám potvrdila, že v rámci preverovania Kováčikových prípadov sa preskúmala aj táto ním podaná obžaloba. „Predmetná trestná vec bola preverovaná zo strany JUDr. Viery Kováčikovej a následne aj zo strany súčasného generálneho prokurátora,“ reagovala generálna prokuratúra. „Nebol zistený dôvod na späťvzatie obžaloby, obžaloba bola podaná zákonne.“
Vzhľadom na sporné okolnosti prípadu sa Štandard pokúšal zistiť, do akej hĺbky prebehlo skutočné preverovanie Kováčikovej obžaloby a či nebolo preskúmané len formálne. Z reakcií prokurátora vyplýva, že základné podozrenia, ktoré sa nad prípadom vznášajú, preverované neboli.
Prokuratúra neposkytla žiadne vysvetlenie, ako mohol Kováčik bez zdôvodnenia odobrať prípad inému prokurátorovi, prideliť sám sebe na jediný deň, vysporiadať sa s procesnou obhajobou a za pár hodín napísať a podať obžalobu. Z vyjadrení prokuratúry vyplýva, že Kováčik v tejto veci nebol nikdy ani vypočutý.
Preverovanou okolnosťou by malo byť aj skúmanie, aký vplyv na Kováčika mohli mať Kočnerove konzultácie pre Hrubého a ako je možné, že boli so Sklenkom informovaní o interných dokumentoch z NAKA či špeciálnej prokuratúry. Bol Hrubý vypočutý, či sa snažil ovplyvňovať kauzu cez Mariana Kočnera, prípadne Sklenku? „Bez vyjadrenia, respektíve nemám o tom vedomosť,“ odpovedal pre Štandard dozorujúci prokurátor.
Najvyšší súd spochybnil podstatu obžaloby
Obžalobu pritom medzičasom skomplikovalo aj rozhodnutie Najvyššieho súdu a bratislavského krajského súdu, ktoré konštatovali, že Mikurčíkovo právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces boli súdmi nižšej inštancie porušené.
Najvyšší súd rozhodol o spätnom zápise Mikurčíkovho podielu v spoločnosti Carlton Property, čiže Mikurčík s manželkou boli podľa tohto verdiktu de iure konateľmi spoločnosti po celý čas, ako proti nemu Hrubý s Grundom viedli proces – oni sami však tým pádom nemali nad firmou právomoc. Ide o delikátny problém, ktorý môže celú záležitosť obrátiť naruby. Na podanie obžaloby je totiž potrebný súhlas spoločnosti, ktorá v spore vystupuje ako poškodená. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu totiž vyplýva aj možnosť, že obžaloba by bola platná iba vtedy, ak by ju Mikurčík podal sám voči sebe.
Získať právny názor špeciálnej prokuratúry na tieto kľúčové rozhodnutia súdov nie je možné, na naše otázky neodpovedá. Mohol Mikurčík pri prepise podielov firmy konať protizákonne, ak bol v tom čase podľa Najvyššieho súdu oprávneným konateľom a vlastníkom? „Vo veci je nariadené hlavné pojednávanie, kde sa bude vykonávať dokazovanie,“ reagoval prokurátor.
Prokuratúra sa nevyjadrila ani k tomu, či preverovala, akú rolu hral v prípade Sklenka s Kočnerom. Sklenka je pritom kajúcnik, musí teda vypovedať pravdu o každom nezákonnom konaní, o ktorom má vedomosť. Na jeho informácie však prokuratúra zjavne zvedavá nebola: „Nemám vedomosť o tom, ako vypovedá Sklenka v iných trestných veciach, tieto veci nedozorujem,“ odpovedal nám cez hovorcu generálnej prokuratúry dozorujúci prokurátor prípadu.
Ak Sklenka naozaj spolupracuje, mal by tiež prehovoriť aj o okolnostiach stretnutia Kočnera s Hrubým. Ide o ďalšiu dôležitú okolnosť, ktorá by mohla vniesť svetlo do pozadia Kováčikovej obžaloby. Týmto smerom ju ale podľa všetkého nik neskúmal. Na doplňujúce otázky k prípadu už prokuratúra neodpovedala: „V tejto fáze prípravného konania zatiaľ nebude Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) poskytovať informácie, týkajúce sa uvedenej trestnej veci,“ reagoval hovorca Dalibor Skladan.
Slobodníkova tajomná výpoveď
Samostatnou kapitolou je aj konanie Bernarda Slobodníka. Keďže ide tiež o kajúcnika, jeho svedectvo by mohlo byť rovnako osvetľujúce. Prokurátori sa však o tento prípad zjavne zaujímali len veľmi povrchne.
Slobodník sa priznal k viacerým, prevažne korupčným trestným činom počas niekoľkodňového výsluchu. Prokurátori ÚŠP sa ho počas neho pýtali aj na kauzu Carlton, ku ktorej sa vyjadril počas výpovede 30. októbra minulého roka. Išlo však len o jedinú otázku: „Máte nejaké poznatky ku kauze hotela Carlton?“ pýta sa ho prokurátor Repa ako prvú otázku po obedňajšej prestávke a bez akéhokoľvek predchádzajúceho kontextu. Prítomní boli počas výsluchu aj Slobodníkovi advokáti Peter Kubina a Daniel Lipšic, súčasný šéf špeciálnej prokuratúry.
Slobodník odpovedal, že na tejto veci robila bratislavská jednotka NAKA a konalo sa „pomerne promptne“. Uviedol, že Gašpar si ho v tejto veci zavolal a upozornil, aby na tento prípad „dávali veľký pozor, nakoľko to nie je také jednoznačné, ako to môže vyzerať“ a pokračuje: „To sa stalo asi dvakrát, že Gašpar mal pocit, že robíme tendenčne, že si chceme u skupiny ESET urobiť očko,“ vypovedal Slobodník. „Od Bödöra bol tlak, aby sa Mikurčíkovi nevznášalo.“
Slobodník teda v tejto kauze vypovedal presne v opačnom kontexte, ako naznačuje Threema a jeho vlastné konanie. Prokurátori ho napriek tomu so spornými okolnosťami nijako nekonfrontovali a po tejto odpovedi sa ku Carltonu už ani nevrátili.
Snažili sme sa zistiť, kto v skutočnosti inicioval počas výsluchu tému Carlton, či bol v pozadí nejaký dohodnutý kontext výpovede a tiež to, či bol Slobodník nejakým spôsobom ovplyvňovaný, aby rozhodoval proti Mikurčíkovi a v prospech Grunda s Hrubým, respektíve ako si Slobodník vysvetlil, že trestné oznámenie voči Mikurčíkovi títo páni podali výslovne do jeho rúk. Jeho advokát Peter Kubina nám telefonicky prisľúbil odpovede, ale na mailom zaslané otázky už neodpovedal.
Považovali prokurátori výpoveď Slobodníka ako vierohodnú a dostatočnú? Prečo sa ho vzhľadom na komunikáciu v Threeme nepýtali na hlbšie okolnosti? Prokuratúra neodpovedala.
Proces s Bystríkom Palovičom
Širšou súčasťou príbehu Kováčikovej jedinej obžaloby je aj zvláštne ticho okolo prípadu Bystríka Paloviča, bratislavského okresného prokurátora zo záujmového okolia Mariana Kočnera, ktorý si od Mikurčíka vypýtal úplatok.
Palovič navštívil Mikurčíka 25. 6. 2019, krátko nato, ako voči nemu vzniesol obvinenie. Mikurčík si rozhovor s ním nahral a podal na neho trestné oznámenie.
Na nahrávke je počuť, ako sa Palovič Mikurčíkovi vyznáva, že ho vraj obviniť nechcel, ale „boli na neho ohromné tlaky od ľudí zhora“. O koho malo ísť? Palovič okrem iného mal podľa Mikurčíkovej výpovede z 11. decembra 2019 spomenúť Dušana Kováčika, hoci jeho meno nevyslovil, ale ukázal na jeho meno v dokumentoch, ktoré mali k dispozícii pred sebou na stole. Kováčik je Palovičov bývalý spolužiak.
Suma úplatku tiež nie je na nahrávke spomenutá, Palovič ju napísal na papier a ukázal Mikurčíkovi. Malo ísť o 100-tisíc eur. Ak by Mikurčík súhlasil s vyplatením, Palovič bol vraj s vyšetrovateľom Kandrom dohodnutý na modeli, ako stíhanie zastaviť. Ak však nezaplatí, Palovičom vydané obvinenie bude potvrdené. Mikurčík zaplatiť odmietol a následne bolo obvinenie krajskou prokuratúrou naozaj potvrdené.
Trestné oznámenie, ktoré Mikurčík podal na Paloviča, sa trištvrte roka nepohlo, NAKA sa rozhýbala až potom, ako zvukovú nahrávku zverejnila televízia Markíza. Dňa 4. 9. 2020 začala trestné stíhanie za prijímanie úplatku. Odvtedy sa však stíhanie neposunulo, samotný Palovič dodnes nebol obvinený.
Palovičov prípad môže byť pre širšie pozadie kauzy dôležitý, jeho angažovanie sa v tomto rozsiahlom prípade má zjavne hlbšie korene. Palovič totiž ako dozorový prokurátor prípadu Mikurčíkovho údajného podvodného prepisu konateľov predtým zamietol aj Mikurčíkovu sťažnosť. Muselo mu na tom zjavne veľmi záležať. Tento úkon urobil v nedeľu 25. 8. 2019, tri dni potom, ako mu NAKA odobrala mobil a začala voči nemu stíhanie v inom korupčnom prípade.
Prokuratúra sa nás dnes snaží presvedčiť, že Kováčikova jediná obžaloba bola právne nesporným, nezaujatým a profesionálnym činom, o ktorého motívoch nie sú žiadne pochybnosti. Kým sa však vierohodne nepreveria všetky sporné okolnosti, len ťažko sa bude dať uveriť tomu, že Kováčik v tomto jedinom prípade predviedol svoje špičkové a nezávislé právne umenie.
