Vzácne zeminy a ich význam. Prečo sa svet obáva toho, že nimi Čína zaútočí v obchodnej vojne?

Volajú sa tak, ale „vzácnosť“ ich až tak nedefinuje. Napriek tomu môžu byť horúcim ohnivkom v zápolení medzi Spojenými štátmi a Čínou o pozíciu svetového hegemóna.

Medzi takzvané vzácne zeminy alebo kovy vzácnych zemín (angl. rare earth elements) patrí 17 prvkov periodickej tabuľky – lantán, cér, prazeodým, neodým, prométium, samárium, európium, gadolínium, terbium, dysprózium, holmium, erbium, túlium, yterbium, lutécium, skandium, yttrium.

Aj keď krkolomné názvy bežným ľudským ušiam zrejme nič nehovoria (možno s výnimkou neodýmu) v modernom svete sú nenahraditeľné. Tieto striebristé lesklé mäkké kovy majú výborné magnetické vlastnosti, a preto sú nevyhnutnými zložkami množstva výrobkov. Používajú sa v high-tech spotrebnom tovare, ako sú mobilné telefóny, počítačové pevné disky, elektrické a hybridné vozidlá, ploché monitory a televízory či dokonca aj vo veterných turbínach.

Obrovský význam majú aj na vojenskom poli. Sú používané v elektronických displejoch, navádzacích raketách či laserových, radarových a sonarových systémoch. Sú napríklad nevyhnutnou súčasťou amerických bojových stíhačiek F-35.

V čom spočíva ich vzácnosť?

Hoci množstvo vzácnych zemín použitých v jednotlivých výrobkoch môže byť minimálne a z hľadiska hmotnosti, objemu či hodnoty výrobku zanedbateľné, často sú pre funkčnosť zariadenia nevyhnutné. Napríklad magnety vyrobené z kovov vzácnych zemín často predstavujú len malý zlomok celkovej hmotnosti, ale bez nich by nebolo možné používať vretenové motory či hlasové cievky stolových počítačov a notebookov.

To je však len jedna strana mince. To, čo ich robí naozaj vzácnymi, je ich výskyt. No nie preto, že by ich bolo málo, ale preto, že sa vyskytujú v nízkych koncentráciách. Ich ťažba sa teda oplatí len na pár miestach na Zemi. Navyše, ich dolovanie je pomerne špinavá práca, ktorá podstatne zaťažuje životné prostredie v okolí baní. Kovy sa totiž dajú z rudy získať len lúhovaním v silnej kyseline.

Dominancia Číny

Ak by bol celosvetový konkurenčný boj o vzácne zeminy štafetovým behom, Čína koncom minulého storočia prevzala štafetu a vybehla. Spojené štáty, ktoré trhu kraľovali medzi 60. až 80. rokmi, spolu so zvyškom sveta zostali spoločne v prachu.

Podľa americkej vedeckej agentúry United States Geological Survey (USGS) sa ešte v roku 1993 nachádzalo v Číne 38 percent svetovej produkcie vzácnych zemín, 33 percent v Spojených štátoch, 12 percent v Austrálii a po 5 percent v Malajzii a Indii. Zvyšok tvorilo niekoľko ďalších krajín vrátane Brazílie, Kanady, Južnej Afriky, Srí Lanky a Thajska.

V roku 2008 však už Peking ťažobnému trhu dominoval, keď pokrýval 90 percent svetovej produkcie a v roku 2011 dokonca 97 percent. V posledných rokoch sa preto ostatní hráči snažili závislosť od čínskych vzácnych zemín postupne znižovať.

Z údajov USGS tiež vyplýva, že 70 percent svetovej ťažby vzácnych zemín v roku 2022 pripadlo na Čínu, za ktorou nasledovali Spojené štáty, Austrália, Mjanmarsko a Thajsko. Čo sa týka ďalších častí priemyselného reťazca, podľa prieskumnej spoločnosti Adamas Intelligence kontroloval Peking v roku 2019 najmenej 85 percent svetových spracovateľských kapacít.

Krajina draka je navyše najväčšou svetovou zásobárňou vzácnych zemín. Nachádza sa tam zhruba 37 percent svetových rezerv, pričom ďalšie krajiny ako Vietnam či Brazília kontrolujú približne 18 percent globálnych zdrojov. Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) k tomu dopĺňa, že v Spojených štátoch sa ich nachádza len zhruba 1,17 percenta.

Švédsky objav

Aj keď sú v súčasnosti Spojené štáty v tomto odvetví čo do zásob, produkcie aj spracovania trpaslíkom, v Európe nie je takmer nič. Na stránkach Eurokomisie možno nájsť zhruba dva roky starú informáciu o tom, že zatiaľ čo je EÚ „svetovým lídrom vo výrobe produktov, ako sú trakčné motory pre automobily a veterné turbíny, sama nevyrába žiadne prvky vzácnych zemín. Jej celkový dopyt po magnetoch zo vzácnych zemín sa z 98 percent pokrýva dovozom z Číny“.

Táto európska závislosť od Číny by sa však v najbližších rokoch mohla o niečo znížiť. Dôvodom je tohtoročný januárový objav v Kirune na severe Švédska, kde štátna ťažobná spoločnosť LKAB odhalila obrovské ložisko vzácnych zemín. Hovorí sa o vyše jednom milióne ton, čiže z globálneho pohľadu ide o takmer jedno percento svetových rezerv, čo je pri pomyslení, že ide o jediné miesto, obrovské číslo.

Napriek tomu si bude vyžadovať množstvo času, práce a investícií, aby sa dalo z veľkého nálezu niečo vyťažiť. Otázne tiež je, nakoľko to prejde prísnymi európskymi ekologickými normami a či budú vydolované zeminy cenovo konkurencieschopné, keďže vo Švédsku je omnoho vyššia cena práce než v Číne a ďalších krajinách sveta.

„Z ekonomického hľadiska to ešte nie sú zásoby. Potrebujete veľa vrtov a testov a zatiaľ nemáte úplné informácie o tom, aká je kvalita rudy,“ skonštatoval pre nemecký denník Deustche Welle Nabeel Mancheri, generálny tajomník Global Rare Earth Industry Association.

„Superlatívy sa množia vždy, keď sa oznámi nové nálezisko vzácnych zemín, preto je dôležité pozrieť sa na údaje," uviedla zase Julie Klingerová, profesorka geografie na Delawarskej univerzite. Dodala, že nálezisko by sa teoreticky mohlo stať pre Európu alternatívnym zdrojom vzácnych zemín, no spustenie ťažby v bani by podľa nej trvalo 10 až 15 rokov. Rovnako to podľa denníka odhadovala aj samotná spoločnosť.

Obmedzenia vývozu germánia a gália vzbudzujú obavy

Napäté vzťahy medzi Čínou a Spojenými štátmi (a už aj čiastočne Európskou úniou) sú jednou z najskloňovanejších zahraničnopolitických tém v dnešnom mediálnom priestore. Postupne sa zhoršujú už nejaký čas, no zreteľne to bolo vidieť v priebehu minulého roka.

V jeseni 2022 prišlo zo strany Bieleho domu k strategickému rozhodnutiu o obmedzení vývozu kritických technológií do Číny. Peking vtedy okamžite avizoval odvetné kroky. Jedno významné obmedzenie však oznámil až teraz – v pondelok 3. júla.

Od augusta bude vyžadovať, aby vývozcovia žiadali o licenciu na prepravu niektorých zlúčenín gália a germánia. V žiadostiach o tieto vývozné licencie musia byť uvedení dovozcovia a koneční používatelia a musí sa v nich uviesť, ako sa tieto kovy použijú.

Ide pritom o dva kovy, ktoré sú kľúčové pre výrobu polovodičov, čo je dvihnutým prstom pre Európu a Spojené štáty v eskalujúcej obchodnej vojne o prístup k mikročipom, ktoré sú vo veľkom vyrábané hlavne na Taiwane.

Zároveň však vznikli obavy, že ďalšie odvetné kroky Číny by mohli prísť na poli vzácnych zemín, kde krajina nemá konkurenciu.

Draka z trónu len tak neodoženieš

Zhoršovanie vzťahov medzi dvoma gigantmi podnietilo podľa periodika Foreign Policy USA k tomu, aby vyvinulo viac snahy vrátiť sa do hry. Washington, ktorý chce znížiť svoju závislosť od Pekingu, zintenzívnil úsilie o oživenie vlastného priemyslu vzácnych zemín. Podľa mnohých však čelí ťažkým výzvam, podobným ako Štokholm pri novoobjavenom švédskom ložisku – veľkým čínskym úsporám z rozsahu, nedostatku odborníkov a aj regulačným a environmentálnym obmedzeniam.

Na obnovu amerického priemyslu vzácnych zemín „potrebujete vzdelaných a skúsených ľudí, funkčné bane a spracovateľské systémy,“ uviedol pre FP v júni Jack Lifton, výkonný predseda Critical Minerals Institute. S veľkým dôrazom dodal, že „nič z toho v Spojených štátoch neexistuje“.

Armáda USA je takmer úplne závislá od rozsiahlych hodnotových reťazcov Číny, od sonarov pre ponorky až po motory diskov lietadiel, píše FP. Napríklad na výrobu každej stíhačky Lockheed Martin F-35 sa podľa zistení prestížneho periodika používa 920 kilogramov vzácnych zemín. Torpédoborec Aegis ich potrebuje približne 5 200 kilogramov.

„Viac ako 95 percent materiálov alebo kovov zo vzácnych zemín pochádza z Číny alebo sa v nej spracúva. Neexistuje žiadna alternatíva," varoval koncom júna Greg Hayes, šéf obranného gigantu Raytheon. „Ak by sme sa museli stiahnuť z Číny, trvalo by nám mnoho, mnoho rokov, kým by sme obnovili túto schopnosť buď doma, alebo v iných spriatelených krajinách,“ uzavrel.

Napriek mnohým dotačným a daňovým opatreniam, ktoré majú ťažbu a spracovanie vzácnych zemín v USA nakopnúť, sa to veľmi nedarí. Problém spočíva najmä v tom, že treba vybudovať celé odvetvie od nuly, zatiaľ čo Čína už má desaťročia náskok. Mountain Pass v Kalifornii, jediná baňa na vzácne zeminy v Spojených štátoch, má len veľmi obmedzené množstvo tých kovov, ktoré sú potrebné na vojenské účely a v súčasnosti dodáva takmer všetku svoju produkciu do Číny.

Časopis Foreign Policy to s dávkou trpkého humoru komentoval: „Veľkou slabinou Mongolov bol nedostatok obliehacích strojov, problémom Ameriky je, že ich vyrába jej rival.“