SLOVENSKO – Určite to poznáte aj vy. Každodenný zápas o to zvládnuť požadované úlohy, byť úspešný v práci a splniť všetky očakávania, nie je jednoduchý.
Žiť taký život, aký chceme (v súkromí i v zamestnaní), je prirodzená ambícia. Aj dnes, keď je životný rytmus čoraz rýchlejší. To, čo stačilo ešte nedávno, už nestačí.
Ukočírovať to tempo stojí veľa síl a námahy, ale za ten euforický pocit, keď sa to podarí, stojí za to zabojovať a nevzdať to pri prvej prekážke.
Pre koho je práca koníčkom, ten má vyhraté
Za seba môžem povedať, že byť novinárom nie je med lízať, ale nemenil by som to za nič iné. Robím to, čo ma baví, plním si svoj detský sen a som spokojný.
Keď som v roku 1992 začínal, neboli počítače, notebooky, tablety, mobily či ďalšie technické vymoženosti. Čiernobiele fotky sa vyvolávali z filmov, takže žiadne okamžité momentky neprichádzali do úvahy. No a o internete sa vtedy na Slovensku nikomu ani len nesnívalo.
Písal som na písacom stroji a v prípade potreby som diktoval z telefónnej búdky na pevnú linku do redakcie, kde kolega preberal moje správy či komentáre z konkrétnej udalosti v teréne, aby sa to napr. o hodinu stihlo dať do novín.
Dnes to napíšem na mieste podujatia (alebo hocikde, kde chcem) a online pošlem alebo uložím do redakčného systému.
Novinárska práca nabrala novú dimenziu, ale vo svojej podstate sa nezmenila. Stále je kreatívna, lebo myšlienky za vás počítač nevymyslí.
Ja pri svojej tvorivej činnosti potrebujem mať vhodnú inšpiráciu a motiváciu. Po obe chodím každý deň do čarovnej špajzy v jednom meste na Strednom Považí. Pri chutnej kávičke, v prostredí s bicyklovými artefaktami a príjemnej atmosfére, ktorú v tejto kaviarni cítim, sa mi myšlienky rodia ľahšie.
A aj tieto vety, ktoré ste práve čítali, tu teraz vznikli…