Kontroverzný nový strážca viery a ďalšie pochybnosti o synode. Leto v cirkvi je zatiaľ horúce

Ak sa v minulosti leto v cirkvi spájalo s pokojom, ktorý reprezentovalo Castel Gandolfo, teda letné sídlo pápežov, tento rok to minimálne na začiatku leta vôbec neplatí. Naopak, toto obdobie sa tento rok asociuje s viacerými udalosťami, ktoré zapĺňajú stránky novín po celom svete.

Nový strážca viery

Asi najhorúcejšou témou uplynulých dní bolo menovanie Victora Manuela Fernandeza (61) za prefekta dikastéria pre náuku viery. Tento úrad je považovaný za jeden z najdôležitejších v katolíckej cirkvi, keďže jeho úlohou je strážiť pravú vieru. A s osobou Fernandeza prichádzajú otázky, či to tak aj skutočne bude.

Tento argentínsky biskup, ktorý je vraj dlhoročným priateľom pápeža Františka si celosvetovú pozornosť doposiaľ vyslúžil najmä za svoju publikáciu z roku 1995 s názvom „Uzdrav ma svojimi ústami: Umenie bozkávania,“ ktorá by mala byť o blahodarných účinkoch bozkávania. Zatiaľ čo internet po celom svete zaplavujú úryvky z tejto brožúrky, na ktorých sa jedni pohoršujú a druhí zabávajú, argentínsky biskup sa bráni tým, že to nebol teologický spis, ale niečo ako pastoračná príručka určená najmä pre tínedžerov.

Ďalším dôvodom, prečo sa Fernandezova nominácia považuje za kontroverznú sú obvinenia z toho, že nemá čistý štít v oblasti sexuálneho zneužívania. Problémom má byť to, že Fernandez sa ako biskup diecézy La Plata verejne zastal kňaza, ktorý bol obvinený zo zneužívania maloletých a taktiež mal pridlho váhať, keď ho bolo potrebné stiahnuť z pastorácie. Biskup všetky obvinenia odmieta a tvrdí, že postupoval presne podľa pravidiel.

Viacerí komentátori však Fernandezov hlavný problém vidia inde. Výstižne to okomentoval Dan Hitchens, ktorý pripomína, že Fernandez, ktorý je považovaný za pápežovho ghostwritera, je s najväčšou pravdepodobnosťou aj autorom ôsmej kapitoly dokumentu Amoris Laetitia. Teda tej, ktorá pripúšťa, že rozvedení a znovu zosobášení by mohli pristupovať k eucharistii.

Hitchens upozorňuje na to, že to, čo nasledovalo po publikovaní Amoris Laetitia bol predovšetkým chaos v katolíckej doktríne, keďže mnohí si danú kapitolu začali pre jej nejednoznačnosť vysvetľovať po svojom. Výsledkom boli publikácie, ktoré odmietali učenie cirkvi o eucharistii, spochybňovali encykliku Humanae Vitae, alebo dokonca podporovali zákony umožňujúce asistovanú samovraždu. A to všetko s odvolaním sa na Amoris Laetitia.

Hitchens pritom pripomína, že jedným z hlavných kritérií pri hľadaní nového „strážcu viery“ by mala byť predovšetkým jasnosť, pričom Fernandezov životopis ukazuje skôr opak. Preto ho autor aj trochu ironicky nazýva „kazateľom chaosu“ a pýta sa, čo od neho možno čakať na novej mocenskej pozícii, ak ako pomerne neznámy teológ dokázal rozpútať v cirkvi taký neporiadok.

Čo to už naznačil samotný Fernandez. Ten sa v prvom rozhovore, ktorý poskytol po svojom menovaní za prefekta vyjadril, že je proti požehnávaniu párov rovnakého pohlavia, ktoré vyvolávajú „zmätok“ v súvislosti s povahou manželstva. Uviedol však, že požehnania, ktoré by nevyvolali takýto zmätok, by sa mali „analyzovať a potvrdiť“.

Kritika podkladov pre Synodu o synodalite

Ďalšie udalosti, ktoré začiatkom leta rozvírili hladinu sa týkali Synody o synodalite. V prvom rade preto, akým štýlom je napísaný Instrumentum Laboris, teda dokument, ktorý má slúžiť ako podklad pre účastníkov Synody o synodalite, ktorej celosvetové stretnutie sa odohrá v októbri tohto roka vo Vatikáne. Viacerí komentátori sa zhodli na tom, že  tento dokument je napísaný príliš profánnym, priam korporátnym jazykom, ktorý je vlastný skôr veľkým firmám, alebo mimovládnym organizáciám a nie katolíckej cirkvi.

Známy americký intelektuál George Weigel vo svojom komentári porovnáva Instrumentum Laboris (IL) s dokumentmi druhého vatikánskeho koncilu, - najmä s dogmatickou konštitúciou Lumen gentium - pričom dochádza k záveru, že synodálne dokumenty pôsobia dojmom, akoby sa chceli odvrátiť od toho, čo hlásal koncil. Konkrétne od toho, že cirkev je Kristologická inštitúcia, teda, že v jej centre sa nachádza Kristus, od ktorého sa všetko odvíja. Práve na tom mala byť podľa neho postavená nová evanjelizácia, o ktorú sa snažil svätý Ján Pavol II.

Weigel svoje tvrdenie dokazuje aj na príklade analýzy IL, ktorú vykonal portál Aleteia a z ktorej vyplýva, že slová „cirkev“ a „cirkevný“ sa v ňom vyskytujú až 484-krát; „synoda“, „synodálny“ a „synodalita“ sú použité 342-krát; „misie“ a „misionár“ 142-krát; a „proces“ sa používa 87-krát. Naproti tomu, slovo „Ježiš“ sa objavuje len 14-krát a „Kristus“ iba 35-krát.

Weigel pritom pripomína, že sám pápež František na začiatku svojho pontifikátu varoval cirkev, aby neupadla do pokušenia hovoriť len sama o sebe. No Synoda o synodalite je podľa neho presným opakom týchto slov. Preto ju nazýva „kolosálnym cvičením v sebareferencii“ a na záver dodáva, že synodálne zhromaždenie bude musieť tak ako v rokoch 2014, 2015 a 2018 zachrániť synodu z jej pracovného dokumentu.  

Synodálne zhromaždenie

A tu sa dostávame k ďalšej udalosti, ktorá robí začiatok leta horúcim. Je ňou zoznam delegátov (v minulosti by sme ich nazvali synodálnych otcov), ktorí sa zúčastnia októbrového celosvetového zasadnutia Synody o synodalite.

Časť z nich vybrali miestne biskupské konferencie, časť pápež František a časť sa jej zúčastní ako súčasť kúrie. Tentoraz však budú biskupi tvoriť len 75 percent zhromaždenia, zvyšok budú predstavovať laici alebo kňazi. Pätnásť percent (54) zo všetkých účastníkov budú tvoriť ženy, dvanásť percent laici, a oslabí sa aj pozícia Európy, ktorej delegáti budú predstavovať tretinu zhromaždenia.

Ďalšou špecifickou skupinou delegácií budú mladí ľudia. USA bude okrem iných zastupovať napríklad aj Julia Osęka, poľská feministka, ktorá študuje v Spojených štátoch. Alebo Cynthia Bailey Manns, Afroameričanka, ktorá pôsobí vo farnosti, kde v minulosti homosexuálny pár rozprával o tom, ako si zadovážiť dieťa cez náhradné materstvo. Mnohí sa preto pýtajú, či sú toto skutočne reprezentatívne osoby, ktoré hodnoverne odrážajú amerických veriacich a majú hovoriť v jej mene za tamojšiu cirkev na synodálnom stretnutí.

Hádam najväčšiu kontroverziu však budí výber Jamesa Martina, jezuitu, ktorý otvorene útočí na náuku katolíckej cirkvi o sexualite a naposledy sa zviditeľnil tým, že vyzýval katolíkov, aby sa zúčastňovali dúhových pochodov hrdosti. James Martin je pritom nominantom pápeža Františka, ktorý okrem neho nominoval za USA a Kanadu aj kardinálov Cupicha, Gregoyho a McElroya. Všetkých troch za kardinálov menoval sám pápež František a všetci sú považovaní za viac, či menej liberálnych prelátov.

Viacerí komentátori pri tejto príležitosti však pripomínajú fakt, že pápež František donominoval aj nemeckého kardinála Gerharda Ludwiga Müllera, ktorý je bývalým prefektom dikastéria pre náuku viery (menovaný Benediktom XVI.) a ktorý je vnímaný ako Františkov kritik.

Zoznam nových kardinálov

Všetky tieto udalosti zatienili zoznam nových kardinálov, ktorý Vatikán zverejnil 9. júla. Aj tu sa najviac hovorilo o už spomínanom Fernándezovi, ktorý je jedným z nich.

Okrem neho kontroverzie vyvolal aj nový portugalský kardinál Américo Aguiar, ktorý má na starosti prípravu Svetových dní mládeže. Ten sa len pár dní pred oznámením zoznamu vyjadril, že našou snahou nemá byť obracanie mladých ľudí na katolícku vieru. "Myslíme inak, cítime inak, organizujeme svoj život iným spôsobom, ale sme bratia a ideme spolu budovať budúcnosť. To je hlavné posolstvo tohto stretnutia so živým Kristom, ktoré chce pápež poskytnúť mladým ľuďom. Nechceme mladých ľudí obracať ku Kristovi, alebo ku katolíckej cirkvi, alebo niečo podobné," uviedol Aguiar v odpovedi na otázku týkajúcu sa Svetových dní mládeže.

Okrem neho zaujali ešte mená, ktoré na zozname nových kardinálov nie sú. Najčastejšie sa hovorí o Josém Horaciovi Gómezovi, ktorý je arcibiskupom v Los Angeles, čo je najväčšia diecéza v USA (s viac ako 5 miliónmi veriacich) a donedávna stál na čele amerických biskupov.