Je pochopiteľné, že na volebné kampane politických strán sa pred voľbami upiera mediálna pozornosť. Ich monitorovanie však býva obvykle povrchné, zaoberá sa často vypichovaním bizarných, nepodstatných detailov, porovnávaním billboardov a občas sa okomentujú niekoľko vetným hodnotením nejakého akože experta. Zriedkavá je snaha analyzovať stratégie, kľúčové posolstvá a efektivitu ich doručenia voličom.
Zároveň sa však význam samotných oficiálnych kampaní preceňuje. Akoby mali samé osebe schopnosť spôsobiť zázrak, bez ohľadu na to, čo strana robila tri, štyri roky dozadu a akú dôveryhodnosť si získala. Naivní či zúfalí politici sa spoliehajú, že na záver stačí angažovať nejakého mediálneho mága (najlepšie zo zahraničia), ktorý dokáže aj z politického lúzra urobiť víťaza.
Lenže úspešné politické kampane spravidla nebývajú dielom excentrických géniov. Robiť kampaň to je komplexné remeslo, vyžaduje si profesionalitu, znalosť vecí a zohratú prácu strany a volebného štábu. Efektivita kampane v konečnom dôsledku nezávisí od ojedinelých nápadov, ale od správne zvolenej stratégie a presvedčivého posolstva, ktoré udrie na strunu spoločenského očakávania. Ale aj popri tom zostáva podstatou úspechu ono východisko, do akej pozície sa strana prepracovala za celé volebné obdobie. Úplne poprieť túto bázu sa podarí len ojedinele, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle.
Napriek vyššie povedanému budú tentoraz niektoré stranícke kampane určujúce pre budúce politické usporiadanie v našom štáte. Paradoxne však nepôjde o strany, ktoré súperia o víťazstvo (Smer, Hlas, PS).
Chlieb sa bude lámať v závislosti od výsledkov preferenčne menších strán. Takých, ktoré môžu byť jedným, dvomi získanými percentami posunuté do parlamentu alebo, naopak, nejakou chybou v kampani ich pár tisíc stratených (nezískaných) hlasov pošle mimo hru.
Politických strán oscilujúcich na hranici piatich percent je momentálne v peletóne prebytok. V prípade eventuality, že z parlamentu vypadne Saska a Sme rodina a nedostanú sa doň Demokrati, a naopak, kvórum prekročí SNS, vládu pravdepodobne zloží Smer. Inak to však bude vyzerať, keď prelezie KDH, zachráni sa aspoň jeden z dvojice Saska a Sme rodina a Danko zostane mimo. A rozhodovať o tom môže práve to zmienené jedno percento, čiže niekoľko desiatok tisíc hlasov, ktoré dobre vedené kampane dokážu získať alebo tie nevydarené stratiť.
Mali by sme teda pozornejšie sledovať práve kortešačky malých strán, lebo tie určia reálneho víťaza volieb. Kampaň síce trvá už niekoľko týždňov, ale nič extra ohurujúce sme zatiaľ v počínaní týchto strán nevideli. Naopak, niektorí sa stihli prezentovať až fatálnymi omylmi. Saska vyšla s nepochopiteľným sloganom, že mení hru, čo si nejeden preloží ako priznanie, že vždy dokážu rozbiť vládu. Možno aj vo vedomí tejto chyby Sulík, kde len môže, zdôrazňuje, že má najlepší program. Má však aj smolu, lebo už dvakrát mala Saska šancu dokázať kvalitu svojho programu a v oboch prípadoch to dopadlo tak ako vždy.
Kúzlo nechceného si zase zahralo so stranou Sme rodina. Do kampane vstúpili razantne s posolstvom, že sú normálni. Bol to na jednej strane pochopiteľný pokus odlíšiť sa od koaličnej „psychiatrie“, na druhej strane, akoby sa pozabudlo na životný štýl predsedu Kollára, ktorý ma ďaleko od normy. Takže kauza s inzultáciou jeho priateľky uštedrila tejto normálnosti úplne opačný význam.
Na druhej starne politického spektra bude zaujímavé sledovať, či SNS nejakou účinnou kampaňou nadviaže na solídne vytvorený predpoklad v podobe pozbierania toho, čo národný dom dal. Zatiaľ Dankovu SNS žičlivo propagujú médiá, a to aj tie, ktoré by ho najradšej utopili v lyžičke vody.
Svoj diel si dobrou kampaňou môžu „odrobiť“ aj Dzurindovi Modrí, pretože percentá budú znižovať predovšetkým Saske. Podobne ako Matovič, ktorý síce nezapadá do žiadnej z budúcich možných vládnych zostáv, zato však určite pumpne o nejaký ten hlas KDH. Zdá sa teda, že schopnosť požierať svoje deti nemá iba revolúcia, ale aj pravica a niektorí jej otcovia zakladatelia.
A popri tomto všetkom budeme neustále zabávaní témou tém, ktorú milujú všetci „invenční“ moderátori, a síce, kto koho vylučuje a nevylučuje zo spolupráce. Ale aj pre niektoré z malých strán je to priam ich hlavná agenda, čo vyznieva komicky. Avšak dôsledkom ich zápalistého vymedzovania môže byť aj to, že na piedestál vynesú práve toho, ktorého najviac vylučujú.