Zadlženosť Slovenska rastie. Kde má štát zobrať peniaze? Odpovedajú Fico, Matovič, Pellegrini či Sulík

Z politických strán sme oslovili všetky, ktoré majú šancu dostať sa do parlamentu. Na otázky odpovedali Robert Fico (Smer), Igor Matovič (OĽaNO), Peter Pellegrini (Hlas), Richard Sulík (SaS), Milan Krajniak (Sme rodina), Jozef Hajko (KDH) a Milan Uhrík (Republika).

Odpovede zamestnávateľov a ekonómov prinesieme zajtra v utorok.

Robert Fico, predseda Smeru

Slovenské verejné financie nie sú v zlom stave. Sú v katastrofálnom stave napriek tomu, že vláda v rokoch 2020 – 2023 nečelila prudkému prepadu hospodárskeho rastu, či výraznému nárastu nezamestnaných. Stav verejných financií je výsledkom amaterizmu a neschopnosti vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera.

Pre Smer-SD sú deficit a verejný dlh iba nástrojmi na dosahovanie základného cieľa – opäť naštartovať približovanie Slovenskej republiky k priemernej životnej úrovni v EÚ. Konsolidácia verejných financií nebude preto viesť k znižovaniu dosiahnutého sociálneho štandardu. Musí byť na úkor sektorov s nadpriemernými ziskami (osobitne bankový sektor), rezortu obrany a bude vychádzať z väčšej solidarity vysokopríjmových skupín obyvateľstva k nízkopríjmovým.

Igor Matovič, predseda OĽaNO

Zásadne nesúhlasím s výrokom o zlom stave verejných financií, keďže odporuje dátam Eurostatu a faktom, že vlády OĽaNO boli historicky prvé vlády v dejinách SR, ktoré hospodárili lepšie ako priemer EÚ. Nárast hrubého dlhu (čistý dlh narástol len o necelé 4 percentá) i deficit 6,4 percenta boli spojené s tvorbou ochranného vankúša s objemom 3,5 miliardy eur pre prípad, že by energokríza pokračovala v najhoršom scenári. Ten sa však nenaplnil, takže vláda môže konsolidovať verejné financie a ušetriť miliardy v deficite.

Je však pravda (aj doložená dátami RRZ), že verejné financie aj deficit sa za vlády Ľudovíta Ódora zhoršujú. Konsolidovať pritom môže a má v oblasti ďalšieho zvyšovania efektivity výberu daní a odvodov (za našej vlády sa efektivita výberu DPH zlepšila o štvrtinu, keď daňové úniky klesli zo 16 na 12 percent). Ďalej sa v súlade s naším PVV má znižovať daňové zaťaženie práce (daň z príjmu) na úkor daní z majetku, spotreby a daní z monopolov a oligopolov.

Peter Pellegrini, predseda strany Hlas

Príčinou rekordného štátneho dlhu a deficitu nie je absentujúca konsolidácia z dôvodu pandémie alebo energetickej krízy, ale neproduktívne mrhanie peniazmi, ktoré vláda rozhadzovala na nepremyslené nápady šéfov koaličných strán. Konsolidovať verejné financie uprostred hospodársky napätého obdobia by bolo pohrebom slovenskej ekonomiky. Škrtanie verejných výdavkov si nevyžaduje žiadnu odbornosť. Stačí mať namiesto srdca pre Slovensko excelovskú tabuľku. Ľudské a zodpovedné je realizovať produktívne investície v regiónoch, ktoré zlepšia životnú úroveň ľudí a naštartujú reálny hospodársky rast.

Richard Sulík, predseda strany SASKA

Šetriť treba, ale história ukazuje, že to boli skôr ojedinelé prípady, keď k úsporám reálne došlo. Vyššie dane sú pre nás neprijateľné. Takže ostáva ekonomický rast a práve SASKA ponúka istotu ekonomického rastu. Ak bude rásť ekonomika, budú rásť príjmy štátu a bude aj na konsolidáciu rozpočtu.

Milan Krajniak, podpredseda Sme rodina

Počas rokov 2020 – 2022 Slovensko prvýkrát hospodárilo lepšie ako priemer EÚ. Sme jednou z 9 krajín, ktoré splnili maastrichtské kritéria. Kríza nezasiahla len nás, ale aj ostatné krajiny. Dodatočné príjmy sú však nevyhnutné a mali by ich poskytnúť prostredníctvo mimoriadnych daňových odvodov tí, ktorí na krízach najviac profitovali – monopoly, oligopoly a nadnárodné korporácie. Sme proti rozpočtovému extrémizmu, ktorý presadzujú progresívni experti návrhmi na znižovanie dôchodkov, zrušenie 13. dôchodku, zrušenie príspevku pri narodení dieťaťa či skrátenie rodičovského príspevku z troch rokov na dva.

Jozef Hajko, ekonomický expert KDH

Sme proti zvyšovaniu daňového a odvodového zaťaženia. Ak sa má viac získať na príjmoch, potom motivačnými nástrojmi, aby všetci občania podnikali legálne, platili dane a odvody. Určite bude treba intenzívnejšie využívať únijné peniaze. Na strane výdavkov dnes vidíme mrhanie pri plošnom regulovaní cien elektriny a plynu, keď nízke ceny platia rovnako pre všetky domácnosti. Len tento rok pôjde na dotovanie ceny plynu okolo 1,6 miliardy eur. Potrebujeme zákon o energetickej chudobe, aby sa kompenzovali ceny podľa príjmu. Časť ušetrených peňazí sa môže použiť na zníženie deficitu.

Milan Uhrík, predseda hnutia Republika

Najvážnejším problémom našich verejných financií je štrukturálne saldo, ktoré je dlhodobo deficitné a do budúcnosti predstavuje veľké riziko. Zdroje sa musia hľadať tak na výdavkovej, ako aj príjmovej strane. Na výdavkovej strane rozpočtu je nutné presunúť zdroje tam, kde sú skutočne potrebné, napríklad z obrany a programov na podporu Ukrajiny na slovenské zdravotníctvo, školstvo, vedu. Zvýšenie príjmovej strany štátneho rozpočtu nechceme dosahovať zvyšovaním daní, ale zvýšením celkového výkonu ekonomiky – HDP. Tým dosiahneme vyšší výber daní a zároveň aj zvýšenie platov zamestnancov.

Oslovení zástupcovia Progresívneho Slovenska a SNS na otázku Štandardu neodpovedali.