Ako riešiť dlhy štátu a chýbajúce zdroje. Odpovedajú zamestnávatelia a ekonómovia

Štandard pokračuje so sériou ankiet zameraných na najdôležitejšie ekonomické otázky dneška. Cieľom je ukázať a zdôrazniť ekonomický rozmer volieb, ako aj odideologizovanie politických sporov a vecný, nie personalizovaný pohľad na politiku. Po odpovediach politikov, ktoré sme priniesli v pondelok, dnes prinášame názory ekonómov a ľudí z podnikateľského prostredia.

V prvej ankete sme respondentom položili nasledujúcu otázku:

Slovenské verejné financie sú vo volebnom roku v zlom stave. Deficit má vzrásť na 6,44 percenta HDP, celkový dlh verejnej správy v tomto volebnom období narástol zo 48 percent na 58 percent HDP. Kde by mal podľa vás štát šetriť? Respektíve ako a kde by mal vziať viac zdrojov?

Miroslav Kiraľvarga, prezident Republikovej únie zamestnávateľov

Dlhodobo tvrdíme, že je potrebné, aby štát pristupoval k verejným financiám racionálne a hospodárne. Žiaľ, v uplynulom období vidíme prijímanie množstva opatrení a nových sektorových daní pre vybrané podniky, ktorých účelom bolo „naplniť štátnu kasu“ a financovať rôzne, naoko sociálne sa tváriace balíčky, čo nepovažujeme za prijateľné. Zamestnávateľský sektor predsa nemôže donekonečna slúžiť politikom ako bezodná peňaženka. Dlhodobo upozorňujeme, že je potrebné, aby štát v oblasti verejných financií hľadal možnosti úspor aj na výdavkovej strane, napríklad v podobe znižovania počtu zamestnancov verejnej správy, a voláme aj po komplexnom audite, ktorý by jasne ukázal, v akom stave sa dnes verejný sektor nachádza. Máme teda na mysli najmä audit verejných výdavkov, ktorý by mal ukázať, ktoré výdavkové programy sú efektívne a ktoré nie.

Rovnako by bolo potrebné prehodnotiť štruktúru a existenciu takmer tisíc rozpočtových a príspevkových organizácií štátu – o ktorých činnosti a samotnej existencii bežný občan ani netuší. Pritom každá z týchto organizácií disponuje riaditeľom, sekretárkou, organizácia obstaráva a podobne. Som presvedčený, že takýmto spôsobom by sa podarilo nájsť veľký priestor na úspory vo verejných výdavkoch.

Peter Mihók, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory

Treba si uvedomiť, že samotný deficit sám osebe nie je hlavný problém. Problematický je charakter a štruktúra výdavkov štátu, ktorými dochádza k zvyšovaniu zadlženia. Z tohto hľadiska sme v zlej situácii – príliš veľký objem finančných prostriedkov vláda vynakladá neefektívne, prakticky takmer s nulovou návratnosťou takto vynaložených zdrojov. Áno štrukturálnym zmenám slovenskej ekonomiky a podpore konkurencieschopných odvetví ekonomiky, domácich podnikateľov, kvality vzdelávania. Nie populistickým výdavkom neinvestičného charakteru.

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory

V posledných mesiacoch sme boli svedkami schvaľovania rôznych noviel a zákonov, ktoré enormným spôsobom zaťažovali štátny rozpočet. Tieto návrhy boli ako na bežiacom páse schvaľované v parlamente. Často išlo o poslanecké návrhy, teda bez riadneho legislatívneho procesu, bez dialógu s odborníkmi a možnosti pripomienkovania. Základom je teda znovuzavedenie riadneho legislatívneho procesu pri opatreniach, ktoré sa týkajú širokej spoločnosti a štátneho rozpočtu. Ak budeme úspešní – dosiahneme pozitívne hospodárske výsledky, zlepšíme výber daní a nebudeme zbytočne utrácať –, situácia sa môže len zlepšiť.

Alexej Beljajev, prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy

Štát by mal šetriť najmä na nesystémových opatreniach, ktoré sa prijímajú v parlamente často ako súčasť predvolebného boja. Plne podporujeme, aby sme v ťažkých časoch sociálne slabším skupinám pomáhali. No plošné rozhadzovanie peňazí všetkým obyvateľom vedie k prudkému zadlžovaniu krajiny. Šetriť môžeme aj na vysokom počte štátnych úradníkov. Ich racionalizácia by pomohla zmierniť aj nedostatok zamestnancov v iných sektoroch. Zvýšiť konkurencieschopnosť a finančné zdroje štátu môžeme reformou daňového systému, založenej na zvýšení majetkových a súbežnom znížení priamych daní, aby sa celkové daňové zaťaženie významne nezmenilo.

Václav Klaus, ekonóm, bývalý český prezident a federálny minister financií Česko-Slovenska

Ako občan susednej krajiny nemôžem používať žiadne hodnotiace súdy ani adjektíva typu „mizerný“. Ako makroekonóm, ktorý je presvedčený o nevyhnutnosti vyrovnaného štátneho rozpočtu (a len jeho výnimočnej krátkodobej nerovnováhy), nemôžem však deficit rozpočtu na plánovanej úrovni 6,44 percenta HDP považovať za rozumnú vec. To nie je špecifická úvaha o Slovensku, to by som povedal o každej krajine sveta.

Témou môjho posledného vystúpenia v českom parlamente v úlohe poslanca (pár dní pred mojou prezidentskou voľbou vo februári 2003) bol návrh zákona o povinne vyrovnanom štátnom rozpočte. Samozrejme, nebolo to prijaté. Všetci si myslia, že zadlžovanie štátu je racionálnou politikou. Nie je.

Brigita Schmögnerová, ekonómka, bývalá ministerka financií

Rast výdavkov ŠR s dosahom na rast dlhu je dôsledkom dvoch kríz, inflácie a vojny na Ukrajine. Nie všetky výdavky sú, resp. môžu byť opakovateľné. Neopakovateľné sú dotácie na energetickú pomoc. Nahradiť by ich mali investície na znižovanie energetickej náročnosti, na prechod na obnoviteľné zdroje a pod. Nové investície si vyžiada zelená transformácia, podpora inovácií atď.  

Fiškálna konsolidácia sa nemôže preto realizovať na úkor nevyhnutných reforiem. Nebola by udržateľná. Znižovať dlh treba postupne. Vyžiada si to zmeny v štruktúre daní, v ich úrovni, zníženie spotrebných výdavkov a efektívne využitie prostriedkov, vrátane tých európskych.

Martin Vlachynský, analytik inštitútu INESS

Najzásadnejšiu časť rozpočtu tvoria dve zložky: sociálne výdavky (kam patria aj dôchodky) a mzdy štátnych zamestnancov. Akákoľvek reálna konsolidácia sa ich musí dotknúť, ak chce byť úspešná. Pri sociálnom štáte to znamená vymeniť plošnosť opatrení za cielenosť. Pri mzdách to znamená audit činností štátu a ich redukcia, ktorá povedie k zníženiu počtu zamestnancov.