Žatva 2023: Úroda prekonala očakávania, ceny potravín však klesnúť nemusia

Odhad úrody na tento rok je vyšší v porovnaní s vlaňajškom aj päťročným priemerom. Dnes o tom informoval Štatistický úrad Slovenskej republiky. Správy o výnose od poľnohospodárov dokonca prevyšujú odhadované čísla, no poľnohospodári sa výsledku tohtoročnej žatvy obávajú. Netrápi ich ani tak výnos na poliach ako ten z predaja.

Ilustračná fotografia. Foto: Roman Hanc/TASR

Ilustračná fotografia. Foto: Roman Hanc/TASR

Z údajov ŠÚ SR k 20. júnu, začiatku žatvy, vyplýva, že by celková úroda hustosiatych obilnín mala významne prevýšiť tú z minulého roka, a to o takmer 320-tisíc ton. Podľa odhadu tento rok úroda presiahne tri milióny ton, čím významne prekročí priemery za posledných päť rokov.

Najviac bude pšenice

Až tri štvrtiny plôch hustosiatych obilnín tvorí pšenica. Tento rok zaberá nepatrne menšiu plochu ako vlani, no úrodou vzrastie dvojciferne. Na jeden hektár by mala tento rok vyniesť 5,66 tony, čo je výrazne viac ako výnos 4,97 tony z minulého roka. Priemer z posledných piatich rokov tak prevýši o 11 percent.

Druhá najpestovanejšie obilnina je jačmeň, ktorý by mal dosiahnuť 608-tisíc ton. To je o deväť percent viac ako vlani. Okrem vyšších výnosov z hektára to bude aj dôsledkom mierne väčšej osiatej plochy.

Rekordná Nitra

Zo všetkých krajov Štatistický úrad SR odhaduje najvyšší výnos v Nitrianskom kraji. Hustosiate obilniny by tam mali dosiahnuť výnosnosť z hektára až 6,01 ton. Jačmeň 5,71 tony.

„Žatva sa nám v tomto týždni v našom regióne rozbehla naplno. Práve pokračujeme so zberom repky olejnej. Aktuálne máme pozbieraný jarný jačmeň siaty na jeseň. Úroda v prípade tohto sladovníckeho jačmeňa sa hýbe v priemere medzi 5,7 (Oponice) a 6,2 (Kolíňany) tony z jedného hektára,“ hlási z Nitrianskeho kraja riaditeľ Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku SPU Ján Dzurjanin so sídlom podniku v Kolíňanoch.

Jeho aktuálne hodnoty po zbere tak prevýšili pôvodný odhad Štatistického úradu SR, ktorý v prípade jarného jačmeňa v tomto kraji bol na hodnote 5,42 tony. Zatiaľ čo hlási spokojnosť s výškou produkcie, v prípade kvality je sklamaný.

Na úrode sa podpisujú dažde aj hraboše

Za vysoké množstvo úrody sa môžeme poďakovať daždivému a studenému máju. Dážď však mnohé výsledky žatvy môže ovplyvniť aj negatívne. Medzi prvé komplikácie spôsobené dažďom môžeme začleniť neskorší začiatok žatvy, no vlhké počasie môže zapríčiniť aj výskyt hubových chorôb. Napadnutie hubovými chorobami v prípade repiek hlásia z Nitrianskeho kraja a škody hlásia aj na tvrdých pšeniciach, ktoré momentálne po daždi ležia na zemi. V prípade jesenných plodín ako kukurica či sója bude mať dážď, naopak, pozitívny prínos.

Negatívnym faktorom sú hraboše, ktoré sa významne činili v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) hlási, že niektorým poľnohospodárom požrali aj polovicu úrody. „Najmä v trnavskom kraji máme aj takých členov, kde nemôžu použiť chemickú ochranu proti hrabošovi, keďže hospodária v chránených vtáčích územiach.“, vysvetlila hovorkyňa SPPK, Jana Holéciová.

Úroda bude výdatná, no cena je otázna

Aktuálne sa ukazuje, že dobre urobili tí, ktorí časť svojej produkcie zakontrahovali vopred. „Veľký vplyv na cenotvorbu bude mať aj vývoj rusko-ukrajinského konfliktu, respektíve predĺženie platnosti dohody o možnom vývoze cez určené koridory. Môj osobný názor je, že budeme sklamaní pri mäkkých pšeniciach. Naopak, v dobrom svetle sa ukazuje sója, ktorá by mohla o čosi viac potiahnuť repky smerom hore,“ informuje Dzurjanin a konštatuje, že trh je momentálne presýtený.

„Čakáme síce dobrú úrodu aj tohto roku, ale ceny pšenice klesli oproti vlaňajšku o polovicu. Takéto výkyvy ekonomike neprospievajú. Po zmene zelenej politiky neobrábame 60 hektárov. O pôdu sme sa vždy poriadne starali, úhorovanie nikoho nenakŕmi. Nemyslím si, že potraviny zlacnejú, veď ich dorábame z menšej plochy,“ uviedol zase pre Pravdu predseda šenkvického družstva Karol Motyka. Dodal tiež, že napriek výborným tržbám v minulom roku na dopestovanie teraz zberanej pšenice platili za močovinu dva razy toľko, ako bola bežná cena pred zdražením pšenice.

SPPK informuje, že vlani poľnohospodári siali tohtoročnú úrodu za drahé peniaze – boli vysoké  náklady na nákup hnojív a osív, ceny energií a pohonných látok boli vysoké. Takže zdraželo už len samotné založenie tohtoročnej úrody. „Ďalším faktom je, že ceny agrárnych komodít – obilie a repka – prudko oproti minulému roku poklesli. Napríklad dnes bola cena na parížskej burze MATIF za tonu repky 456,50 eur. Ale vlani o takomto čase bola cena repky 703,50 eur. Takže dnes budú predávať za úplne iné – pre poľnohospodárov horšie ceny, ako vlani.“, komentuje situáciu cien Holéciová.

Pripomína však, že žatvu je najlepšie hodnotiť až po jej závere. Pozitívna správa je, že úrody je dostatok. Avšak vyššie vstupné náklady a pokles tohtoročných predajných cien môže dať za tohtoročnou žatvou veľmi nepríjemnú bodku.