Spoločenská debata na Slovensku podobne ako v mnohých národných štátoch akoby predstierala, že sa deje na izolovanom ostrove. To možno sčasti bola pravda pred pár rokmi. Pred nástupom internetu, sociálnych sietí a európskou integráciou. Dnes je svet zásadne odlišný. Všetko, čo sa deje tam vonku, sa nás dotýka. Skôr či neskôr to príde i k nám a my sa musíme pripraviť a brániť.

Posledné tri roky sa cez Slovensko valili rôzne krízy: pandémia, energetická kríza, vojna na Ukrajine. Menej viditeľnou, ale o to silnejšou, bola progresívna vlna, ktorá sa preliala aj na Slovensko. Progresívne Slovensko síce zostalo pred bránami parlamentu, ale sprogresívnená SaS sa s pomocou rôznych lobistov a zahraničnou podporou pokúsila prepašovať k nám rôzne nevedecké, ale zato ideologicky “správne“ novoty. V parlamente jej to veľmi nešlo.

Progresívne návrhy ako registrované partnerstvá, dohľad štátu nad cirkvami ako počas komunizmu, potratová tabletka a mnohé iné boli odmietnuté veľkou väčšinou. O to viac sa činili experti naviazaní na progresívne prostredie v rôznych pracovných skupinách na ministerstvách. Iniciatívne predkladali návrhy, ako napríklad ten o zmene pohlavia.

A tam sa začínala skutočná politická práca tohto volebného obdobia. V tichosti a bez svetiel reflektorov. Tu sme už nestáli proti kolegom v parlamente, ale proti takzvaným odborníkom, a dotiahnuť takéto zápasy do konca bolo neskutočne náročné. Chcelo to množstvo sily, času, kontaktov. Žiaľ, moc sa aj v našej republike čoraz viac presúva z parlamentu, kde zasadajú poslanci zvolení ľudom, k takzvaným odborným komisiám, ktoré sú často ideologicky motivované.