Pohoda a sloboda

Politika bola na Pohode vždy. Niečo sa však mení. Presnejšie: zmenilo.

Michal Kaščák to síce kamufloval rečami, ako tam nepatria aktívni politici, pravda, okrem tých, ktorým dal výnimku. Za tie roky je všetkým všetko jasné, a keďže ide o súkromné podujatie, nestálo by to za reč. Pohoda je festivalom, ktorý znamená veľmi veľa, pre relatívne málo ľudí. Sú ich tisíce, desiatky z nich majú vplyv a funkcie, z čoho Pohoda ťaží. Takú reportáž v hlavných správach na RTVS, kde sa propaguje aj predaj a cena lístkov, iný festival nezažije. Ani keď je pre menšie publikum, ako napríklad Bratislavské hudobné slávnosti.

Zdá sa, že to veľmi nefunguje, tento rok bolo vraj na festivale viditeľne menej ľudí, chýbajúce známejšie kapely nahradilo viac ideológie. Možno je v tom priama závislosť, uvidíme.

Verejnou témou je však niečo iné.

Kaščák festival považuje za oslavu slobody, tolerancie, najnovšie lásky, pričom slovník je otvorene politický.

Dokonale to ilustruje spor s kresťanstvom a katolicizmom zvlášť.

Minulý rok sa na trenčianskom letisku ešte našlo miesto pre biskupa Jozefa Haľka. Skončilo to potupne, kampaňou a v podstate vyhnaním biskupa. Kaščák považoval účasť biskupa za dôkaz svojej odvahy (!), ale uzavrel to ako chybu.

Tento rok zmenil prístup, kňazov si chcel vybrať. „Za katolíkov“ napokon hovoril suspendovaný kňaz, ktorý nemôže vykonávať sviatosti. Je celkom zaujímavé, že pozvánku dostal Michal Lajcha, suspendovaný kňaz, ale už nie spoluautor knihy Tragédia celibátu: Mŕtva manželka Peter Lucián Baláž, tiež kňaz, ktorý knihu napísal s ním a pred časom svoje správanie oľutoval a chce sa vrátiť do služby. Ten, kto má rád slobodu a pluralitu, by možno čakal, že by bola zaujímavá diskusia medzi nimi dvomi, ale nič také sa nekonalo.

Podobne je to s bratislavskou evanjelickou farárkou Annou Polckovou, ktorá reprezentuje výrazne menšinový prúd v svojej cirkvi. Dostávala otázky o homosexuáloch, ale do slobodnej diskusie sa už nezmestil pozvaný hosť, ktorý by mal iné názory a hájil by biblické učenie.  

Vrcholom bol Kristián Németh, ktorý sa označuje za umelca, no jeho umenie spočíva v tom, že bez vedomia kňaza nahral záznam spovede, ktorej sa zúčastnil, a nahrávku zverejnil. Nie je to teda žiadne umenie, len čistý politický aktivizmus, ktorý umenie predstiera. A porušuje pritom základné spoločenské normy.

Práve tu, počas diskusií o cirkvi a kresťanstve, ktoré mali byť dôkazom otvorenosti, tolerancie, lásky a slobody, si človek uvedomí, kam už Pohoda zašla.

Pestuje diskusiu, ktorá nie je diskusiou, pretože druhý názor chýba. Buduje otvorenosť, kde sa pred biskupmi uzatvára, ich účasť považuje za chybu. Do úst berie toleranciu, ale správa sa netolerantne. Hovorí o láske, ale pôsobí neznášanlivo.

Pohode ale za to treba poďakovať. Ukazuje, ako vyzerá ohrozenie slobody v 21. storočí.

Vždy, keď ideológia naberala dych a začala slobodu iných potláčať, to prebiehalo rovnako. A asistujú pritom herci, herečky, novinári a umelci so spriaznenými politikmi a médiami.

Pravda, s jedným rozdielom. Talianski futuristi a modernistickí umelci mali podstatne lepšie umenie ako ich dúhoví nasledovníci.