Oklamali nás. Na Slovensku neostal ani jeden systém Patriot

Keď Slovensko odovzdalo svoj raketový štít S-300 Ukrajine, minister Jaroslav Naď reagoval na kritikov ako hulvát. Nadával im do hlupákov. Chválil sa, že Slovensko má vďaka štyrom batériám Patriotov zabezpečenú protiraketovú obranu ako nikdy predtým.

Dnes už silné slová Naďa neplatia. Patrioty nám totiž spojenci – ako sme opakovane upozorňovali – len dočasne zapožičali. Najskôr svoju batériu stiahli Holanďania. Potom Američania. A nakoniec si poslednú zobrali aj Nemci. Ich Patrioty dnes chránia samit NATO vo Vilniuse.

Z pôvodne sľubovaných systémov Patriot, ktoré mali nahradiť S-300, neostalo na Slovensku nič. Nula. Pretože spojenci už majú, pochopiteľne, iné priority.

Podobne sme dopadli aj pri migoch. Pôvodné sľuby Naďa, že za ne dostaneme stovky miliónov eur z EÚ (za ktoré môžeme nakúpiť moderné obranné systémy), akosi uviazli. Únia odkázala, že migy Slovensku preplatiť nemôže. Namiesto toho prišla ponuka zo Spojených štátov. Nie je však kompenzačná, ale čisto obchodná. Môžeme si vraj kúpiť útočné pušky a útočné vrtuľníky Viper (ktoré nepotrebujeme, máme už predsa Black Hawky).

Problém s chabou obranou Slovenska priznala aj prezidentka Zuzana Čaputová.

Najskôr na stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom upozornila, že Slovensko nemá vyriešenú protivzdušnú ochranu. Žiadala ho, aby pripravil plán na posilnenie obrany východného krídla NATO. To isté zopakovala aj pred odletom na samit Aliancie. Vraj chce o tejto téme hovoriť vo Vilniuse so spojencami.

Pravdepodobnosť, že prezidentka sa domov vráti s riešením a garanciami, je zúfalo nízka. Raketové štíty sú drahé, po februári 2022 je po nich vysoký dopyt a spojenci nemajú dôvod zabezpečovať protiraketovú obranu Slovenska. To je predsa úloha slovenskej vlády. Nie talianskej či nemeckej.

Riešenia zrejme ostanú len provizórne. Namiesto štyroch batérií Patriotov tu dnes máme len jeden slabší systém Mamba od Talianov. Samozrejme, dočasne. A Nemci nám chcú dodať systém Mantis s krátkym dostrelom. Asi to bude zbytočná investícia. Takéto systémy sú použiteľné na frontovej línii, na ochranu jadrových elektrární, letísk alebo väčších miest však nestačia.

Po roku sa ukazuje, že minister obrany Naď sa nechal oklamať. A tí, ktorí jeho politiku kritizovali ako prehnane servilnú a nezodpovednú, mali nakoniec pravdu. Slovensko pri plnení bojových úloh a pomoci Ukrajine zašlo za limit svojich možností. Skončilo do veľkej miery odzbrojené. Neschopné zabezpečiť si ochranu a suverenitu vzdušného priestoru…

Pritom to vôbec nemuselo zájsť tak ďaleko.

Slovenská vláda predsa minulý rok mohla Američanom a Ukrajincom vysvetliť, že zabezpečí materiálnu pomoc Ukrajine, ale svoj raketový štít nemôže odovzdať dovtedy, kým nemá garantovanú náhradu. Tento rok zasa vláda mohla (a mala) odložiť rozhodnutie o migoch. Aspoň dovtedy, kým neprídu objednané stíhačky F-16.

Namiesto realistického prístupu – uváženej pomoci Ukrajine v rámci slovenských možností – sme sledovali prepálený aktivizmus. A popritom hrubé urážanie tých, čo upozorňovali na riziká. A volali po suverénnejšej politike. Napríklad po takej, ktorá by popri podpore Ukrajiny zohľadnila bezpečnostné záujmy Slovenska.

Ak by bol Naď naozaj taký silný minister, za akého sa tri roky považoval, vyrokoval by s Američanmi garancie, že na Slovensku ostane aspoň jedna batéria Patriotov. A aspoň dovtedy, kým sa neskončí vojna vo východnej Európe.

Američanom však na Naďa stačilo minimum: zopár prázdnych sľubov. A k tomu krátka vojenská prehliadka Patriotov, ktoré rýchlo po predstavení zmizli zo Slovenska.

Dodajme, že spolu s Patriotmi zmizli aj argumenty tých, ktorí sa tu už rok a pol so zadkom v kresle hrajú na vojnových jastrabov.