Pred niekoľkými dňami zaujala laických aj odborných pozorovateľov vojny na Ukrajine nová analýza Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku, ktorá bilancovala počty vybraných typov výzbroje oboch znepriatelených strán.
Porovnanie sa týkalo tankov (tanks), ťažkých zbraní (heavy guns) a salvových raketových systémov (MLRS), pričom bralo do úvahy stavy pred vypuknutím vojny a súčasnú situáciu na strane Ruska a Ukrajiny.
Údaje podľa tvorcov vychádzali z nezávislých odhadov zničenej a ukoristenej techniky plus počtov zbraní dodaných Kyjevu. Autori taktiež dodali, že k ruskej výrobnej kapacite dáta dostupné nie sú.
Vôbec najväčšiu pozornosť vyvolali publikované dáta o tankoch, keďže z nich vyplynulo, že ich počet je na oboch stranách teraz prakticky identický. Rusi šli podľa inštitútu do vojny s asi 3 400 tankami, pričom im ostalo približne 1 400. Ukrajinci ich zas mali zhruba 1 000 a po dodávkach od spojencov počet nafúkli na 1 500.
Bilancia vyvolala v pro-ukrajinskom tábore na sociálnych sieťach optimizmus a témy sa chopili aj známe médiá na Západe (Bloomberg) i na Ukrajine (Ukrainska pravda), ale aj opozičné ruské médiá (Moscow Times).
„Ukrajina dohnala čísla ruských tankov“ alebo „Ukrajina má viac tankov ako Rusko. Pred 24. februárom to bolo naopak“ či „Počty tankov na Ukrajine sa teraz rovnajú počtu ruských“, zneli ich titulky k téme.
Niektorí nezávislí odborníci však zistenia a taktiež spôsob ich tlmočenia smerom k verejnosti bez širšieho kontextu ostro skritizovali.
New data from the Kiel Institute for the World Economy show that Ukraine has caught up with Russia’s tank numbers.
Source: Bloomberg pic.twitter.com/s6ua8R4uUf— UkraineWorld (@ukraine_world) July 6, 2023
Expert: Vyzerá to ako výsledok krátkeho googlenia
Jakub Janovský, český dobrovoľník, ktorý spolu s tromi kolegami v združení Oryx analyzuje a zapisuje zničenú, poškodenú či ukoristenú ťažkú techniku vo vojne proti Ukrajine, na Twitteri uviedol, že „ide o prácu ľudí, ktorí sú zlí v matematike a vynechali viacero faktorov, ktoré ich prácu znehodnocujú“.
Janovský tvrdí, že analýza nezapočítava zariadenia, ktoré Rusko vytiahlo zo skladu, vyčíta jej, že ignoruje, že len niektoré z ukoristených vozidiel sa dostali do prevádzky (podľa neho asi tretina) a vraví, že Ukrajina pravdepodobne stratila oveľa viac tankov, ako je zachytené na vizuálnych dôkazoch.
„Tento druh plytkej analýzy len živí falošné dojmy a robí veci pre Ukrajinu jednoduchšie, ako je realita. Keď ľudia píšu takúto analýzu, podľa mňa by si mali urobiť náležitý hĺbkový prieskum a poradiť sa s odborníkmi a ľuďmi, ktorých údaje používajú, aby sa uistili, že im niečo dôležité neunikne. Vyzerá to ako výsledok niekoľkých minút vyhľadávania na googli,“ kritizuje expert.
Ľuďom to vraj dáva falošnú dôveru
V tomto názore však Janovský nebol osamotený. „Grafy sú len také dobré ako údaje, s ktorými pracujú, a predvojnové dáta nie sú hodnoteniami s vysokou spoľahlivosťou (skúsil som). Tento druh grafov často dáva ľuďom falošnú dôveru v chápanie situácie bez spomenutia problémov s údajmi, na ktoré sa spoliehajú,“ napísal zas expert z Katedry vojnových štúdií na King’s College London Rob Lee.
„Ak pridáte viacero odhadov s nízkou až strednou mierou spoľahlivosti, získate ešte nižšiu mieru spoľahlivosti. Môžeme urobiť lepšie odhady určitých modelov tankov, ale celkový údaj bude veľmi hrubý. Posúdenie zmien v spôsobe, akým Rusko používa tanky, by mohlo byť lepšou možnosťou,“ dodal.
Rusi majú zrejme extrémne veľké rezervy
Opozičné ruské noviny Novaja Gazeta napríklad odhadujú, že Rusko má stále asi 8-tisíc uskladnených tankov. Existuje aj odhad o počte 10-tisíc relatívne moderných strojov radu T-72, T-80 a T-90 v rezerve.
Ruský zdroj pre Novaja Gazeta povedal, že podniky Uralvagonzavod v Nižnom Tagile a Omsktransmaš na Sibíri dokážu ročne obnoviť 600 starých tankov oproti 250 novým tankom T-72 a T-90, ktoré dokáže vyrobiť Uralvagonzavod.
Pripomeňme, že bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev vo februári povedal, že Moskva musí „zvýšiť výrobu rôznych zbraní vrátane moderných tankov“ v reakcii na západné dary Ukrajine.
Kielský inštitút pre svetovú ekonomiku je nezávislý, neziskový ekonomický výskumný inštitút a think tank so sídlom v Kieli v Nemecku. V roku 2017 bol zaradený medzi 50 najvplyvnejších think tankov na svete a medzi 15 najlepších pre hospodársku politiku.