Závery samitu NATO: Ukrajina prehrala

Pre Ukrajinu sú závery samitu NATO kruté. Deväť rokov bojovali s podporou Západu o Donbas. Od februára 2022 krvácajú vo vojne s Ruskom. Počúvajú, že hrdinsky bojujú za celý západný slobodný svet. A keď dúfali, že NATO ich v tom nenechá samých, a zúfalo žiadali záruky budúceho členstva, narazili na jedno strohé slovo. Wait. Čakať.

Ukrajina odmietala ďalej slúžiť ako pešiak, ktorého Západ ochotne vyzbrojuje do boja s Ruskom. Chcela viac – záruky, že sa stane členom klubu. Napokon, práve preto od prevratu po Euromajdane (2014) stupňovala presne podľa požiadaviek Západu protiruskú líniu.

Išla do rizika. A išla do neho v nádeji, že tvrdo prozápadný a protiruský kurz jej prinesie členstvo v EÚ a NATO.

Nakoniec to riziko neuniesla ani Ukrajina, ani Západ.

Ukrajinská vláda sa až do poslednej minúty pred samitom NATO pokúšala dotlačiť spojencov k jasnému rozhodnutiu, ktorého by sa mohla chytiť. Aspoň ako slamky. Prezident Zelenskyj dokonca varoval, že ak samit vo Vilniuse neprinesie pevné záväzky, odmietne sa ho zúčastniť.

Hrozby nezabrali.

Namiesto rozhodnutia o pozvánke pre Ukrajinu prišli iba ďalšie frázy o „budúcom členstve“. Ukrajina je tam, kde bola po bukureštskom samite NATO 2008. Tam európski členovia NATO (Nemecko a Francúzsko) zablokovali pozvánku pre Ukrajinu. Namiesto toho sa vtedy v záveroch objavili len pekné reči o budúcom členstve.

Oproti samitu NATO 2008 je tu však jeden silný rozdiel. Vtedy Spojené štáty veľmi rozhodne a tvrdo tlačili na rozširovanie NATO. Neprešlo to cez európske štáty Aliancie, Francúzsko a Nemecko pozvánku zablokovali. Dnes sú proti prístupovému procesu nielen západoeurópske štáty, ale aj Američania.

Je to celkom pochopiteľné. Ukrajina už nemá svoje najcennejšie územie – Krym. Na východne Ukrajiny sa bojuje. Rusko jasne demonštrovalo, že je rozhodnuté rozširovaniu NATO zabrániť silou.

Pre Spojené štáty už Ukrajina nie je príležitosť či výzva, ale problém. Problém, z ktorého nevedia vycúvať bez straty tváre. Preto opakujú staré frazeologizmy o budúcom členstve, ale bez rozhodných krokov, ktoré by uspokojili Ukrajincov.

Jediným ústupkom pre vyčerpanú Ukrajinu je vypustenie prístupového procesu pri prípadnom rozhodovaní o jej členstve v NATO. Táto tenká náplasť ale pre Ukrajinu veľa nemení.

Prezident Zelenskyj v utorok neskrýval sklamanie a hnev. Na Twitteri to pomenoval natvrdo: o Ukrajine sa diskutovalo bez Ukrajiny; je bezprecedentné a absurdné, že tu nie je časový rámec ani pre pozvánku, ani pre členstvo… Podľa Zelenského to znamená, že Ukrajina a jej prípadná budúcnosť v NATO bude ponechaná na handlovanie Západu s Ruskom. „Budem o tom otvorene hovoriť na samite,“ zakončil tweet Zelenskyj.

Je zjavné, že Ukrajincom dochádza s hrami Západu trpezlivosť. Ak majú bez ohľadu na straty ďalej bojovať, potrebujú viac, ako im ponúka NATO. S tým „viac“ ale rátať nemajú, kým sa bojuje. Bludný kruh.

Absurdné?

Ani nie. Skôr kruto cynické.

NATO nemôže povedať Ukrajincom nie, lebo potrebuje, aby boli motivovaní do ďalších bojov, ktoré majú oslabiť Rusko.

A to isté NATO nemôže povedať Ukrajincom áno, lebo by to viedlo len k dvom možným scenárom. Buď by to zatiahlo štáty Aliancie do rizika svetovej vojny. Alebo v prípade mierovej cesty, ktorá je predpokladom členstva akéhokoľvek štátu v NATO, by musel Západ pristúpiť na bezpečnostné dohody s Ruskom. A popri tom by zrejme musel uznať, že Krym a Donbas patria Ruskej federácii.

Tento druhý scenár by znamenal faktickú porážku Ukrajiny a Západu.

Žiaľ, na dohody o vojenskej neutralite Ukrajiny a špeciálnom štatúte Krymu s Donbasom (kde žijú milióny Rusov) bol čas možno v roku 2008. V menšej miere aj v januári 2022, keď Rusko žiadalo vzájomné bezpečnostné záruky USA (NATO) – Rusko. A možno aj na samom začiatku vojny v marci 2022, keď Rusko a Ukrajina rokovali o prímerí a možnej neutralite Ukrajiny. No po roku a pol špirálového stupňovania konfliktu, nákladov a strát je priestor pre veľkú dohodu úzky.

Tlačiť sa dá skôr na tlmenie zbrojenia – teda na schladenie bojov. A na testovanie rokovaní, ktoré by mohli viesť aspoň k čiastočným dohodám. Aby sa zabránilo rozširovaniu vojny, ktorá vôbec nevedie k deklarovaným cieľom – k vytlačeniu Ruska z Krymu a Donbasu.

Samit NATO vo Vilniuse potvrdil, že Západ uviazol v slepej uličke. Dnes je už celkom zrejmé, že ďalšie rozširovanie NATO je možné buď silou – teda prijatím Ukrajiny a spoločným bojom za jej územia –, alebo dohodami s Ruskom, teda rozdelením Ukrajiny.

Do žiadnej z týchto možností sa Spojeným štátom a ich spojencom z Aliancie nechce.

Preto ich akosi automaticky zavialo k pohodlnejšej tretej ceste. K pokračovaniu v starých chybách. Ukrajina má ďalej hrdinsky bojovať. Nie s cieľom dobyť Krym a poraziť Rusko. Na to nemá. Ani s cieľom vstúpiť do NATO. To len tak nepôjde. Má bojovať s cieľom oslabovať Rusko. Aj za cenu vlastného zničenia.

A Západ? Západ urobí to, na čo má tie najlepšie predpoklady. Pošle na front šeky a zbrane.

A bude ich posielať dovtedy, kým bude mať komu…