Búrlivá debata medzi europoslancami sa spustila pre hlavnú podstatu zákona: že EÚ musí do roku 2030 obnoviť pätinu suchozemských a vodných plôch na svojom území.

Nejde o vytváranie nových chránených oblastí, ale napríklad o vyčistenie riečnych korýt, aby sa obnovil voľný tok, ďalej rozširovanie mestskej zelene, zakladanie malých remízok na poľnohospodárskych plochách či zvyšovanie počtu opeľovačov. Na tejto pôde by sa nič nepestovalo ani nechovalo.

Liberálni poslanci a ochranári tvrdia, že treba zmenšiť úžitkovú plochu pôdy, lesov a morí, lebo inak klesne úroda aj kvalita plodín. Europarlament v správe pre médiá upozornil, že vyše osemdesiat percent európskych biotopov je v zlom stave.

Ak sa vraj štáty nezhodnú ani na lepšej ochrane prírody, ťažko aplikujú v praxi Európsku zelenú dohodu, podľa ktorej má mať starý kontinent do roku 2050 nulové emisie skleníkových plynov. „Ak sa nedokážeme dohodnúť na obnove prírody, budeme mať problémy s cieľmi na znižovanie emisií, pretože to závisí od riešení, ktoré poskytuje príroda,“ povedal podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans.

Zákon 11. júla priamo v Štrasburgu podporili manifestáciou aj klimatickí aktivisti. K zeleným protestom sa pripojila aj svetoznáma ekoaktivistka Greta Thunbergová, ktorá vyzvala politikov, aby si „vybrali prírodu, uprednostnili ľudí pred ziskom a chamtivosťou, „prijali čo najtvrdšiu formu zákona" a „postavili sa na správnu stranu histórie".

Konzervatívci varujú: Potraviny zdražejú

Proti návrhu sa však stavali konzervatívne zmýšľajúci poslanci a poľnohospodári. Tí tvrdia, že čoraz menšie množstvo pôdy, na ktorej smú pestovať, povedie k menšej úrode a tým aj zvyšovaniu cien potravín. Kritizovali eurokomisiu za to, že tieto straty finančne nevyčíslila.

Jednou z hlavných tvárí odporu voči zákonu sa stal líder Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber. Pôvodnú legislatívu označil za „katastrofu nielen pre vidiecke komunity, poľnohospodárov, rybárov, ale aj verejné orgány, ktoré by sa museli vyrovnať s právnymi dôsledkami".

Poľská europoslankyňa Beata Szydlová pôvodnú legislatívu označila za „likvidáciu miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy, ktorá prakticky odstráni európske poľnohospodárstvo".

Došlo k ústupkom

Europoslanci nakoniec nariadeniu o obnove prírody dali zelenú, no ich pozícia obsahuje viacero zmien oproti pôvodnému návrhu Komisie.

Zásadný spor sa viedol o to, či a ako v norme stanoviť podiel poľnohospodárskych plôch, kde majú vzniknúť remízky, živé ploty, vodné nádrže alebo ďalšie úpravy brániace odvodňovaniu krajiny či erózii pôdy. Komisia navrhovala desať percent, poslanci však konkrétny údaj vypustili a nechali rozhodnutie na jednotlivých štátoch. Podľa portálu Euroactiv údajne z textu vypadli aj ciele pre obnovu rašelinísk a ochranu opeľovačov.

Nespokojné sú aj ochranárske kruhy lesov, lebo zo znenia poslanci odstránili dva kľúčové ukazovatele, ktoré by orgánom umožnili správne sledovať obnovu lesov. Ak podľa nich EÚ nedokáže zabrániť odlesňovaniu na vlastnom území, ťažko môže niečo očakávať od krajín globálneho juhu.

Do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia by eurokomisia mala posúdiť prípadnú medzeru medzi finančnými potrebami na obnovu a dostupným financovaním EÚ a hľadať riešenia na jej preklenutie najmä prostredníctvom špecializovaného nástroja EÚ. Únia chce na ochranu biodiverzity každoročne minúť aspoň dvadsať miliárd eur.

Slovenskí poľnohospodári boli protestovať až v Štrasburgu

Hlasovanie o dôležitej legislatíve rozbúrilo aj slovenské vody. Šéf Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emil Macho napísal list slovenským europoslancom, v ktorom ich žiada, aby návrh Komisie odmietli a vrátili jej ho na prepracovanie. 

V deň hlasovania 12. júla sa navyše slovenskí poľnohospodári zapojili do protestu pred budovou Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Svoj nesúhlas tam dalo najavo zhruba tristo protestujúcich v sprievode poľnohospodárskej techniky, najmä traktorov. Okrem Slovákov aj ich kolegovia z Maďarska, Poľska, Španielska, Nemecka, Francúzska, Holandska či Írska.

„Dnes európski poľnohospodári vyslali jasný signál – chceme vyrábať potraviny a nakŕmiť nimi Európanov, nie sa so založenými rukami pozerať na to, ako sa z EÚ vytráca život na vidieku a schopnosť vyrábať potraviny. Pokiaľ europoslanci prijmú tieto návrhy, tak sa zastaví akýkoľvek rozvoj živočíšnej výroby. Namiesto produkcie potravín máme na časti poľnohospodárskej pôdy pestovať buriny a invázne rastliny?" uviedol počas protestu v Štrasburgu výkonný podpredseda SPPK Andrej Gajdoš.

Europoslanci zo Smeru a Progresívneho Slovenska nariadenie podporili

Poľnohospodári nepresvedčili vyše polovicu z trinásťčlennej slovenskej delegácie.

Pozíciu europarlamentu podporili zástupcovia Progresívneho Slovenska a Smeru – Michal Šimečka, Martin Hojsík, Michal Wiezik, Monika Beňová, Robert Hajšel a Katarína Roth Neveďalová. Pridali sa k nim aj politici zo slovenskej kandidátky Demokratov, konkrétne Vladimír Bilčík a Lucia Ďuriš Nicholsonová.

Proti boli členovia SaS, KDH, OĽaNO, Republiky a Slovenských patriotov. Menovite Eugen Jurzyca, Miriam Lexmann, Ivan Štefanec, Peter Pollák, Miroslav Radačovský a Milan Uhrík.

Celkovo pozíciu europarlamentu podporili najmä liberálni, progresívni a socialistickí europoslanci. Proti zasa boli zástupcovia konzervatívnych frakcií.