Spoločnosť lenivosti? Nie, žijeme uprostred spoločnosti, ktorá fetišizuje prácu
V prvej fáze sa trieskalo dverami, v druhej sa elegantne mizlo, ale záver je horúci. Vraj sme leniví. Takto sa dá v niekoľkých heslách zhrnúť náš vzťah k práci počas pandemických vĺn aj po nich.
profimedia-0780869497
Teresa Bückerová. Foto: Profimedia.sk
Pripomeňme si, že ešte počas pandémie začali hlásiť Spojené štáty aj niektoré európske krajiny nárast výpovedí z existujúcich pozícií. Fenomén prerástol do vlny výpovedí s poetickým spojením: veľká rezignácia. Ľudia vraj prehodnocujú, kým chcú byť. Lenže rezignovali už po niekoľkých mesiacoch na nových pozíciách.
Takže sa nič nestalo? Nie tak celkom. Čoskoro sa začali ozývať ďalšie hlasy. „Dobre, začali znovu pracovať, ale ekonomika stagnuje.“ Možno to súvisí s tým, že nie každý je po pandémii ochotný nadviazať na predpandemické tempo. Aj tento posun si vyslúžil poetické označenie: tichá rezignácia. „Tichí“ zamestnanci netrieskajú dverami, len sa zmenšujú. Pracujú práve toľko, aby neprišli o miesto.