- Regióny
Vo Francúzsku horia kostoly. Na vine je nezáujem štátu aj nenávisť voči kresťanom
Horiaci kostol Francúzsko Notre Dame Drosnay. Foto: Twitter.com/Enrico FarabolliniVo Francúzku minulý týždeň horeli tri katolícke kostoly. Priemerne tam každé dva týždne zanikne jeden kresťanský kostol a postaví sa nová mešita. Výsledkom môže byť strata až päťtisíc kostolov do roku 2030. A zmena duše krajiny.
Francúzskom v uplynulých týždňoch zmietali nepokoje, ktoré sa zákonite dostali na popredné miesta svetových médií. Popritom však zanikli správy o požiari troch chrámov v tejto krajine. Tie boli zničené aj napriek tomu, že prezident Emmanuel Macron zhruba pred mesiacom ohlásil plán, ktorý mal podobným incidentom zabrániť.
Dva kostoly zhoreli, jeden sa podarilo zachrániť
V prvý júlový týždeň horeli vo Francúzsku tri katolícke kostoly. V piatok 7. júla išlo o chrám v dedinke Drosnay. Tá leží v departemente Marne, v regióne Champagne-Ardenne. Kostol s názvom Notre Dame Drosnay bol najvzácnejším artefaktom obce. Bol vybudovaný v 16. storočí a nachádzali sa v ňom vzácne vitráže, ktoré sa budú dať vidieť už len na fotografiách. V piatok ich totiž pohltil oheň, ktorý kostol úplne zničil.
Ako padala strecha a veža chrámu, vidno na tomto videu.
Požiar podľa svedkov trval približne hodinu. Miestna polícia začala s vyšetrovaním incidentu. Predpokladá sa, že kostol začal horieť v dôsledku elektrického skratu.
Podobný osud postihol aj Kostol svätého Juraja v obci Descartes, sídliacej v departmente Indre-et-Loire v centrálnej časti Francúzska. Požiar sa začal v nedeľu 9. júla v ranných hodinách a spôsobiť ho mal blesk. Sakrálna stavba tým prišla o strechu a o zvonicu.
Miestne médiá informujú, že zo stavby, ktorá bola postavená ešte v 12. storočí a bola národnou pamiatkou, sa podarilo zachrániť viacero pamiatok. Nie však všetky, a najmä nie strechu tejto historickej budovy. Obec dúfa, že sa jej podarí získať peniaze na obnovu chrámu vďaka tomu, že v ňom bol pokrstený známy francúzsky filozof René Descartes, ktorý sa v tejto dedine narodil a podľa ktorého ju neskôr pomenovali.
V utorok 4. júla zas horel kostol Notre-Dame de Kerio v dedine Locmariaquer, ktorá sa nachádza v departemente Morbihan v regióne Bretónsko. Za jeho podpálením stál podľa miestnych médií 35-ročný vandal, ktorý sa v noci snažil kostol zapáliť, no podarilo sa mu poškodiť len jeden z oltárov. Vďaka rýchlemu zásahu hasičov sa kostol z 18. storočia, našťastie, podarilo zachrániť.
Nedbanlivosť a nepriateľstvo voči kresťanstvu
Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že ide len o zvláštnu súhru okolností, nie je to tak.
Na alarmujúcu situáciu upozorňujú nielen veriaci, ale aj viacerí odborníci, podľa ktorých Francúzsku hrozí, že do roku 2030 zmizne 2 500 až päťtisíc historických kresťanských stavieb. K takému záveru dospela komisia, ktorú zriadil tamojší Senát na preskúmanie tejto otázky.
Edouard de Lamaze, riaditeľ Centra pre sledovanie náboženského dedičstva (Observatoire du patrimoine religieux) poskytol k tejto téme rozhovor pre agentúru CNA. V ňom uviedol, že vo Francúzsku sa v priemere stratí jedna náboženská budova za dva týždne.
Lamaze tvrdí, že obraz horiacej katedrály Notre Dame v Paríži z roku 2019 bol len vyvrcholením omnoho hlbšieho problému, ktorému čelí francúzska spoločnosť. Tým sú podľa neho vážne nedostatky v systéme ochrany náboženských pamiatok spojené s rastúcim nepriateľstvom voči náboženstvu.
Bohoslužobné budovy miznú hlavne z dôvodu zbúrania, premeny, zničenia požiarom alebo zrútenia. Avšak až dve tretiny požiarov v nich spôsobuje podpaľačstvo. Väčšina budov zahrnutých v týchto štatistikách sa pritom týka katolíckych kostolov, ktorých je v krajine ešte stále viac ako 45-tisíc.
Podľa údajov Centra sa v kresťanských pamiatkach udejú v priemere dva útoky denne. Dve tretiny týchto incidentov sa týkajú krádeží, zvyšná tretina znesvätenia chrámov.
Ako uvádza CNA, podľa údajov francúzskej polície bolo len v roku 2018 v celej krajine zaznamenaných 877 útokov na katolícke bohoslužobné miesta. Podľa Lamazea sa tieto čísla za posledných desať rokov zvýšili až päťnásobne, keďže v roku 2008 vandali zničili 129 kostolov.
Okrem rastúceho nepriateľstva trpia tamojšie kostoly aj hlbokou nedbalosťou zo strany verejných orgánov. Za tento stav môže podľa odborníka aj zákon o odluke cirkví a štátu z roku 1905, podľa ktorého vlastnia náboženské budovy vo Francúzsku obce. Tie však často nedokážu pokryť náklady na údržbu chrámov.
Výsledkom je, že mnohé budovy neboli udržiavané viac ako storočie a nikdy ich nereštaurovali. Taktiež sa v nich nevykonali ochranné opatrenia proti krádeži alebo požiaru. Túto situáciu malo podľa Lamazeho vyriešiť zapísanie kostolov medzi chránené historické pamiatky, avšak na tento zoznam sa dostalo len 15-tisíc katolíckych kostolov a zvyšných tridsaťtisíc naďalej chátra.
Táto nedbanlivosť spôsobuje požiare a priťahuje zlodejov, ktorí z kostolov kradnú obrazy, sochy či bohoslužobné predmety, ako napríklad kalichy.
Každý zničený kresťanský chrám nahradí nová mešita
Podobná situácia panuje aj v katedrálach, hoci tie sú vďaka osobitnému štatútu vo vlastníctve štátu a malo by o nich byť lepšie postarané. Požiaru v Katedrále Notre-Dame v Paríži v roku 2019 predchádzal požiar v katedrále Saint-Alain v meste Lavaur v južnom Francúzsku a po ňom v roku 2020 nasledovali požiare v katedrálach v mestách Rennes a Nantes.
„Aj keď katolíckych pamiatok je stále najviac, vo Francúzsku sa každých pätnásť dní postaví jedna mešita a rovnakým tempom sa zničí jedna kresťanská budova,“ upozorňuje odborník, podľa ktorého sa Francúzsko momentálne nachádza v bode zlomu, a ak sa nič neudeje, obraz krajiny sa nenávratne zmení.
„Okrem náboženského aspektu je v stávke aj kultúra našej krajiny, pretože tieto skvosty umenia a architektúry sú neoddeliteľnou súčasťou ducha a veľkosti Francúzska. Ak budeme takto pokračovať, jedného dňa bude naše dedičstvo úplne zničené. Stratíme všetko,“ uviedol na margo celej situácie Lamaze.
Prezident Macron koná aj nekoná zároveň
Na tento stav už neupozorňujú len odborníci, ale aj vyše sto francúzskych poslancov, ktorí adresovali ešte koncom februára tohto roka otvorený list prezidentovi Emmanuelovi Macronovi. V ňom ho žiadajú, aby konal a zasadil sa v prospech záchrany kostolov. „Vždy, keď zmizne kostol, zmizne kúsok francúzskej duše,“ píšu v liste poslanci.
Paradoxom je, že Macron zaradil záchranu kultúrneho dedičstva Francúzska, ku ktorému patria aj kostoly, medzi priority svojho programu v oblasti kultúry.
Aj preto mal začiatkom júna v slávnom kláštore na Mont-Saint-Michel, v predvečer ohlásenia protestov proti dôchodkovej reforme, veľkolepé vyhlásenie týkajúce sa záchrany kostolov. V ňom spojil boj proti zániku chrámov s bojom proti klimatickým zmenám a oznámil, že jeho vláda sa zasadí za ich záchranu. Prezident chce peniaze na to získať rovnakým spôsobom, ako ich získal na obnovu katedrály Notre-Dame v Paríži. Teda cez daňové úľavy pre ľudí, ktorí sa rozhodnú poukázať finančné dary na lepšie zabezpečenie či ochranu francúzskych kostolov.
Práve túto tlačovú konferenciu Macronovi pripomínali médiá, ktoré písali o požiari v troch vyššie spomínaných chrámoch. Tie sa odohrali zhruba mesiac od vyhlásenia prezidenta, pričom kompetentní tvrdia, že žiadna zmena v politike štátu v tejto oblasti zatiaľ nenastala.
Ďalšie články
Nemci navrhli zostreľovať ruské rakety z územia Slovenska. Mohlo by nás to zatiahnuť do vojny
Kolóna medzi Kyjevom a Odesou: Ukrajinskí kamionisti protestujú proti mobilizácii
