Paralelne s príchodom leta sa začala sezóna opaľovania. Navštevujú v tomto období vašu ordináciu vo väčšom počte pacienti, ktorí prichádzajú s následkami po opaľovaní?
Áno, zaznamenala som hojnejšie návštevy pacientov v tejto súvislosti. Prichádzajú s problémami súvisiacimi so slnkom, s opaľovaním, s poštípaniami či s infekciami. Navštevujú ma však aj „neposlušnejší“ pacienti s druhým stupňom spálenia, ktoré už sprevádzajú napríklad pľuzgiere.
Aké najčastejšie problémy ich v lete trápia?
Časté sú fotoalergické a fotosenzibilizujúce kožné ochorenia. Fotoalergické vyvolávajú v súvislosti s prvým vystavením sa slnku – teda najmä na jar – solárne alergie. Ich akútna forma sa nazýva solárna žihľavka. Táto zvyčajne v priebehu mesiaca ustúpi. Poznáme však aj chronickú formu solárnej alergie. To znamená, že sa u pacienta pravidelne opakuje vždy po vystavení sa intenzívnejšiemu slnku. Človek trpiaci chronickou formou solárnej alergie máva pravidelne počas dovolenky problémy. Ide o pomerne veľkú skupinu pacientov.
Čo spôsobuje fotosenzibilizujúce ochorenia?
Pri nich zohráva hlavnú úlohu liek alebo látka, ktorá sa aplikuje na kožu alebo sa užíva, čím scitlivie pokožka na slnko. Fotosenzibilizujúce ochorenia delíme na imunologické a neimunologické. Neimunologické môžu vzniknúť u každého človeka. Ide napríklad, ľudovo povedané, o „lúčne dermatitídy“. Tie vznikajú po kontakte s určitou rastlinou a následne so slnkom. V mieste kontaktu s rastlinou vznikne kožný prejav, väčšinou pľuzgier.
Môžeme povedať, že slnko pôsobí v tomto prípade ako katalyzátor?
Áno. Niektoré rastliny obsahujú druh alkaloidov, ktoré sa nazývajú furokumaríny. Tie spôsobia, že každému človeku scitlivie pokožka na slnko. Na tomto princípe je založené napríklad popálenie boľševníkom. Boľševník je invazívna rastlina. Každému človeku, ktorý sa cez leto, keď svieti slnko, čo i len dotkne tejto rastliny, vzniknú v mieste kontaktu približne do dvoch hodín pľuzgiere. No keď slnko nesvieti, nemá človek takmer žiadny kožný prejav. Z toho vyplýva, že dôležitú úlohu hrá UV žiarenie v kombinácii s určitým alkaloidom. Takýchto rastlín je však viac. Patrí medzi ne napríklad zeler, petržlen či figovník. Takže pokiaľ si človek cez deň, keď je slnko, trhá na dovolenke figy, vzniknú mu pľuzgiere.
Podmieňujú vznik tejto reakcie aj iné premenné okrem UV žiarenia a alkaloidov?
Väčšinou sa k tomu pridruží aj vlhkosť, stačí spotená pokožka. Určite veľa ľudí zažilo situáciu, keď kosili v plavkách, pretože sa chceli opáliť. Stačilo, že boli spotení alebo bola vlhká tráva. Keď ich následne oprskali určité druhy tráv s uvedeným účinkom, zostala ich koža „bizarne bodkovaná“ s pľuzgierikmi alebo minimálne s pigmentáciami.
Všeobecne je však známe, že aj určité lieky scitlivujú pokožku na UV žiarenie. Do tejto skupiny patria napríklad tetracyklínové antibiotiká, chinolónové antibiotiká, sulfonamidy. Preto nám v lekárni hovoria, aby sme sa nevystavovali slnku počas užívania týchto liekov. Kedysi vznikala aj tzv. „berloque“ dermatitída, vo francúzštine to znamená „ozdoba“. Táto reakcia nastala po aplikácii voňavky s obsahom bergamotového oleja, v kombinácii so slnkom sa na mieste aplikácie vytvorili fľaky. V dôsledku toho vznikla kedysi teória, aby sme sa nevoňavkovali, keď sa slníme.
Na aký najzvláštnejší prípad z praxe si spomeniete v súvislosti s opaľovaním?
Mali sme tu pani, ktorá chcela v záhrade pri plote vytrhať nejakú bylinu. Nevedela, čo to je, a bol to práve boľševník. To sme zistili už len následne podľa fotky, ktorú mi ukázala. Tá pani sem prišla naozaj spálená. Navyše v záhrade pracovala v plavkách, lebo sa chcela pekne opáliť. Prejavilo sa to skutočne ako popálenina, mala pľuzgiere, bola v stave adekvátnom na hospitalizáciu. Nemohla však ísť do nemocnice, lebo mala doma malé dieťa, od ktorého nemohla odísť. Postarať sa nemohol ani manžel, pretože chodil na týždňovky. Takže k nám prichádzala na preväzy, bola poviazaná ako múmia.
Ostali jej neskôr na tele jazvy?
Jazvy nie, „iba“ dlhodobé pigmentácie. Jazvy zostanú, keď sa rany povedzme infikujú alebo keď sa poriadne neošetria. No pigmentácie zostávajú aj rok, niekedy až do ďalšieho leta. Navyše platí, že po popálení boľševníkom je dotknuté miesto dlhodobo citlivé na slnko. Čiže potom už nie je vhodné opaľovať sa počas celého leta. Aj keď sa rana zahojí, miesto býva citlivé ešte dlho.
Ktorá vrstva kože je pri opaľovaní zasiahnutá najviac?
Závisí to od toho, či hovoríme o UVA alebo UVB žiarení. Všeobecne platí, že viac poškodzuje kožu UVB žiarenie. Hoci nemožno hovoriť vyslovene o poškodzovaní. UVA žiarenie podporuje pigmentáciu, to znamená, že keď sa slníme, sme pekne opálení. Naproti tomu UVB spôsobuje sčervenanie, čiže skôr to spálenie kože. Obe tieto žiarenia prenikajú aj do iných vrstiev pokožky, jedno povrchovejšie, druhé hlbšie.
UVB žiarenie poškodzuje priamo DNA bunky, čiže mnohé nádorové kožné ochorenia sú spôsobené práve uvedeným žiarením. Naproti tomu UVA žiarenie spôsobuje tzv. fotoaging, v preklade starnutie pleti. Znamená to, že pokožka ľudí, ktorí napríklad celý život robia na poli a nechránia sa pred slnkom, bude vyzerať inak ako pokožka „mestskej“ staršej dámy, ktorá chodí v klobúčiku. Na pokožke prvého typu ľudí určite vzniknú pigmentácie, typické keratózy, čiže šupinaté červené plochy najmä na tvári a na nose. Budú mať rozšírené cievky a, samozrejme, vrásky. To všetko spôsobuje práve UVA žiarenie.
Podmieňuje aj typ pokožky reakciu na UV žiarenie?
Pokiaľ to veľmi zovšeobecním, máme šesť fototypov, čiže šesť typov pigmentácie. Fototyp I sú ľudia, ktorí vôbec nespigmentujú, vždy sa spália dočervena. Tí sú najviac ohrození, musia sa celoživotne chrániť. Bez ochranného faktora by na slnko ani nemali vyjsť. Na druhej strane fototyp VI predstavuje černochov, ale aj celkovo ľudí s prirodzene tmavším koloritom pokožky, napríklad Mexičanov. Dá sa tu nájsť istá analógia. Čím žije človek severnejšie, tým má menej pigmentu. Preto sú Íri či Škandinávci skôr bieli, majú fototyp I a II. A naopak, čím ideme bližšie k rovníku, kde je slnka viac, stúpa aj číslo fototypu. Vo všeobecnosti majú Slováci najčastejšie fototyp III, prípadne IV.
Existuje pre náš „slovenský“ fototyp nejaký návod, ako sa opaľovať bezpečne?
Ide práve o ochranný faktor, ktorý použijeme. Do úvahy berieme pochopiteľne aj to, či sme na slnku prvý raz v sezóne alebo sa mu vystavujeme už dlhodobejšie. Všeobecne platí, že ochranný faktor 50 je určený na pokožku s nízkym fototypom, chorú pokožku, fotosenzitívnu pokožku a pre ľudí so solárnymi alergiami a pre deti.
Existuje celá teória o tom, aké máme typy opaľovacích krémov, ako fungujú, či ide o chemické alebo minerálne filtre. Minerálne sú napríklad tie, ktoré akoby odrážajú slnko. Sú trochu biele, keď sa nimi natrieme, a sú určené najmä deťom a ľuďom, ktorí majú problémy so slnením. Vrátim sa však k ochrannému faktoru 50.
Všeobecne platí zásada, že tento faktor by sme mali používať v rámci prvého vystavenia sa na slnku alebo v úvode slnenia pri mori. Aj keby sme boli už trošku opálení, prvé dni neustáleho pobytu na slnku pri mori sú pre pokožku šok. Najlepšie je teda používať krém s vysokým ochranným faktorom a potom ho prípadne znížiť v závislosti od fototypu.
Niektorí ľudia sa na opaľovaciu sezónu pripravujú užívaním betakaroténu. Funguje takáto príprava?
Betakarotén sa považuje za antioxidant, chráni pokožku pred biologickým poškodením v rámci UV žiarenia. Určite je preto vhodný pred slnením. Navyše poskytuje aj estetický efekt, krajšie sa opálime, získame bronzovejšiu farbu. Betakarotén teda prospieva aj estetike, aj zdraviu.
Existuje teória, že s prípravou na opaľovanie pomáha aj solárium. Zakladá sa toto tvrdenie na pravde?
To je do určitej miery mýtus, do určitej miery pravda. V podstate ide o to, že keď sme trošku opálení, naozaj si znižujeme problémy na dovolenke, pretože pigmentácia je vlastne ochrana kože. Pigmentujeme preto, aby sa nám pokožka chránila pred hlbším prienikom UV do kože. „Hnedší“ ľudia vydržia na slnku, samozrejme, dlhšie. No solárium nemá také dokonalé spektrum, ako má slnečné svetlo. Existuje mienka, že v soláriu je prítomné také spektrum, aby pokožku viac chránilo od UVB žiarenia. Hoci nie je vhodné vystaviť sa slnku prvýkrát niekde na dovolenke v Chorvátsku, skôr než solárium odporúčam radšej prípravu prírodným slnkom. Ešte dodám, že ani v soláriu sa nesmieme spáliť.
Ktorým ľuďom by ste solárium neodporúčali vôbec?
Určite by ho nemali navštevovať ľudia, ktorí majú na slnku problémy, majú veľa znamienok alebo majú rizikové znamienka. Pokiaľ však chce byť človek pri nejakej príležitosti pekne opálený, napríklad na svadbe, a niekoľkokrát zájde do solária, je to v poriadku. No určite nie je v poriadku, keď sa človek opakovane vystavuje soláriu pred letom aj po lete, aby mu dlho vydržalo opálenie.
Ľudia si väčšinou dávajú pozor a chránia sa pred slnkom na miestach, ako sú hory alebo more. Do akej miery však treba byť ostražitý pri bežných činnostiach na slnku? Mali by sme sa natrieť napríklad popoludní pred cestou z práce?
Keď idete z práce hodinu, tak áno. (Úsmev.) Vysvetlíme si to na minimálnej erytémovej dávke. To je dávka žiarenia, ktorá je potrebná na to, aby pokožka vystavená slnku začala červenať. Číslo ochranného faktora znamená, koľkonásobne si môžeme predĺžiť čas pobytu na slnku bez toho, aby nám pokožka sčervenala. Teda, keď je to napríklad za 20 minút a použijeme krém s faktorom 2, môžeme na slnku stráviť dvakrát toľko času, čiže 40 minút. S faktorom 50 by to bol päťdesiatnásobok, čo predstavuje takmer celý deň. To je dôvod, prečo krémy s vysokými faktormi naozaj chránia pokožku. Preto je faktor 2 pri mori hlúposť. To nie je ochrana. No keď ideme po slnku len hodinu a použijeme nižší faktor, môže nám to stačiť. Plus, samozrejme, za určitý faktor považujeme aj to, že sme už opálení.
Ktoré miesta na tele by sme si mali pri opaľovaní chrániť dôslednejšie?
Jednoznačne tie, kde máme tenkú pokožku. Ženám neodporúčam ani opaľovanie bez podprsenky, na prsiach sú citlivé miesta. Špecifickou kategóriou je detská pokožka. Deti do jedného roka by sa vôbec nemali cielene vystavovať slnku. Aj keby sme ich natreli krémom s vysokým faktorom, mali by zostávať len v tieni.
Pokiaľ hovoríme napríklad o spálení kože, to je viditeľné hneď. Aké následky však môže po rokoch zanechať opakované vystavovanie sa slnku bez ochrany?
Opakované slnenie bez spálenia nezanechá viditeľné zmeny. Problém predstavuje opakované spálenie kože. Možno poznáte ľudí, ktorí sú na pleciach alebo chrbte celí fľakatí. Títo sa niekedy v živote veľmi spálili, stačilo raz, a už im zostali pigmentácie, solárne škvrny, ktoré sa už nikdy nestratia. To je estetická záležitosť. Ďalšia vec je fotostarnutie, ktoré sme už spomínali. Pokožka skutočne vyzerá inak u človeka, ktorý sa chráni opaľovacím krémom, a u človeka, ktorý sa bez ochrany vystavuje slnku, chodí bez ochrany napríklad na turistiky. V druhom prípade pokožka naozaj starne rýchlejšie, stenčuje sa, vidno porozširované cievky. Nastávajú poruchy pigmentácie, najmä zvýšené pigmentácie, hyperpigmentácie a v neskoršom veku môžu vzniknúť nemelanómové kožné nádory, takzvané bazaliómy. Tie nevznikajú zo znamienok, ale sú vyprovokované na zdravej pokožke vplyvom slnka.
Ostaňme teraz pri znamienkach, pretože určite predstavujú v lete veľké ohrozenie. Môže aj z obyčajného materského znamienka, ktoré máme od narodenia, vzniknúť vplyvom slnka zhubný problém, čiže melanóm?
Môže. U mužov sa štatisticky najčastejšie vyskytujú melanómy na chrbte, keďže najmä v minulosti chodili, ale aj dnes muži chodia v lete bez košele alebo bez trička. U žien zase štatistika poukazuje v súvislosti s melanómami na predkolenia, keďže nosia sukne. Ohrozená je, samozrejme, aj tvár, no v tomto prípade ide v podstate o „šťastnú“ lokalitu, pretože tam si človek všimne zmenu znamienka skôr.
Mali by sme si rizikové znamienka chrániť aj nejakým mechanickým prekrytím, napríklad náplasťou?
Nie je to potrebné. Stačí krém s ochranným faktorom 50, musíme ho však – pokiaľ sme pri vode – po každom kúpaní použiť nanovo. Nemali by sme si však chrániť len miesta s rizikovými znamienkami. Všeobecne platí: Natrime sa celí, lebo si nepoznáme každé znamienko.
Aká je frekvencia výskytu zhubných problémov so znamienkami?
Môžeme hovoriť o stúpajúcej alebo postupne zvyšujúcej sa tendencii. Melanómy sa vyskytujú v omnoho väčšom počte ako v období, keď som napríklad skončila vysokú školu. Vtedy sa objavili raz za čas. V súčasnosti mám obdobie, že za týždeň diagnostikujem aj dva-tri melanómy, a to je veľa. Naozaj tieto problémy pribúdajú.
Prichádzajú pacienti so znamienkami včas? Dá sa ich diagnóza ešte úspešne liečiť?
Áno, myslím si, že osveta už v tomto prípade do veľkej miery funguje. Výnimočne sa stane, že pacienti prichádzajú neskoro. Pred časom mi prišiel pacient, ktorému melanóm už krvácal. To znamená, že ho musel mať už dlho. Možno sa však bál prísť.
Ako sa dá odlíšiť rizikové znamienko od „neškodného“?
Všeobecne je alarmujúca každá zmena na znamienku, či už ide o veľkosť, ohraničenie, farbu. Väčšinou ako prvá nastane zmena farby a ohraničenia. Vtedy treba navštíviť lekára. Každému hovorím, nech radšej príde päťkrát zbytočne ako raz neskoro.
Sú znamienka ohrozené aj mimo letnej sezóny, napríklad mechanickým poškodením?
Existuje fáma, že keď si človek rozškriabne znamienko, zomrie. Samotné poškriabanie nie je problém. Väčšinou je to tak, že keď sa znamienko ľahko poraní, už ide o melanóm. Bežne sa znamienko neporaní jednoducho nejakým „šuchnutím“. Ľahká poraniteľnosť už zväčša predznamenáva nádorový problém. Krvácajúce znamienko môže znamenať aj neskoré štádium melanómu. Nie je to teda tak, že samotné poranenie spôsobí problém. Môže však nastať prípad, keď si človek poraní alebo odtrhne nejaké vysunuté znamienko. V takom prípade sa chirurgicky odstráni, aby sa predišlo problému do budúcna.
Vráťme sa ešte k opaľovaniu. Medzi ľuďmi sa často hovorí o prirodzenom dopĺňaní vitamínu D prostredníctvom slnka. Ako je to v skutočnosti s týmto tvrdením?
V súčasnosti je rozšírený mýtus, že preto máme v populácii málo „déčka“, lebo dermatológovia zakazujú vystavovať sa slnku. Nie je to pravda. Vitamín D musíme prijať v potrave, aby sme ho mali dostatok. Slnko len podporí jeho premenu na aktívnu formu. Samozrejme, že slnko zohráva dôležitú úlohu, pokiaľ ide o vitamín D. Ale my ho musíme naozaj najskôr prijať, takže uvedená teória, že za nedostatok vitamínu D u ľudí môžu dermatológovia, je mýtus.
Ako sa prejaví nedostatok vitamínu D u človeka?
Človek väčšinou iba zníženie, aj keď dlhodobé, nepociťuje žiadnym spôsobom. Až keď máme „déčka“ skutočne málo, vyskytnú sa nejaké prejavy. V našom odbore to môže byť napríklad suchá pokožka alebo zhoršenie kožných ochorení. V minulosti z nedostatku vitamínu D trpeli ľudia krivicou, ale tá by dnes vznikla jedine vplyvom dlhoročnej absencie vitamínu D v tele.
Predovšetkým počas pandémie si začali ľudia vo veľkom dopĺňať vitamín D prostredníctvom rôznych preparátov. Ako hodnotíte tento postup?
Vitamín D naozaj treba dopĺňať umelo. V populácii ho je všeobecne málo, neplatí to len pre Slovensko. Keď sme kedysi prijali na oddelenie pacienta so psoriázou, ako prvé sme mu aplikovali vitamín D. Odvtedy už prešlo veľa rokov a ten nedostatok stále pretrváva. Chcem však zopakovať, že problém nesúvisí iba so slnkom. Pokiaľ vitamín D prijmeme v potrave, stačí nám denne chodiť približne hodinu po slnku v tričku s krátkymi rukávmi a „déčko“ sa nám v tele premení na aktívnu formu v dostatočnom množstve.