Dlhý čas platilo, že „čím horšie, tým lepšie“. Alebo: čím horšie pre ekonomiku, tým lepšie pre cenné papiere a najmä pre akcie. Samozrejme, je to dosť zvrátená logika, ktorá nemôže platiť v prevládajúcej trhovej ekonomike, ale ekonomiky rozvinutých krajín už dávno nie sú veľmi trhové a v prostredí štátnych zásahov platí, že čím sa ekonomike horšie darí, tým viac štáty tlačia peniaze. Preto je k dispozícii viac nekrytých peňazí.
Preto zhruba od roku 2008 do roku 2021 platilo, že čím je na tom hospodárstvo horšie, tým je viac peňazí na inflačný rast cien cenných papierov. Dnes to tak už nie je. V súčasnosti už centrálne banky sveta pre vysokú spotrebiteľskú infláciu peniaze z obehu zase sťahujú, a tak už znova platí: po prvé – čím vyššia inflácia, tým horšie pre cenné papiere, a po druhé – čím pomalší hospodársky rast, tým horšie pre cenné papiere. Oboje je oveľa logickejšie.
Preto keď v súčasnosti prídu negatívne makroekonomické správy, cenné papiere celkom citlivo reagujú. A týchto negatívnych správ je dosť. Napríklad tá, že takzvaný ADP report (Automatic Data Processing) v USA ukázal väčší nárast miery nezamestnanosti, než sa predpokladalo. A ako vieme, Amerika má oveľa pružnejší trh práce než Európa, čo znamená, že trh práce v USA podstatne citlivejšie reaguje na hospodársky cyklus.
Počas lockdownov napríklad nezamestnanosť v USA prudko vzrástla, a keď sa ekonomika opäť rozhýbala, zase poklesla. Zatiaľ čo v Európe sa v rovnakom čase menila len zanedbateľne. Alebo inými slovami, tieto údaje o nezamestnanosti naznačujú významné spomaľovanie americkej ekonomiky a s tým súvisiaci pokles ziskovosti firiem.
Ďalšia negatívna správa je tentoraz z Európy. Dôvera investorov a analytikov v nemeckú ekonomiku v júli opäť klesla. V aktuálnej správe to uviedol nemecký hospodársky inštitút ZEW. Index dôvery sa medzimesačne znížil o 6,2 bodu na mínus 14,7 bodu.
Na rozdiel od USA zatiaľ európske akcie zostávajú v pluse. Napriek tomu je jasné, že sústavne klesajúca dôvera v ekonomiku znamená pokračujúce ochladzovanie ekonomiky aj v Európe. A v podobnom duchu by sme mohli pokračovať číslo od čísla.
A teraz to hlavné: väčšina akcií je od začiatku tohto roka (minimálne v reálnych číslach) skôr v poklese, ale to, že jednotlivé akciové indexy vykazujú rast, je dané hlavne technologickým sektorom. Teda ide skôr o optický klam. Lenže ani koncové výsledky technologických firiem nie sú v súlade s týmto nadšením investorov pre technológie a najmä pre umelú inteligenciu. Napríklad klesá predaj počítačov a mobilných telefónov. Je tu obrovský rozpor medzi domnelými ziskami technologických firiem a medzi ocenením ich akcií. A tieto chabé finančné výsledky sa ťažko zmenia, keď stále klesajú spotrebiteľské výdavky a dôvera v ekonomiku.
Suma sumárum, domnievam sa, že aktuálne sa lámu trendy na finančnom trhu. A to na mnohých frontoch. Veľkým obratom je napríklad kurz českej koruny. Koruna už nemá také úrokové výhody ako v minulých mesiacoch, keď by v kombinácii s ochotou Českej národnej banky na intervencie garantovala istý výnos pri investíciách do korún. Takže pri korune zrejme nastal spätný chod a dlhšie obdobie jej pozvoľného oslabovania.
Ďalším veľkým obratom sú zrejme ceny cenných papierov. Prvý polrok bol v znamení všeobecného optimizmu. Myslím si, že toto leto sa optimizmus vyčerpá a dôjde k návratu do reality a ceny cenných papierov pôjdu nižšie.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.
