Debutantka Charlotte Wellsová ponúka banálny príbeh jedenásťročného dievčaťa, ktoré so svojím otcom dovolenkuje v Tureckom rezorte. Je koniec deväťdesiatych rokov. Otec s matkou dievčaťa nežije a každoročné prázdniny s dcérou sú pre oboch dôležité. More, plážový bar, rogalo vo vzduchu, chvíle nudy. Spočiatku máme pocit, že sledujeme rodinné video so všetkou jeho banalitou.
Vzťah otca Caluma a dcéry Sophie však pôsobí mimoriadne autenticky a divák tejto dvojici uverí každú emóciu. So silou tohto vzťahu stojí a padá celý film. Dovolenková rutina v nie príliš luxusom rezorte nám ho umožní sledovať. Otec sprvu pôsobí ako normálny muž užívajúci si voľno. Po čase sa objavia prvé drobné trhliny. Calum sa často odvracia od Sofiiných záberov, občas zahliadneme bolesť v očiach. V kontakte s dcérou väčšinou pôsobí uvoľnene, ale po čase začneme chápať.
Sophie je na začiatku dospievania, nejaký čas už trávi s partiou tínedžerov a sleduje zaľúbené dvojice. Jej puto s otcom je však silné, ešte nie je vo fáze, keď ju rodič otravuje. Ešte sa k nemu rada túli, zveruje sa a miluje ho oddanou detskou láskou. Jeho bolesť cíti nejasne, len niekde hlboko v podvedomí.
Až po rokoch zistí, aké nedokonalé spomienky sú. V odraze obrazovky vidíme jej tvár, keď sleduje dávne dovolenkové zábery. Hľadá, čo si nevšimla, čo mohla či mala vidieť. Stačí jedno zastavené filmové políčko a naše emócie sa rozochvejú. Cítime okamih nádeje a zároveň vieme, že je už dávno po všetkom.
Bezpečie, nádeje, očakávania, svet, ktorý sa zdal v poriadku... Cítime melanchóliu, ktorá nás približuje vlastnému detstvu. Čo sa skrýva za tou vždy otvorenou náručou? Ako sa volá tá beznádej v očiach rodiča? Až po čase, v dospelosti, možno až potom, ako máme vlastné deti, si spolu so Sophie uvedomíme, aké úsilie vyžaduje rodičovstvo. A aký nadľudský výkon to je, ak trpíte depresiou. Choroba sa ukrýva pod maskou všedného dňa a hlási sa každú sekundu. Je za dennou rutinou, za zdanlivou veselosťou či dialógom nad kartami.
Nekonečný obraz prázdnoty sa ukáže na konci spoločného pobytu, keď sa otec a dcéra lúčia a každý sa vracia do svojho sveta. Uvidia sa ešte niekedy? Aftersun je britský film, ktorý sa ťažko popisuje, pretože vyvoláva rôzne odtiene emócií. Zostane vo vás niekoľko dní. Možno vám pomôže ujasniť si niečo o vás samotných.
Až keď začneme vidieť svojich rodičov ako zraniteľné bytosti a odpustíme im ich chyby, stávame sa dospelými.