Zdôrazňujete tie deti preto, že prostredníctvom nich ide na rodinu a manželstvo nový útok?
Marek Nikolov: Deti sú dnes ohrozenejšie, než to bolo v minulosti. A nejde len o ideológiu, ale aj životný štýl a techniku. Deti sú ohrozená počítačovými hrami, sociálnymi sieťami, pornom, vôbec internetom. Môžeme povedať, že ich ohrozuje súčasná kultúra spoločnosti, ktorá na ne pôsobí, a hoci sa o tom veľa vie, málo sa o tom hovorí. Za svoju úlohu preto považujeme na to upozorniť. Chceme vydať svedectvo, aké dôležité sú vzťahy, bude to znieť pateticky, ale ide o láskavé vzťahy. Platí to pre muža a ženu v manželstve, platí to aj pre vzťah k deťom. Platí to pre každú generáciu, že sa to postupne učíme, učíme sa hľadieť a myslieť na dobro druhého, milovať aj obetovať sa, celé je to popretím egoizmu. Vzťahy niečo stoja, aj o tom málo hovoríme, ale inak to nejde. A výsledok za to stojí. Každý, kto zažil dobro milujúcej rodiny, tak tomu rozumie.
Klasická námietka voči pochodu Hrdí na rodinu, ktorá zaznie každý rok, znie, že ide o trucpodnik. Čo na to hovoríte?
Anton Chromík: Uznávam, je to tak – už je to klasická námietka (smiech). A považujem to trochu za smiešne, veď predsa naším cieľom je, že máme ponúknuť odpoveď. Myslíme si, že ignorancia nie je cesta. Keby sme ignorovali otázky a problémy, ktoré nastoľuje druhá strana, a my by sme nereagovali, tak práve to by sme považovali za prejav arogancie. Akoby neboli hodní diskusie a odpovede z našej strany. Každý človek si zaslúži láskavú odpoveď, aj keď kladie zdanlivo absurdnú otázku, či dieťa nemusí mať otca a mamu, že rovnako dobré môžu byť nejaké alternatívy. A kedy má zaznieť tá odpoveď, ak nie práve vtedy, keď tá otázka verejne zaznie. Ctíme si spoločnosť a keď niekto chce diskusiu, my o ňu stojíme, pretože jej výsledok je ohromne dôležitý.
Marek Nikolov: Mimochodom, náš pochod Hrdí na rodinu sme organizovali aj vtedy, keď nebol gej pride. Dvakrát.
Anton Chromík: A naše pochody nikdy neboli nejakým protestom. Máme vždy pozitívne posolstvo a vystupujeme láskavo.
Súhlasím s vami a myslím si, že ste v tom presvedčiví. Napokon, v krajinách kde sa tejto kultúrno-sexuálnej revolúcii nečelí, sa čiara akceptovateľnosti posúva čoraz ďalej. U nás sme doteraz tomu dokázali úspešne čeliť aj vďaka politikom a novele ústavy, ale aj vďaka referendu, ktoré nebolo platné, ale bolo úspešné a pomohlo chrániť názory spoločenskej väčšiny aj vďaka pochodu Hrdí na rodinu, ktorý sa pravidelne koná. Otázka: Sme dva mesiace a niečo pred voľbami, tlak silnie, dúhové témy si osvojili aj ľudia, ktorí v minulosti o týchto otázkach odmietli vyjednávať. Máte z volieb a vývoja po nich obavy?
Marek Nikolov: Samozrejme, že máme obavy. Máme veľké obavy. Ale najskôr jedna všeobecná poznámka. Pochod Hrdí na rodinu je občianska iniciatíva, každý politik, ktorý má chuť prísť, je vítaný, ale na pódiu priestor politikom nedávame. Nedelíme účastníkov podľa profesie, vítaní sú všetci, ktorí podporujú ciele nášho zhromaždenia.
A prečo nedávate mikrofón aj politikom?
Anton Chromík: Kvôli istej nezávislosti, možno aj preto, že sa nám nestane chyba, že by sme na niekoho zabudli alebo niekoho uprednostnili, čo by sa dotklo iného, pozývame všetkých a politici majú priestor v samotnom zhromaždení. Nikoho sme nikdy nevylučovali, všetci sú vítaní, netriedime, tešíme sa, keď prídu.
Vráťme sa ešte k obavám, čo bude po voľbách.
Marek Nikolov: Oslovil ma text v Postoji, kde autor zachytil slová pána Vladimíra Šuchu, zástupcu Európskej komisie na Slovensku, ktorý sa vyjadril, že Slováci majú pokazenú DNA a ku genderovej ideológii nás treba dotlačiť. Keď som sa potom v Štandarde dočítal, že Progresívne Slovensko chce kriminalizovať niektoré prejavy ako nenávistné, pričom sa pod to môže vztiahnuť aj spochybňovanie genderovej ideológie, spozornel som.
Prečo? Mnohých to už veľmi neprekvapuje..
Marek Nikolov: Pretože takto sa mení spoločnosť, presne takto – prostredníctvom legislatívy – nás možno do niečoho dotlačiť. Pritom nájdete mnohých vedcov aj bežných ľudí, ktorí spochybňujú 72 rôznych genderov. Vezmite si napríklad takzvaný aerogender, tu vraj je váš rod závislý od toho, v akom prostredí sa nachádzate, alebo astrálny gender, fluidný gender – ten prvý je závislý od vesmíru, ten druhý je závislý od toho, ako sa človek cíti ráno, na obed a večer. No a každý, kto by takéto pocity, pretože ono je to celé postavené na pocitoch, označil za nezmysel alebo im inak oponoval, je stavaný do roly útočníka, ktorého prejav treba obmedziť. Keby k tomu došlo, neohrozuje to len slobodu slova, ale aj slobodu vierovyznania. Podľa Progresívneho Slovenska by niekto ako ja, kto považuje pohlavie za biologicky dané a túto ideológiu odmieta, vraj mohol čeliť trestu až päť rokov natvrdo. Je to kladivo, ktoré by zatĺklo slobodu u nás. Keďže na Západe to vo veľkom vidíme, nemohlo by nás to prekvapiť.
Teraz sa spýtam, naopak, na stav konzervatívcov, ktorí si rodinu a manželstvo ctia. Z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v kauze Fedotova vyplynulo, že štáty Rady Európy majú zaviesť niečo ako registrované partnerstvá pre osoby rovnakého pohlavia. Tento rozsudok však odporuje našej ústave, ktorá chráni manželstvo ako vzťah muža a ženy. Zároveň vieme, že táto stará hra, že zväzky osôb rovnakého pohlavia nie sú manželstvom, je dávno viditeľná, vieme, o čo ide. Otázka: čo čakáte od konzervatívnych politikov, ktorí možno aj chodia na pochod Hrdí na rodinu, ako by mali zareagovať na rozhodnutie Fedotova, aby nám tu niekto nezmenil definíciu manželstva zhora porušením našej ústavy?
Anton Chromík: Očakávame od nich, že sa budú správať ako politici, ktorí budú vedieť vzdorovať takýmto aktivistickým rozhodnutiam. Každý jeden zo zvolených poslancov prisahá na Ústavu SR, preto čakám, že si tie hodnoty cení a bude ich chrániť. Čakáme od nich normálny vzdor proti takýmto veciam, veď by neboli ani prví, ani poslední. Čakáme, že sudcom Rady Európy povedia, že sme nepodpísali Dohovor Rady Európy s vedomím, že budeme musieť zmeniť definíciu manželstva. Nepodpisovali sme dohovor s vedomím, že z neho vyplýva nejaký záväzok zasahovať do rodiny a manželstva muža a ženy. Bodka.
Manželstvo predsa nezabezpečuje a nikdy nezabezpečovalo, že každý pár bude mať deti. Ale zabezpečuje, že každé dieťa má otca a mamu, a to je najlepšie prostredie na výchovu detí. To si uvedomuje a chráni slovenská ústava a naši politici to majú chrániť.
Marek Nikolov: Je to paradox, ale hoci sa dnes hovorí o manželstve pre všetkých a chce to vyzerať ako niečo spravodlivé, opak je pravda. Spravodlivosť, ale aj rovnosť, kde sa deti nestanú nárokovateľným predmetom, kde neskončia bez ochrany rodičov, takúto spravodlivosť chráni práve manželstvo muža a ženy. Niekto sa opäť usiluje presadzovať nejaké privilégiá pre niektoré skupiny, ale právny stav je to, čo máme dnes, nie jeho zmena. Postaviť sa na obranu týchto vecí nie je predsa hanba.
Na záver pozvánka na sobotu: čo všetko ste pripravili, aké budú ďalšie sprievodné akcie?
Marek Nikolov: Pochod sa koná v sobotu 22. júna o 15.00 v Bratislave, na Jakubovom námestí. Krátko predtým, od 13. hodiny, budeme mať diskusiu s lídrami prorodinných združení a organizácií zo Slovenska a Česka, diskusia bude tiež na Jakubovom námestí, v centre Salvator. Netreba sa báť horúčav a počasia, sú tam veľké stromy, ktoré robia príjemný tieň, je tam aj detské ihrisko.
Anton Chromík: Tento rok nepôjdeme iba úzkym uličkami Starého Mesta, ktoré bránili, aby sa pochod rozvinul, teraz pôjdeme po Dunajskej a Dostojevského rade, takže miesta bude viac.
Marek Nikolov: Budeme radi, keď ľudia prídu v červených tričkách a prinesú slovenské zástavy.
Anton Chromík: Po pochode sa vyhodnotí súťaž Prstene vernosti, ktorá prebiehala dva mesiace a skončila sa 15. júla, okrem vyhlásenia víťazov, kde sú, mimochodom, dobré ceny – napríklad týždňová dovolenka pre celú rodinu, víkendové pobyty, šperky či peňažná výhra 1 000 eur, bude ešte tombola, takže vyhrať môžu aj ďalší. Mimochodom, tie ceny venovali ľudia a firmy, ktorí si cenia rodinu a manželstvo, za čo sa im chceme poďakovať.
