Možno si spomínate na vojnu v polícii z roku 2021. Inšpekcia obvinila elitných policajtov NAKA (čurillovcov), že pri vyšetrovaní káuz manipulovali výpoveďami svedkov. A nielen to. Chystali útoky na šéfku inšpekčného tímu. A radili sa, ako treba „robiť“ Fica, Kaliňáka, Pellegriniho. Aby sa nevrátili.
Čo predvádzali čurillovci v NAKA, smrdelo zneužívaním právomoci. Prokurátor žiadal, aby boli stíhaní vo väzbe. Súd s tým súhlasil. Neskôr boli síce z väzby prepustení, no stále sú trestne stíhaní za podozrenia z manipulácií a zo zneužívania moci.
Dnes sa jeden zo stíhaných vyšetrovateľov – Pavol Ďurka – potichu presťahoval z NAKA do vedenia policajnej inšpekcie. Môže dozerať na svoje vlastné stíhanie a na stíhanie svojich kamarátov z NAKA (hoci len nepriamo).
Asi netreba vysvetľovať, že ide o výsmech „pevných zásad“, na ktorých vraj stojí nová Čaputovej vláda.
Ministra vnútra Šimka informácia o pochybných rošádach v polícii zaskočila. Nepríjemne. Vec chcel údajne preveriť. Čo by bolo logické. Vysvetľovať, prečo v širšom vedení inšpekcie pracuje stíhaný policajt, by si vyžadovalo vysokú dávku komunikačnej mágie.
No keďže Šimko rozumie viac teórii ako policajnej praxi, reagoval okľukou. A ešte k tomu, ako má v dobrom zvyku, placho a nemotorne. Napísal na Facebook status, v ktorom prišiel na to (veľmi správne), že polícia ako „represívna ozbrojená štruktúra“ si nemôže robiť, čo chce. Nemôže mať celkom rozviazané ruky. Má byť pod kontrolou politickej moci, ktorá sa za svoje rozhodnutia zodpovedá voličom.
V tomto má Šimko pravdu. Silové rezorty, ako armáda a polícia, musia byť pod civilnou kontrolou, respektíve pod kontrolou verejnej (politickej) moci.
Šimkove slová okamžite pobúrili Matoviča a jeho úderku. A potom aj policajného prezidenta Hamrana a jeho ľudí. Hamran sa roky správal ako politický aktivista v uniforme. A ako hovorca OĽaNO, prípadne ako hovorca prezidentky. Hamran ministrovi vnútra verejne pohrozil, že sa vzdá funkcie, ak bude pokračovať v kritike polície.
Konflikt ministra a policajného prezidenta zašiel tak ďaleko, že ho musel riešiť premiér Ódor. A po ňom aj prezidentka Čaputová.
Žiaľ, nedozvedeli sme sa nič o jadre problému. Teda o vysunutí trestne stíhaného vyšetrovateľa do vedenia inšpekcie. Namiesto toho prišli pokusy zakrývať tému jalovými polemikami o Šimkovej facebookovej tvorbe.
Šimka napomenuli, aby vážil slová a aby neriešil spory verejne.
Záver: aj prezidentka, aj jej vláda pred problémom s inšpekciou zatvorili oči. Kryjú policajné praktiky, ktoré by mali byť neprijateľné.
A minister Šimko? Ten dopláca na to, že sa – už tradične – nevedel postaviť k problému čelom. Čiže rozhodne a presvedčivo. Len sa uklonil, krútil. A vytratil.
Minister vnútra a celá Čaputovej vláda (ktorej sa inšpekcia zo zákona zodpovedá) premeškali príležitosť konať. A dokázať, že reči o slušnosti, zásadách a „vláde odborníkov“ nie sú len pózy.
Kto pri téme kariérneho postupu Pavla Ďurku nevidí až taký problém, ten by si mohol namodelovať jednoduchú skúšku správnosti.
Skúsme si predstaviť, že za vlády Smeru by vyšetrovateľ NAKA vykrikoval, že treba „robiť“ Kisku, Matoviča, Lipšica… Aby sa nevrátili. Inšpekcia by zistila, že pri vyšetrovaní manipuloval výpoveďami svedkov a zneužíval právomoci. No trestne stíhaný vyšetrovateľ by napokon skončil vo vedení inšpekcie. A keby sa to nepozdávalo ministrovi, premiér a prezident by si ho zavolali, aby mu vysvetlili, že má držať hubu a krok…
Nie, takéto praktiky by si nemohla dovoliť ani vláda Smeru, ani generálny prokurátor Žilinka. Médiá a aktivisti by okamžite stavali barikády. A povolávali by do služby majstra Stankeho.
Za vlády Čaputovej to však možné je. S dojímavým vysvetlením, že čurillovci s Pavlom Ďurkom sú dobro, ktoré bojuje so zlom. Môžu stáť nad pravidlami, môžu stáť nad inšpekciou. Bodka.
Slovom, niektoré odrody „našich ľudí“ sú na tom z roka na rok lepšie.