Prvá horská vodkyňa na Slovensku: Môj počiatočný výstroj boli kopačky s odrezanými štopľami

Pochádzate spod Tatier, liezol váš dedko aj otec. Prikladáte tomu váhu, myslíte, že aj to vás ovplyvnilo v tom, že ste dnes prvou horskou vodkyňou na Slovensku?
Pôvod zrejme nebude začínať dedkom ani otcom. Aj keď náš otec lyžoval a liezol, celý život sa venoval modelárstvu. Deda som nezažila vo veku, v ktorom by som si ho mohla pamätať, takže mám všetky spomienky iba z fotiek. To však posilnilo moju radosť, že sa horskému športu predo mnou venoval aj niekto z mojej rodiny a je to medzi nami.

Takže isté gény tam predsa len sú.
Možno to nemám len po nich, ale aj po mamke, ktorá sa športom venovala odmlada. Mám pocit, že nám dala do vienka po športovej stránke viac.

Vaším prvým lezeckým výstrojom boli vraj kopačky s odrezanými štopľami a magnézium ste si na gramáž chodili kupovať do nemocnice.
Som postkomunistické dieťa, ktoré čiastočne vyrastalo ešte v socializme. Bolo to obdobie tesne po revolúcii, keď nebol dostatok športového tovaru. Teraz je to iné, v športových obchodoch už dostanete všetko. Vtedy nebolo naozaj takmer nič, čiže kopačky boli medzi lezcami veľmi populárne. Boli to jediné možné topánky súce na lezenie.

Prečo?
Pretože sú z gumy a tá má na skale určité trenie. Dokonca sme si kupovali aj "bačkorky", kárované papuče našich dedkov a babiek. Medzi staršími lezcami, nie tatranskými, ale tými, ktorí liezli napríklad na skalkách a v iných oblastiach, to bol rozšírený tovar.