Liturgický odev ako príbeh. Tvorba Jany Zaujecovej sa k sakrálnym témam obracia dlhodobo

V bratislavskom kostole františkánov vystavuje textilná výtvarníčka Jana Zaujecová liturgické odevy. Časť z nich sme mohli vidieť počas pontifikálnych slávení pri pápežovej návšteve Slovenska pred dvomi rokmi.

Jana Zaujecová. Foto: archív Jany Zaujecovej

Jana Zaujecová. Foto: archív Jany Zaujecovej

Podobná výstava sa uskutočnila v nitrianskej Katedrále sv. Emeráma aj minulý rok. Je teda namieste diskusia, za akých okolností do chrámového priestoru patria výstavy.

Súčasná inštalácia v bratislavskej Kaplnke sv. Jána si zasluhuje pozornosť práve pre mimoriadny cit, s akým sa do sakrálneho priestoru vpisuje. Ten sa skladá z dvoch častí: pôvodnej gotickej, ktorá je napojená na hlavnú chrámovú loď, a barokovej, do ktorej sa dá vstúpiť aj priamo z ulice. Túto danosť inštalácia presvedčivo využíva.

V novšej, nižšie položenej časti priestoru inštalácia cituje výrok žalmistu V posvätnom rúchu klaňajte sa Pánovi. Prírodná inšpirácia odráža vizuálne podnety – tému odevu poľných ľalií, letnej krajiny, vodnej hladiny – a prejavuje sa i vo zvolenom textilnom materiáli – hodváb, ľan, ovčie rúno.

Vystavené textilné diela zdvíhajú latku pre krásu liturgického slávenia. Na rozdiel od liturgie, v ktorej sa spája poézia, spev a optické vnemy, do akustického ticha výstavy pristupujú k textíliám krátke básnické texty. Vzťahy rúch a veršov nie sú popisné – vytvárajú významové oblúky v rámci celku výstavy.

Najvýraznejším prienikom textu a textílie je výšivka notácie skladby Stabat mater, ktorá vstupuje do samotnej tkaniny v podobe kvapiek krvi na modro-bielom pozadí. Odpoveď na otázku, či výstavy do chrámu patria, je teda v tomto konkrétnom prípade kladná. Je samozrejmé, že priestor vždy ovplyvní vystavované diela a platí to aj naopak, treba s tým počítať pri ich výbere a inštalácii. V prípade takéhoto špecifického priestoru je nutná vysoká miera citlivosti.

Tvorba Jany Zaujecovej sa k sakrálnym témam obracia dlhodobo. Prvé zo svojich mnohých liturgických rúch vytvorila pre svojho brata. Dôležitým znakom v jej práci je zdôrazňovanie jednoduchosti a krásy všednosti.

„Z ukladania jednotlivých skutkov, malých rozhodnutí možno vytvoriť krásne dielo nášho života. Máme možnosť skladať a vytvárať si deň za dňom svoju svätosť,“ povedala v rozhovore s Danielou Čarnou.

Výstavu vo františkánskom kostole v Bratislave si môžete pozrieť do konca augusta.