Redaktori a komentátori v médiách zvyčajne sadajú za klávesnice v momentoch, keď treba niečo a niekoho skritizovať, hoci vo väčšine prípadov oprávnene.
Tento jav je vzhľadom na spoločenskú úlohu médií sčasti pochopiteľný, no neraz vytvára deformovaný a príliš negatívny obraz o ľuďoch, ktorí nás reprezentujú, a o tom, čo sa na Slovensku deje.
O potvrdení toho, že situácia na vyšších poschodiach štátu nie je len bezútešná, nás mohol najnovšie presvedčiť ombudsman Róbert Dobrovodský. Verejný ochranca práv totiž vyhlásil, že sa počas víkendu nezúčastní na progresívnom bratislavskom LGBT Pride. A ani konzervatívneho pochodu Hrdí na rodinu.
Zvolil tak opačný prístup než jeho predchodkyne v úrade Jana Dubovcová a Mária Patakyová, ktoré v minulosti akciu na podporu požiadaviek sexuálnych menšín s nadšením podporili.
Dobrovodský takisto prisľúbil, že na budovu svojho úradu nevyvesí dúhovú zástavu. A vybočí tým z tradície jeho predchodkýň.
Ombudsman v súvislosti s neúčasťou na akciách argumentuje, že sa nechce zapájať do ideologického diskurzu a účasť na obdobných pochodoch chápe ako výkon práv občanov, ktorá by mohla úrad poškodiť.
Pokiaľ ide o vyvesenie vlajok, na jeho budovu a do nej vraj patrí jediný symbol – a to vlajka Slovenskej republiky.
Dobrovodského vysvetlenie je veľmi jednoduché, no ukážkovo nepriestrelné. Vysvetlime si prečo.
Účasť na pochodoch je vyjadrením určitého svetonázoru. A nemusíte byť zrovna titulovaný právny teoretik, aby ste rozumeli, že štátne orgány sa na manifestovanie osobných preferencií ich aktuálneho vedenia zneužívať nemajú.
V druhom rade, účasť ombudsmana na tomto type akcií môže byť z pohľadu opačnej strany oprávnene považovaná za problematickú. Či už pre znásilňovanie ľudských práv (Pride), alebo pre náboženský podtón (Hrdí na rodinu).
Do tretice, zapájanie sa do pochodov a vyvesovanie vlajok je polarizujúce. A štát má robiť presný opak toho, ako občanov rozdeľovať a dráždiť uprostred kultúrnej vojny. Organizátori týchto podujatí sa síce môžu tváriť ako reprezentanti univerzálnych princípov, no neobstojí to.
Dobrovodský v zásade neurobil nič okrem toho, že sa drží Ústavy SR, podľa ktorej Slovensko nie je viazané nijakou ideológiou, limitov ombudsmana určených zákonom a princípov zdravého rozumu. V dobe, v ktorej štát čoraz viac zvierajú ruky fanatikov a aktivistov, sa to aj tak cení.
Takže bravó, pán ombudsman. Chválime a ďakujeme.