Smer ani Hlas nemožno zrovna považovať za strany, pre ktoré by bol politický program niečo určujúce. Dôležitejší sú konkrétni ľudia, predovšetkým predsedovia. Ale témy, slogany a politický program aj tu majú svoj význam.
Obidve strany už majú programy zverejnené, aj keď v prípade Hlasu to ešte nie je riadny volebný program, dokument sa nazýva Hodnotové princípy povolebnej spolupráce. Na stránke Smeru je program na niekoľkých samostatných záložkách podľa tematických okruhov: Sociálny štát, Financie a hospodárstvo, Pôdohospodárstvo a životné prostredie, Zdravotníctvo, Školstvo, Návrat suverenity do slovenskej zahraničnej politiky, Právny štát.
Najskôr si všimnime podobnosť. Deklarácia Hlasu má preambulu a 10 bodov. V úvode Pellegriniho strana píše o „trojročnom rozvrate, chaose a marazme“, ktorý treba nahradiť „kompetentnosťou a odbornosťou pri budovaní silného štátu“. Smer o tejto téme hovorí ako o potrebe silného štátu, v prvej kapitole „odmieta neoliberálne trendy v globálnej ekonomike a zdôrazňuje potrebu silného štátu, ktorý reguluje ekonomiku“.
Hlas za tri základné piliere svojej politiky považuje „antifašistický, sociálnodemokratický a integračný“ program. S antifašizmom narábajú často, vymedzenie voči Republike je pre nich zjavne vymedzením aj voči Smeru. Pellegrini o tom hovorí všade, kde dostane príležitosť.
Aby prekryli či ospravedlnili dôvod, prečo sa oddelili od Smeru, urobili skok o storočie späť a prihlásili sa k odkazu Emanuela Lehockého, zakladateľa prvej slovenskej sociálnej demokracie, a tiež jedného zo signatárov Martinskej deklarácie. Spolu so Smerom sa spoločne hlásia „k odkazu Alexandra Dubčeka“, o komunizme ani postkomunizme ani slovo. Hlas, ako vidieť aj na billboardoch, sa trochu trápi s obsahom.
Štylistika pokrivkáva aj na Súmračnej ulici. Program Smeru je plný vágnych formulácií o „efektívnom boji so zdražovaním“ či „zastavovaní prepadávania životnej úrovne“. Štvrtý bod kapitoly Sociálny štát je však návrhom na „zmysluplnú štátnu bonifikáciu úrokovej sadzby“. K tomuto bodu je dokonca na vedľajšej záložke takzvaná hypo-kalkulačka, v ktorej si môžete prepočítať svoju úrokovú sadzbu pred bonifikáciou a po nej. Podobným spôsobom si chce časť voličskej základne získať aj Hlas, ktorý v bode 6 navrhuje, „aby sa platy politikov pri klesajúcej životnej úrovni ľudí znižovali“. To je zároveň jediný ako-tak konkrétny bod deklarácie Hlasu, ostatné body sú skôr o kreslení povolebnej politickej mapy. Hneď v prvom bode má totiž Hlas „ambíciu vyhrať voľby“, čo je ešte relikt z doby, keď to prieskumy naznačovali. Teraz už v Hlase skôr dúfajú, že nespadnú ešte nižšie a nenapodobnia Sieť Radoslava Procházku. Smer zažíva opačný proces a s víťazstvom sa pohráva niekoľkokrát, avšak nikdy tak otvorene.
Spoločné alebo blízke témy
Čo znamená pre Smer sociálny štát, je vymenované celkom konkrétne: obmedzovanie práce v noci či počas víkendov a sviatkov, obnovenie vyjednávacej sily odborov, naviazanie minimálnej mzdy na makroekonomické ukazovatele, ako aj novšie prejavy ľavicového myslenia typu skrátenie pracovného týždňa. Škoda len, že keď sa pred pár týždňami mohlo rozhodnúť o obmedzení nedeľného predaja, hlasy Smeru napokon chýbali.
Nechýbajú klasické heslá o zastropovaní dôchodkového veku, trinástom dôchodku či valorizácii všetkých dôchodkov. Asi najabstraktnejšia fráza o dôchodcoch znie, že ich „treba chrániť“. Keď sa zavádzal rodičovský bonus a odstraňovala diskriminácia rodičov s deťmi, Smer sa na to pozeral cez prsty. Za svoju tému zato považujú „garantovať právo občanov na tovary a služby“, kde tiež figuruje bonifikácia, teda „skladačka“ daňových poplatníkov. Štipka progresívneho ducha sa skrýva v časti, kde Smer spomína „participáciu zamestnancov na riadení podnikov“.
K dôchodcom a sociálne slabším sa hlási aj Hlas. Za svojich potenciálnych koaličných partnerov označuje len tie strany, ktoré budú ochotné „podporiť účinnú pomoc štátu svojim občanom“ a budovať silný štát. V samostatných bodoch tiež odmieta spoluprácu so stranami, ktorých politika stojí na „nenávisti, extrémizme a neofašizme“ alebo ktoré spochybňujú demokratické zásady a koncept právneho štátu. Smer a Hlas sa teda istým spôsobom obtierajú o seba, ale skôr chrbtami a s nevôľou.
K silnému štátu sa Smer vracia aj v sekcii Financie, kde okrem klišé o „krízovom manažmente“ eurofondov či Plánu obnovy, ako aj podnikateľských stimuloch strana „otvorene spochybňuje funkčnosť neregulovaného voľného trhu a je zástancom silných regulačných zásahov“ tam, kde treba. Spolu so „solidaritou nadmerne ziskových odvetví so štátom“ ide zrejme o prísľub mimoriadneho zdanenia bánk a ziskovejších firiem.
Po vzore Orbána a Kaczynského
Osobitnou súčasťou volebných programov sú národné programy a projekty. Smer ich predstavuje tri: Národný program natality, národný program na ochranu vody a napokon národný program štátnych stimulov. Posledný má zasahovať do cenotvorby potravín, v prvom prípade cítiť inšpiráciu z Maďarska a Poľska. Hlas zase ponúka Národný projekt vyrovnania regionálnych rozdielov, ktorý sa má týkať životnej úrovne a infraštruktúry v ekonomicky menej výkonných regiónoch Slovenska.
Čo Hlas zhrnul do troch – štyroch bodov, Smer rozpísal do troch samostatných kapitol, pričom informatívna hodnota ostáva približne rovnaká. Rozsahovo menšie sekcie, ako Zdravotníctvo či Školstvo, sú plné bežných predvolebných floskúl o tom, že Smer rozpoznáva sociálne práva a garantuje ich, ako aj vágnych predsavzatí o „stabilizácii vypätej situácie v zdravotníctve“, „modernizácii nemocníc“ či „starostlivosti o duševné zdravie“. Odvahu naznačia autori tým, že spomenú návrh na použitie „kontroverzných mechanizmov“ na zastavenie odlivu mozgov v medicíne či vymedzenie sa „voči prepisovaniu dejín a liberálnej/progresívnej propagande na školách“. Otázka je, či odchod lekárov možno sťažiť inak ako motivačne. Zavedenie sankcie za odchod po promócii by nepochybne vedeli české a moravské univerzity využiť ako ponuku pre slovenských študentov, aby nastúpili priamo tam. Zaujímavé je, že Smer oprášil „potrebu inventúry škôl s vyučovacím jazykom slovenským“ v jazykovo zmiešaných oblastiach, o čom už ani SNS nepočuť hovoriť.
Najväčšie rozdiely
Najširšie spracovanou témou v programe Smeru je Návrat suverenity. Práve tu sa Smer a Hlas odlišujú najviac. Hlas za jeden zo svojich „princípov“ považuje členstvo v EÚ a NATO. Vidí v tom „garanciu slobodného rozvoja nášho národa“, úlohu Slovenska si však predstavuje aktívnejšie. A opäť prízvukuje, že nevstúpi do koalície so stranami, ktoré budú toto členstvo spochybňovať.
Smer na to ide inak. Zdôrazní, že „vždy chránil národno-štátne záujmy“, k členstvu v NATO a EÚ sa hlásia otvorene aj oni: „ešte ako opozičná strana“ podporili vstup do aliancie i únie, EÚ považujú za „náš životný priestor“, pričom žiaduce je „rovnocenné partnerstvo EÚ s USA“. Zároveň však „so znepokojením sledujú v Smere pokles dôvery občanov“ v EÚ, čoho príčinou má byť samotná EÚ. Smer totiž „odmieta obraz, že za znižovaním dôveryhodnosti treba vidieť len slovenské pomery“. Ficova strana kritizuje pokusy Nemecka zrušiť právo veta v Rade EÚ či nedostatočný rešpekt voči menším štátom. V témach klímy či migrácie musí podľa Smeru únia brať ohľad na životnú úroveň svojich občanov. Kritická poznámka smerom k NATO hovorí, že aliancia svojimi nepriaznivými krokmi pestuje negatívny obraz v slovenských očiach.
Smeru tiež prekáža „deštruktívny prístup“ slovenskej vlády k V4, ktorý „priamo ohrozuje slovenské záujmy“. Strana „považuje obnovenie spolupráce za nevyhnutné na presadzovanie spoločných záujmov“ a do Varšavy odkazuje, že rozdielny prístup k vojne na Ukrajine by nemal tvoriť prekážky „historicky vynikajúcim vzťahom“, kde ako príklad uvádzajú slovensko-české či slovensko-maďarské vzťahy.
Je to práve téma vojny, ktorá Roberta Fica vrátila na špicu prieskumov verejnej mienky, keďže sebavedomo začal hovoriť to, čo si myslí 60 až 70 percent voličov. A tá istá téma začala spôsobovať aj pokles Hlasu. Vidieť to aj na programoch.
V otázke Ukrajiny je Hlas vágny, spomína „rešpektovanie suverenity a územnej celistvosti štátov“, odmietanie agresie a vyzýva ku konaniu, ktoré má zabezpečiť „dlhodobú stabilitu a pokoj“. Tam, kde je Hlas váhavý, je Smer priamy: chce pokračovať v humanitárnej pomoci Ukrajincom, odmieta však pomoc vojenskú, „pretože táto vedie len k predlžovaniu konfliktu“. Ruskú inváziu, ktorú počíta od roku 2014 (ktovie, či by súhlasil aj poslanec Blaha) označí za porušenie medzinárodného práva, porovnateľne s inváziou do Iraku či vznikom Kosova. V Smere považujú za mierotvorcu EÚ, nie USA. Washington vinia za vznik „nového strategického spojenectva medzi Ruskom a Čínou“, čo vedie k novej železnej opone, preto je v pláne Smeru uzdraviť – a teraz pozor – vzťahy „medzi SR, celou EÚ a Ruskom“. Pozitívnu zmienku na adresu Ruska ešte spoja s „pamiatkou obetí Červenej armády pri oslobodzovaní Slovenska“. Smer tiež plánuje hodnotiť sankcie z hľadiska sociálneho a hospodárskeho efektu na SR.
Odkaz voličom
Na záver ešte jeden odkaz medzi riadkami z dielne Hlasu. V programovej deklarácii sa píše, že strana „stojí na sociálnom pilieri, ktorého stredobodom je človek a jeho lepší život od narodenia po dôstojnú starobu“. V programoch sa málokedy píše o potratoch a sporných otázkach, s výnimkou strán, ktoré sa na týchto témach profilujú, ale Hlas nám naznačuje, že mu to do budúcna nemusí byť cudzie. Istým spôsobom by to bol návrat ku koreňom Smeru.
Hlas a Smer teda voličom odkazujú, že hoci sú si programovo blízke v domácej a najmä sociálnej politike, vzďaľuje ich vojna a názory v zahraničnej politike, kde Pellegrini mlčí a Fico neprikyvuje Američanom ani Európskej komisii. Vládnuť by spolu asi vedeli, ale len ak by nebolo iné riešenie. Zahraničnú politiku by to zmenilo, ale skôr mierne ako výrazne. A Republika, možno už aj SNS, by Petrovi Pellegrinimu v takej vláde určite prekážala.
Prečítajte si komentár Štandardu, čo by pre Petra Pellegriniho znamenala ponuka od Roberta Fica byť premiérom, aj keby bude Hlas vo voľbách slabší ako Smer.