Pripoistenie či lepšia kontrola financií v poisťovniach. Ako chcú politici po voľbách riešiť poplatky v ambulanciách

ANKETA Slovenské zdravotníctvo je podfinancované a štát musí platiť viac za svojich poistencov – ekonomicky neaktívnych občanov. Zdravotné poisťovne musia potom viac platiť ambulantným poskytovateľom za výkony. Treba stanoviť, na čo má pacient nárok a zdravotnú starostlivosť nad tento rámec určiť za predmet pripoistenia. Politici pre Štandard hovoria, ako chcú riešiť rastúce ceny nelegálnych poplatkov, ktoré musia platiť pacienti na Slovensku.

Nedávno sme informovali, že ambulantní lekári si od pacientov naďalej pýtajú poplatky za rôzne činnosti, ktoré nesúvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Ľudia platia desiatky eur napríklad za objednanie na vyšetrenie, výdaj karty inému lekárovi, prvovyšetrenie či takzvaný ročný registračný poplatok. Nič z toho pacient podľa zákona platiť nemá.

Odbory zdravotníctva jednotlivých žúp vo zvyšujúcej sa miere prijímajú podnety na takéto nelegálne poplatky. Majú však zviazané ruky a poskytovateľov nemôžu nijako sankcionovať. Situáciu by podľa krajov malo riešiť ministerstvo zdravotníctva. Chcú, aby spravilo zoznam výkonov a určilo, koľko si za ne súkromní lekári môžu pýtať a ktoré výkony musia byť naopak bezplatné.

Rezort zasa tvrdí, že na zmenu je potrebné prijať zákon a pre blížiace sa predčasné parlamentné voľby to ostane na novej garnitúre. Politických strán, ktoré majú šancu dostať sa po 30. septembri do parlamentu, sme preto oslovili s otázkou, ako chcú riešiť neregulované poplatky v ambulanciách, ak sa im podarí prekročiť päťpercentné parlamentné kvórum.

Hlas

Akékoľvek neregulované, kreatívne poplatky pacientov, či dokonca také, ktoré nemajú oporu v platnej legislatíve, sú, žiaľ, dôsledkom dlhodobého nedostatočného financovania sektora vrátane ambulancií. Hlas preto považuje za kľúčové urobiť predovšetkým poriadok v adekvátnom a spravodlivom nastavení financovania rezortu. Máme za to, že je potrebné zmeniť systém financovania zdravotníctva a spôsob výberu verejného zdravotného poistenia. Podfinancované zdravotníctvo treba dofinancovať percentuálnym zvýšením platby štátu za svojich poistencov, ktorá by sa mala každoročne valorizovať. Súčasne je potrebné bezpodmienečne zreálniť platby ambulantným lekárom za zdravotné výkony tak, aby boli odmeňovaní za vyliečenie pacienta, a nie za jeho liečenie, točenie a posielanie pacienta od dverí jedného lekára k dverám druhého, tretieho a ďalšieho.

O nároku pacienta jednotlivé vlády na Slovensku dlhé roky len vravia a píšu o ňom vo svojich programových vyhláseniach, ale bez akejkoľvek koncovky. Obdobne je to i s témou spoluúčasti pacienta alebo pripoistenia. Hlas chce priniesť takú zmenu financovania zdravotníctva, dôsledkom ktorej pacienti nebudú chodiť k lekárovi s peňaženkou v ruke ako do obchodu na nákupy. Ak však po zmene nastavenia systému bude mať pacient záujem podieľať sa finančnou spoluúčasťou na poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorá nebude hradená z verejného zdravotného poistenia v zmysle Ústavy SR, je na stole legitímna otázka otvorenia širokej verejnej diskusie a hľadania konsenzu o možnosti dobrovoľného pripoistenia za vopred dohodnuté služby poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Sloboda a solidarita

V prvom rade nesmieme predstierať, že slovenské zdravotníctvo je bezplatné. Na každom kroku sa každý jeden z nás presviedča o opaku. Hovorme si pravdu, klamstvo škodí pacientom. Transparentné poplatky sú sociálnejšie než netransparentná bezplatnosť. Dnes nevieme kompenzovať pacientovi s nízkym príjmom žiaden zo zdravotníckych poplatkov, lebo oficiálne žiadne neplatil. Živelné poplatky majú nahradiť poplatky s pravidlami. Tým vieme zmerať, koľko ľudia naozaj platia, a vieme adresne kompenzovať poplatky zraniteľným skupinám občanov (podobne, ako sa to už dnes deje pri doplatkoch za lieky). Poplatky by sa mohli stať aj predmetom pripoistenia.

Prečo poskytovatelia vyberajú poplatky? Lebo vo verejnom zdravotnom poistení len tento rok chýba tristo miliónov eur. A tiež preto, že dopyt prevyšuje ponuku. Dofinancovanie zdravotníctva by bolo ideálne, ale verejné financie sú po posledných troch rokoch v takom stave, že ich konsolidácia sa zrejme dotkne aj zdravotníctva. S manažovaním dopytu sa dá niečo robiť – napríklad poplatky prispievajú k znižovaniu zbytočných návštev u lekára.

Republika

Princíp je taký, že o čo menej peňazí sa v systéme dostane k tým, ktorí bezprostredne poskytujú zdravotné výkony, o to viac bude pribúdať poplatkov, pretože financovanie ambulancií je dlhodobo podhodnotené. Pandorinu skrinku s poplatkami otvorili zlé politické rozhodnutia, ktoré k tomu viedli a viedli tiež k zadlžovaniu štátnych zdravotníckych zariadení s následným netransparentným oddlžovaním, pričom malé súkromné ambulantné zariadenia nikto nikdy neoddlžil. Prispeli k tomu aj veľkokapitálové zariadenia – so svojím právnym zázemím si uvedomujú svoje dominantné postavenie v ambulantnom sektore aj v oblasti výberu poplatkov.

V prvom rade bude potrebné donútiť štát, aby platil za svojich poistencov viac ako dnešných štyridsať percent zo sumy, ktorú mal zaplatiť.

Slovenské zdravotné poisťovne hospodária s verejnými financiami, preto musí byť zabezpečená externá priebežná kontrola vynakladania financií v poisťovniach, nie prostredníctvom útvaru vnútornej kontroly, ktorý podlieha riaditeľovi. O to viac to bude platiť v prostredí jedinej štátnej zdravotnej poisťovne.

Rovnako budú kontrolované zmluvy poisťovne s poskytovateľmi, ktorých ustanovenia dáme do súladu so zákonom tak, aby nevytvárali tlak na poskytovateľov, smerovaný k úsporám zdravotnej poisťovne na úkor zákonných nárokov občanov.

Jediným riešením, aby pacienti neboli existenčne nútení platiť poplatky, ak sa chcú dostať k zdravotnej starostlivosti, je zachovať dostupnosť siete ambulantných zdravotníckych zariadení, avšak nielen tých, ktoré sú kontrolované veľkokapitálom. Zastabilizovanie siete ambulancií dosiahneme vytvorením podmienok, v ktorých budú môcť prežiť aj zariadenia, za ktorými nestojí veľkokapitál.

Progresívne Slovensko

Nelegálne poplatky sú problémom, ktorý najviac dopadá na tých najzraniteľnejších. Nerozprávame sa o poplatkoch za rôzne nadštandardy, kde dostanete nejakú službu navyše, ale o poplatkoch, ktoré vám prakticky znemožnia vstup do ambulancie a ani žiadnu starostlivosť bez ich zaplatenia nedostanete. Takéto poplatky sa nazývajú rôzne: poplatky za energie, manažment pacienta, vstup do ambulancie či príspevok na chod ambulancie. Kreatívne poplatkové názvoslovie je však len dôsledkom deravej legislatívy, ktorá im v skutočnosti nedokáže zabrániť a doterajšie vlády si pred týmto problémom len schovávali hlavy do piesku. Oficiálne je zakázané podmieňovať vyšetrenie poplatkami. Ak vás však lekár pošle bez zaplatenia preč, alebo zaplatíte takýto poplatok akože dobrovoľne, tak úrady nemajú ako dokázať porušenie zákona. Ide totiž o slovo proti slovu. Na konci dňa tak pacienti zostanú bez vyšetrenia.

Je úlohou štátu zabezpečiť a vymôcť, aby základná zdravotná starostlivosť bola zadarmo dostupná všetkým. Riešením je postaviť legislatívu úplne naopak. Určiť, čo je nadštandardná služba, aký je za ňu maximálny únosný poplatok a tvrdo trestať, ak sa niekto snaží vyberať nejaký iný kreatívny poplatok, ktorý v zákonnom zozname nie je. Nie je možné, aby niekomu bola základná zdravotná starostlivosť odopieraná na základe poplatkov.

Kresťanskodemokratické hnutie

Zákon už teraz definuje, že poskytovateľ nemôže spoplatňovať výkon, ktorý mu uhrádza zdravotná poisťovňa. Väčšina neregulovaných poplatkov je preto vystavovaná na inú ako zdravotnú starostlivosť. Nevieme však a nikto to nekontroluje, či ide naozaj v konkrétnom prípade o nadštandard mimo výkonov hradených z poistenia. Zároveň sa stáva pomaly pravidlom, že ten, kto je ochotný zaplatiť za službu, dostane termín alebo službu prednostne. 

V prvom kroku chceme teda jasne zadefinovať, že zmluvní lekári sú viazaní zmluvami so zdravotnými poisťovňami a pacientom majú ponúkať služby, ktoré im hradí poisťovňa. Samozrejme, je rovnako dôležité, aby zdravotná poisťovňa ambulanciám uhrádzala reálne náklady, pretože platby za výkony u niektorých odborností sú nastavené tak nízko, že ich ani nepokrývajú a tým ohrozujú ich činnosť.

Výkony, ktoré poisťovňa neplatí z dôvodu napríklad nedostatočných dôkazov o účinnosti danej liečby alebo z dôvodu extrémnych nákladov, ktoré by mohli narušiť solidárnosť systému, musia byť v každej špecializácii jasne zadokumentované. Na tieto výkony si musia lekári od pacientov vypýtať informovaný súhlas a títo pacienti nesmú byť oproti ostatným nijako preferovaní. Rovnako musia viesť o týchto spoplatnených výkonoch evidenciu. 

Cieľom KDH je poznať nevyhnutné náklady jednotlivých odborností a definovať výšku platby od poisťovne tak, aby zodpovedala realite, aby si ambulancie nemuseli „privyrábať“ na nekontrolovaných poplatkoch a aby neposielali pacientov na nie nevyhnutné vyšetrenia. Zároveň potrebujeme motivovať občanov, aby nechodili ku lekárom opakovane len preto, že si chcú overiť postup ošetrujúceho lekára alebo pre vyšetrenia, ktoré sa im zdajú byť potrebné, hoci na to nie je žiadna medicínska indikácia. 

Keďže naša výkonnosť ekonomiky a tým aj zdroje, ktoré máme k dispozícii na zdravotnú starostlivosť, sú obmedzené, chceme urobiť všetko pre to, aby sme v systéme zachránili solidaritu a spravodlivosť. V budúcnosti bude pravdepodobne nevyhnutné vytvoriť ďalší pilier financovania zdravotníctva v podobe dobrovoľného pripoistenia. Súčasťou takéhoto pripoistenia by mohli byť neuhrádzané výkony poisťovní, ako aj priame platby u nezmluvných lekárov.

Oslovení zástupcovia Smeru, Sme rodina a OĽaNO na otázku Štandardu neodpovedali.