Kultúrne vojny v priamom prenose. Dúhový Pride verzus Hrdí na rodinu

Keďže pochod Hrdí na rodinu, ktorý sa konal na Jakubovom námestí, vznikol v reakcii na Dúhový Pride, je pochopiteľné, že obe podujatia boli úplne iné. Okrem dňa konania ich však symbolizuje jedna výrazná asymetria. Zatiaľ čo na Pride chýbali rodičia a dôchodci, pochod Hrdí na rodinu obsahoval menej tínedžerov bez sprievodu. 

Vyzeralo to, akoby všetky deti v pubertálnom veku boli v ten deň na Námestí slobody zatiaľ čo ich starí rodičia a starší súrodenci s vlastnými deťmi išli vyjadriť hrdosť na rodinu. Pride miestami pôsobil ako tábor pre násťročných nielen kvôli ich počtu. 

V areáli Námestia Slobody, kde sa Dúhový Pride konal, sa v poobedných hodinách dali pozorovať skupinky zložené čisto z pubertálnych detí. Obalené v pestrofarebných vlajkách, vo výstrednom oblečení a špecifickom mejkape, sa povaľovali pod stromami. Niektoré v podobnom odeve chodili ulicami mesta. Skupinky si na Námestí Slobody tiež púšťali hudbu a spievali, iné len tak vegetovali. Tipovala by som im 13 až 17 rokov, hoci som v pubertálnych zhlukoch zazrela aj niekoľko mladších jedincov.

Pri pohľade na toľko tínedžerov na Pride som sa samej seba pýtala, "kde sú vaši rodičia"? Naopak, v duchu podujatia, ktorého heslom bolo aj "mamu a otca deťom", sa zdalo, že na pochode Hrdí na rodinu deti bez sprievodu rodičov neboli.