Keďže pochod Hrdí na rodinu, ktorý sa konal na Jakubovom námestí, vznikol v reakcii na Dúhový Pride, je pochopiteľné, že obe podujatia boli úplne iné. Okrem dňa konania ich však symbolizuje jedna výrazná asymetria. Zatiaľ čo na Pride chýbali rodičia a dôchodci, pochod Hrdí na rodinu obsahoval menej tínedžerov bez sprievodu.
Vyzeralo to, akoby všetky deti v pubertálnom veku boli v ten deň na Námestí slobody zatiaľ čo ich starí rodičia a starší súrodenci s vlastnými deťmi išli vyjadriť hrdosť na rodinu. Pride miestami pôsobil ako tábor pre násťročných nielen kvôli ich počtu.
V areáli Námestia Slobody, kde sa Dúhový Pride konal, sa v poobedných hodinách dali pozorovať skupinky zložené čisto z pubertálnych detí. Obalené v pestrofarebných vlajkách, vo výstrednom oblečení a špecifickom mejkape, sa povaľovali pod stromami. Niektoré v podobnom odeve chodili ulicami mesta. Skupinky si na Námestí Slobody tiež púšťali hudbu a spievali, iné len tak vegetovali. Tipovala by som im 13 až 17 rokov, hoci som v pubertálnych zhlukoch zazrela aj niekoľko mladších jedincov.
Pri pohľade na toľko tínedžerov na Pride som sa samej seba pýtala, "kde sú vaši rodičia"? Naopak, v duchu podujatia, ktorého heslom bolo aj "mamu a otca deťom", sa zdalo, že na pochode Hrdí na rodinu deti bez sprievodu rodičov neboli.
Vľavo: Mladí ľudia na Pride. Zdroj: Štandard
Zatiaľ čo na Námestí Slobody prevažovali mladé generácie, na akciu Aliancie za rodinu prišlo rádovo viac ľudí nad 50 rokov. Vidititeľnú časť na Jakubovom námestí tvorili mladé rodiny s deťmi. Organizátori rozdávali deťom červené balóny, rozdali ich 500 a na mnohé deti nedošlo, červených tričiek sa vraj predalo asi tisíc. Na Pride takisto úplne chýbali sedemdesiatnici a osemdesiatnici, zatiaľ čo na Jakubovo námestie ich prišli desiatky.
Námestie so sochou venovanou obetiam komunizmu a námestie pred Úradom vlády, starí proti mladým, vidiek verzus mesto, tradícia, ktorá chce chániť a progres, ktorý chce meniť. Vekové údaje nespomínam kvôli záujmu o demografiu. Dve sobotné akcie ilustrovali rôzne úrovne, na ktorých prebieha súčasná kultúrna vojna.
Mikrovojna
Mikrokozmická kultúrna vojna vznikla v priestore kaviarne na Jakubovom námestí. O tretej hodine sa v parku ohradenom zábradlím začali príhovory kombinované s pesničkami od Petra Janků. Program trval približne hodinu a nasledoval po ňom pochod.
O niekoľko metrov cez cestu stojí pri parku malá kaviareň s vonkajším sedením, ktorú jej prevádzkar pre ten deň ozdobil dúhovými motívmi. Na dvere tiež zvonku vyvesil oznam, že časť tržieb poputuje Iniciatíve Inakosť a sám si obliekol tričko s dúhou. Na moju otázku o dôvodoch odpovedal, že podobnú výzdobu má v kaviarni každý rok počas Dúhového Pridu. Nešlo teda podľa jeho slov o reakciu na Hrdí na rodinu.
Foto: Dúhová kaviareň na Jakubovom námestí. Zdroj: Štandard
Keďže dúhová kaviareň bola najbližším miestom, kde sa na akcii Hrdí na rodinu dalo osviežiť, navštevovali ju v sobotu okrem štamgastov aj účastníci prorodinného pochodu. Vznikli tam preto viaceré úsmevné aj menej úsmevné situácie.
Sám prevádzkar sa k účastníkom Hrdí na rodinu správal korektne, dokonca prívetivo. Jeho zákazníci-štamgasti do veľkej miery tiež, no odohralo sa tu aj niekoľko nepríjemných interakcií. Jednu spôsobil práve účastník Hrdí na rodinu, keď sa začal rozhorčovať nad dúhovou výzdobou, pričom použil aj vulgarizmus.
Osadenstvo kaviarne, ktoré zjavne nepatrilo k podporovateľom Hrdí na rodinu, sa dovtedy správalo slušne. No kontakt s vulgárnym päťdesiatnikom niektorých z nich akoby vyburcoval k odvete. Šesťdesiatročný pán sediaci priamo pri vchode kaviarne začal zapárať do každého účastníka Hrdí na rodinu, ktorý sa prišiel občerstviť. Pri vstupe do prevádzky upozorňoval ľudí v červených tričkách na dúhovú výzdobu so slovami, "pozor, Satan"! Väčšina takto upozornených na to reagovala s pobavením.
Keď si neskôr dve staršie dámy, z ktorých jedna mala na sebe červené tričko Hrdí na rodinu, sadli na kávu do vonkajšieho priestoru, "progresívne" osadenstvo im tiež začalo robiť naprieky. Už spomínaný šesťdesiatnik sa postavil zo stoličky a z blízkosti si ich odfotil na mobilný telefón. Vzápätí sa strhla hádka, v rámci ktorej sa dve dámy snažili staršieho pána presvedčiť, že si želajú, aby fotografie vymazal. Po mierne nepriateľsky ladenej konverzácii mladší dúhový štamgast dámam vytkol, že sú "privezené", keďže nepochádzajú z Bratislavy.
Kto je tu hlavný prúd
Okrem deliacej línie "mesto - vidiek", sa na dvoch podujatiach dala pozorovať aj línia "Slovensko verzus zahraničie". Zatiaľ čo sa na Dúhovom Pride dali počuť okrem angličtiny aj ukrajinčina a ďalšie jazyky a zhliadnuť sa dali symboly ako kanadský javorový list, Jakubovo námestie vyzeralo slovenskejšie. Na Pride sa prišli pozrieť aj predstavitelia holandskej a americkej ambasády. Podporu podujatiu vyjadrilo 50 zahraničných diplomatických zastupiteľstiev.
Oproti Dúhovému Pridu, ktorý predstiera, že je vyjadrením požiadaviek utláčanej LGBT komunity, posôbili Hrdí na rodinu ako akcia usporiadaná skutočne zdola. Na rozdiel od Dúhového Pridu tu žiadne firmy nemali stánky a neviali vlajky s logami korporácií.
Foto: Hrdí na rodinu 2023. Zdroj: Štandard
Obe podujatia sa z hľadiska produkcie nedali porovnávať. Z Dúhového Pridu sa tento rok stal skutočný jednodňový mestský festival s profesionálnou organizáciou - od grafiky cez pódium a jeho ozvučenie až po výber hudobných interpretov. Dopravný podnik Bratislava Pridu dokonca poskytol vozidlá na prepravu účastníkov z Námestia Slobody na afterparty.
Okrem Dopravného podniku podporila Dúhový Pride aj prezidentka, vedenie hlavného mesta, ministerka kultúry a ministerka spravodlivosti či Slovenská národná galéria.
Pochodu Hrdí na rodinu nevyjadrila podporu žiadna ambasáda ani vrcholný predstaviteľ Slovenskej republiky, jediný účastník vo verejnej funkcii bol komisár pre deti Jozef Mikloško mladší. Navštívili ho akurát politici, ktorí v predčasných voľbách kandidujú za konzervatívne a kresťanské strany, ako Milan Krajniak, Tomáš Taraba, Andrej Danko, Anna Záborská či Richard Vašečka, vidieť bolo aj Mareka Michalčíka a ďalších politikov. Na akcii bolo okrem politikov možné vidieť aj priaznivcov strany Republika a Kotlebovej ĽSNS.
Väčšia nerovnováha ako na mítingoch bola neskôr v médiách. A to, žiaľ, aj vo verejnoprávnej televízii. Spravodajstvo aj večerná diskusia na RTVS sa sústredili výrazne viac iba na jeden pochod.