Trumanovo heslo, ktoré mal na svojom stole, teda znamená, že on preberá všetku zodpovednosť, všetku vinu. Čo je možno dôvod, prečo ho tak rozčúlil Oppenheimer. Truman mal pocit, že rozhodnutie zhodiť atómovú bombu bolo v konečnom dôsledku na ňom. Oppenheimer bol iba mechanik. To Truman stlačil pomyselné červené tlačidlo, svedomie tak malo ťažiť hlavne Trumana, nie Oppenheimera.
Vedec pochádzal z bohatej rodiny, navštevoval najlepšie školy, vyštudoval Harvard, pôsobil v Cambridgei a v Nemecku. Bol členom „pobrežnej elity“, vyrastal v New Yorku a veľkú časť života pôsobil v Kalifornii. Politicky bol jednoznačne ľavičiar, stýkal sa s komunistami, aj keď sám sa ním nikdy nestal.
Truman pochádzal z menej honosných pomerov. Narodil sa na vidieku v Missouri, nevyštudoval žiadnu univerzitu, bojoval v prvej svetovej vojne, potom sa pretĺkal životom, zúčastnil sa na niekoľkých podnikateľských aktivitách, žiadna nebola dlhodobo výnosná. Zapojil sa do politiky, v ktorej začal stúpať vďaka pomoci demokratického politického bosa Toma Pendergasta, známeho svojou korupciou a schopnosťou manipulovať voľby. V roku 1934 bol s jeho podporou zvolený do senátu a okrem neustáleho obviňovania, že ide svojmu bosovi po ruke, sa nezdalo, že bude mať výnimočnú politickú kariéru.
Situáciu zmenila nadchádzajúca vojna. Truman sa stal predsedom osobitného výboru senátu pre vyšetrovanie národného obranného programu. Ten mal za úlohu objaviť a vyriešiť problémy plytvania, neefektívnosti a špekulácie v americkom vojnovom priemysle. Takzvaný Trumanov výbor býva považovaný za jednu z najúspešnejších takýchto komisií v histórii: odhaduje sa, že ušetril pätnásť až dvadsať miliárd dolárov vo výdavkoch na obranu a zachránil životy tisícom vojakov. Tým sa Truman dostal do všeobecného povedomia.
V roku 1944 sa Franklin Roosevelt rozhodol vymeniť svojho viceprezidenta. Dovtedajšia americká dvojka Henry Wallace bol považovaný za príliš ľavicového. Napriek tomu, že Rooseveltovi sa zhoršovalo zdravie a umieral, odmietal zapojiť Trumana do fungovania štátu. Keď 12. apríla 1945 naozaj zomrel, Truman bez akejkoľvek prípravy prevzal vedenie krajiny uprostred svetovej vojny, ktorá rýchlo smerovala do studenej vojny. Navyše dokým sa stal prezidentom, ani nevedel o príprave atómovej bomby.
V podstate okamžite musel rozhodnúť o jej použití. Potom ho čakala azda ešte ťažšia úloha: poradiť si s rastúcim nebezpečenstvom Sovietskeho zväzu. Napriek tomu, že zahraničnou politikou sa pred nástupom do úradu nezaoberal, pomerne rýchlo sa mu podarilo prekuknúť Stalina.
Zatiaľ čo Roosevelta „strýko Joe“ dokázal očariť, Truman postavil základy politiky „zadržiavania“ komunizmu. Ohlásil pomoc Grécku a Turecku, aby nepadli do ruky komunistov, rozbehol Marshallov plán pomenovaný po jeho ministrovi zahraničia, založil NATO, schválil NSC 68, základný dokument obrannej politiky USA počas studenej vojny, uznal štát Izrael, zriadil letecký most do Berlína a rozhodol sa brániť Kóreu. Vďaka zručnej Trumanovej politike sa podarilo udržať sovietske impérium v určených medziach a nastaviť princípy, ktoré viedli k zrúteniu východného bloku o nejakých štyridsať rokov neskôr.
Pokiaľ ide o jadrové zbrane, veľmi dobre vedel, s čím sa svet zahráva. Keď ho generál Douglas MacArthur žiadal o zvrhnutie atómoviek na postupujúcu čínsku armádu v Kórei, Truman to zamietol. Vo svojej dobe bol Truman extrémne nepopulárny, dnes je považovaný za jedného z najlepších prezidentov minimálne od čias druhej svetovej vojny.
Truman by nedokázal zostrojiť jadrovú bombu. Na druhej strane, politicky naivný Oppenheimer, ktorý loboval za vyjednávanie so Sovietskym zväzom, by nikdy nedokázal vzdorovať Stalinovi. Pokiaľ sa vyberiete na Oppenheimera, majte na pamäti, že počas stretnutia s Trumanom bol slávny fyzik určite najchytrejším mužom v miestnosti, ale nie nutne najmúdrejším.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.
