Keďže meno Petra Sagana sa spájalo hlavne s Tour de France, môžeme napísať, že v nedeľu sa skončila jedna veľká športová éra. Kto nesleduje cyklistiku, môže mať dojem, že o Saganovi sa u nás toľko hovorí len preto, že je Slovák. Ale to vôbec nie je pravda. Sagan bol a navždy ostane celosvetovým fenoménom.
Rád napíšem, že patrím do Saganovej generácie. To znamená, že aj ja som sa rovnako ako mnoho ďalších ľudí na Slovensku začal zaujímať o cyklistiku až s jeho príchodom. Dovtedy mi tento šport absolútne nič nehovoril. Bicykel bol pre mňa dopravný prostriedok, vďaka ktorému sa tínedžer, ktorý nemá auto, môže rýchlejšie presúvať po meste.
Tour de France som poznal len z počutia, no okrem dopingových škandálov Lancea Armstronga sa mi s ňou nič nespájalo. Vnímal som to asi tak, že partia chlapíkov sa vezie na bicykloch a ten, ktorý má na konci najviac síl, to vyhrá. Nič, prečo by bolo vhodné presedieť pred televíziou niekoľko hodín.
Môj záujem o "Starú dámu", ako sa Tour de France tiež hovorí, sa začal v roku 2012, keď som sa v športových novinách dozvedel, že hneď prvú klasickú etapu, prekvapivo, vyhral Slovák, akýsi Peter Sagan (v skutočnosti to bola druhá etapa, tá prvá bola časovka, kde jazdí každý cyklista zvlášť). V tom roku som si však vystačil so športovými novinami, kde som s úsmevom na tvári sledoval Saganove, dnes už ikonické, víťazné gestá.
Vďaka Saganovi som sa zamiloval do cyklistiky
Nepamätám si presne, v ktorom roku to bolo, no od istého času sa pre mňa Le Tour stala neodmysliteľnou súčasťou začiatku leta. Keďže som bol vysokoškolák, nerobilo mi problém stráviť pri telke dlhé hodiny, počas ktorých som sa do tohto športu zamiloval. Vďaka Tour som sa naučil najväčšie mená cyklistickej histórie, ako Eddy Merckx či Marco Pantani, a oboznámil sa s pravidlami tohto športu.
Zistil som, že ide vlastne o tímové preteky, kde majú jednotliví cyklisti svoju špecializáciu a úlohu v tíme. Dozvedel som sa, akú dôležitú úlohu hrá v tomto športe počasie a fyzika. Zistil som, že okrem hrdinov, ktorých každý pozná z médií vďaka umiestneniam na čele pelotónu, sú neodmysliteľnou súčasťou každého tímu domestici, ktorí nerobia nič iné, len sa starajú o hviezdy svojich tímov a potom skončia niekde úplne vzadu. Tu som sa naučil obdivovať športové výkony, ako aj krásy Francúzska. A aj vďaka Le Tour som zistil, že vo Francúzsku je niečo také krásne ako Mont saint Michel.
No a, samozrejme, vďaka Tour som pochopil, aký úžasný športovec je Peter Sagan.
Peter Veľký
Dnes sa hovorí veľa o tom, koľko toho Sagan vyhral. Len pre milovníkov štatistiky uvediem, že na pažbe má 121 víťazných zárezov. Je taktiež držiteľom siedmich zelených dresov, čo sa nepodarilo nikomu inému vo viac ako storočnej histórii Tour de France. Okrem toho, je jediným cyklistom histórie, ktorému sa podarilo trikrát po sebe vyhrať majstrovstvá sveta. Pripomenúť možno aj výhry na jarných klasikách, ako Okolo Flámska či Paríž – Rubaix. A zabúdať netreba ani na výhru v bodovacej súťaži na Giro d'Italia v roku 2021. Vďaka tomu všetkému cyklistický svet pozná Sagana aj pod menom Peter Veľký.
My, ktorí sme to sledovali, však vieme aj to, čo všetko sa skrýva za tými číslami. Vieme, že Sagan nebol jedinečný len pre svoje úspechy, ale aj preto, ako ich dosiahol. Teda, že na rozdiel od mnohých svojich súperov, mal len málokedy podporu celého tímu. Na Naira Quintanu pracoval celý Movistar. A on aj napriek tomu ostal večne druhý. Na Greipela, Kittela, Kristoffa, a ďalších pracovali v šprintérskych etapách celé tímy, ktoré im tvorili povestné vláčiky, ktorých výsledkom však často bolo len to, že etapu nakoniec vyhral Peter Sagan. Ten však nemal žiaden vláčik, išiel buď sám, alebo s Danielom Ossom. A pritom často ešte odtiahol aj dlhý úsek pre lídra svojho tímu.
Navyše najneskôr od roku 2014 na Sagana všetci ostatní doslova poľovali. Celý pelotón vedel, že naňho si treba dávať vždy pozor, lebo Peter dokáže vyhrať v rovinatej, ako aj klasikárskej etape. Zvládne šprint, únik aj stredne ťažký kopec. Najmä v rokoch 2014 a 2015, keď Sagan nevyhral ani jednu etapu na Tour, pri tom človek cítil veľkú nespravodlivosť. On musel ísť často sám, všetci jeho súperi mali plnú tímovú podporu a aj tak sa všetci zamerali naňho. Výsledkom bolo, že počas tých dvoch ročníkov Sagan nevyhral ani jednu etapu na „Starej dáme“. A aj keď v súčte bodov bol vždy najlepší, zlé jazyky hovorili, že je večne druhý.
Peter sa týmto rečiam postavil sebe vlastným štýlom, keď v 2015 vyhral titul majstra sveta a potom to zopakoval ešte dvakrát. Stal sa tak jediným cyklistom histórie, ktorý dokázal vyhrať trikrát po sebe titul majstra sveta. A vyhral to presne tým istým štýlom ako vždy. Sám proti všetkým. Nikdy nemohol počítať s podporou, akú mali jeho kolegovia z Talianska, Belgicka, Španielska, Francúzska a ďalších silných cyklistických krajín. Nikdy pritom nebol považovaný za hlavného favorita. Aké krásne to bolo, ukazuje aj tento video zostrih z Českej televízie, v ktorom spolukomentátor presne vystihuje pocity, ktoré mali fanúšikovia cyklistiky z Petra Sagana.
Sagan bol v týchto rokoch taký dominantný, že organizátori Tour dokonca pre jeho výkony menili pravidlá bodovacej súťaže, aby sa mu ostatní cyklisti mohli aspoň trochu priblížiť. Preto sa zvyšoval počet bodov za víťazstvo najmä v rovinatej etape a znižoval za šprintérske prémie. Sagana to však v tých rokoch nemohlo zastaviť.
Tourminátor
On bol totiž Tourminátor. Táto prezývka neznamenala len to, že dokázal víťaziť bez ohľadu na to, ako organizátori menili pravidlá. Ukazovala aj to, akým spôsobom dokázal víťaziť. Zatiaľ čo ostatní boli zošnurovaní presne stanovenou taktikou, Sagan pôsobil, akoby si na trati robil, čo sa mu zachce. Išiel do únikov, zapájal sa do šprintov, v zjazdoch sa „zabalil do balíka“, v najlepších rokoch vedel byť nebezpečný aj na stredne ťažkých stúpaniach. Kamery ho pritom neraz zachytili, ako vtipkuje s kolegami, ako aj s najväčšími súpermi. A aby toho nebolo málo, ušlo sa aj divákom, ktorých bavil jazdou na zadnom kolese alebo preskakovaním cez obrubníky. Aký to rozdiel medzi ním a súčasným víťazom Vingegaardom, ktorý sa ešte aj v poslednej etape obracal a strážil si Tadeja Pogačara, aj keď mal pred ním takmer osemminútový náskok.
Sagan bol skrátka niečo ako rocková hviezda cyklistiky. Nielenže vyhrával preteky, ale aj donútil celý pelotón i kamery, aby na ňom držali oči. A pritom ostal stále bezprostredný a usmievavý. Podobne pritom vedel zvládať aj škandály.
Nešťastná zrážka s Cavendishom
Keď ho v roku 2017 diskvalifikovali z Tour pre zrážku s Cavendishom, bol som, rovnako ako množstvo ďalších fanúšikov, veľmi nahnevaný. V tom roku totiž mohol Sagan vyrovnať rekord Erika Zabela v počte zelených dresov. Navyše sa zdalo, že je na Tour perfektne pripravený, keďže vyhral tretiu etapu a vo štvrtej skončil druhý. Keď ho jury nepochopiteľne diskvalifikovala, čakal som, aká bude jeho reakcia. On však povedal len toľko, že Cavendishovi, ktorý celý pád spôsobil a skončil s ťažkými zraneniami v nemocnici, zaprial skoré uzdravenie.
Samozrejme, o niekoľko týždňov uviedol, že to podľa neho nebolo fér, čo neskôr uznala aj samotná cyklistická federácia, ktorá sa mu ospravedlnila. Ale Sagan neintrigoval, nefňukal, nevyhrážal sa.
Postupný výkonnostný úpadok
K rockovej hviezde patrí, samozrejme, aj divoký životný štýl a z toho vyplývajúce škandály. Tie neobišli ani Sagana. Pamätné sú jeho problémy s políciou v Monaku pod vplyvom alkoholu. Bohužiaľ, šťastne sa neskončilo ani jeho manželstvo. No Sagan na všetky tieto veci reagoval podobne ako na vylúčenie z Tour. Ospravedlnil sa a incident viac nerozmazával. Chcel byť známy pre to, aký je športovec, nie pre to, čo vyviedol.
Zo spätného pohľadu sa však zdá, že všetky tieto incidenty predznamenali aj jeho postupný výkonnostný úpadok.
Začiatok toho treba pravdepodobne hľadať v nevydarenom vzťahu s jeho manželkou Katarínou. Keď boli spolu, bolo vidno, ako Peter žiari. Aj moja manželka, ktorá inokedy s nevôľou sledovala môj dlhý pobyt pred televízorom, si v tých rokoch vždy pozrela aspoň koniec etapy a čakala, či na konci ukážu aj jeho Katarínu, ako ho víta v cieli s bozkom na perách. S jej odchodom zo Saganovho života stratila jeho kariéra tento pekný rozmer.
Druhým faktorom bol zrejme ťažký pád, ktorý utŕžil na Tour v roku 2018. Sagan mal v tom roku prvýkrát problém dôjsť do cieľa kopcovitých etáp. V predposlednej sme sa dokonca obávali, či stihne časový limit. Tourminátor síce do cieľa došiel a zelený dres (naposledy) získal aj v ďalšom roku, ale odvtedy akoby stratil časť svojej dravosti. To vygradovalo na tohtoročnej Tour, keď Peter nezískal žiadne výraznejšie umiestnenie a jeho najlepším výsledkom bolo ôsme miesto. Jazdec, ktorý sa predtým zdal nezastaviteľný, sa zrazu v cieli až príliš často sťažoval na tlačenicu vpredu, na náročnosť pretekov a podozrivo často hovoril o ťažkých pádoch v pelotóne.
Napokon jeho kariéru evidentne poznačila pandémia koronavírusu. Sagan to mal veľmi ťažké po zdravotnej stránke. Covid prekonal hádam štyrikrát. To vždy znamenalo zastavenie tréningového procesu, ktorý je v prípade cyklistov vždy veľmi precízny, aby mali správne vyladenú formu. Nikde sa otvorene nehovorí o tom, že by na neho mala pandémia aj ďalšie zdravotné dôsledky, no každý, kto aspoň zbežne sleduje cyklistiku, musel vidieť, že Tourminátorovi odvtedy už nejdú nohy tak ako predtým.
Navyše pandémia Sagana trápila určite aj psychicky. Vedelo sa, že Peter mal vždy radšej horskú ako cestnú cyklistiku, keďže tá prvá je mnoho dynamickejšia. Keď však z trate zmizli diváci, ktorých on sám tak rád zabával, bola pre neho ešte náročnejšia. Toto všetko pravdepodobne viedlo k frustrácii, ktorá vygradovala incidentom, pri ktorom opitý Peter Sagan napadol policajta, pričom sa mal vyjadriť, že sa obával, že ho odvezú do nemocnice a nasilu zaočkujú.
Nevydarené manželstvo, ťažký pád, pandémia. To všetko spôsobilo, že Peter Sagan z cyklistiky neodišiel s veľkým výsledkom.
Ale my všetci, ktorých pobláznil a ktorí sme kvôli nemu presedeli hodiny pred televízorom a naučili sa milovať cyklistiku, si ho navždy budeme pamätať najmä pre jeho skvelé víťazstvá. A obzvlášť pre tie, keď išiel sám proti všetkým a aj tak vyhral. Aj vďaka tomu budeme môcť ešte dlhé roky mať čo povedať, keď sa nás niekedy niekto opýta na éru Petra Sagana.
Peter, ďakujeme!