Šimečkov odkaz voličom Smeru: Ste svine vnútri ľudských bytostí

V tomto duchu sa niesla aj diskusia Denníka N v Banskej Bystrici, kde podľa ich vlastných slov účastníci zachraňujú demokraciu. V rámci diskusie Martin Milan Šimečka, otec predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku, nepriamo označil voličov strany Smer za svine. Smer sa podľa Šimečku líška sviniam vnútri ľudských bytostí „a tie odpovedajú tým, že ho volia“.

Tieto diskusie Denníka N s názorovo zhodnými hosťami prebiehajú pred živým obecenstvom, kde sa novinárka Monika Tódová pýta zúčastnených na ich názor na aktuálne spoločenské témy. Často sa pritom skloňuje téma vulgarizácie politiky a nenávisti v spoločnosti. V tomto kontexte dávajú do pozornosti nevhodné výroky politikov alebo ich činy. V spomínanej diskusii vystupovali novinári Marián Leško, Matúš Kostolný a Martin Šimečka. Po úvodných obavách zo znovuzvolenia Igora Matoviča do parlamentu po jeho ukážke vládnutia diskutujúci už tradične prešli na kritiku strany Smer.

Predstavitelia Smeru Ladislav Kamenický, Robert Fico a Richard Takáč. Foto: TASR, Jakub Kotian

Na otázku, ako je možné, že túto stranu podľa prieskumov chce voliť až 20 percent opýtaných respondentov, komentátor Denníka N Šimečka odpovedal fascináciou ľudí temnou stránkou politiky. Podľa jeho názoru totiž ľudia volia túto stranu nielen pre jej temnú stránku, ale aj pre jej zločinnosť, nakoľko strana má na svojej kandidátke trestne stíhané osoby. Ako prišiel k téze, že taká veľká časť spoločnosti chce, aby im vládli zločinci, nevysvetlil.

Pokračoval tvrdením, že strana Smer spĺňa definíciu fanatizmu, pričom číslo tri na jej kandidátke, Ľuboš Blaha, predstavuje symptóm daného fanatizmu. Fanatizmus z definície je krajný stupeň oddanosti nejakej myšlienke alebo veci, založený na slepej viere v ich správnosť. Jeho záver o smerovaní tejto strany bol jednoznačný. Bude sa čím ďalej viac radikalizovať.

Šimečka, ktorý sám seba označuje za bojovníka za práva žien a sexuálnych menšín a ktorý zvykne verbálne útoky voči progresívcom považovať za nenávisť, prirovnal politikov Blahu a Fica k takzvaným incelom. Ide o anglický výraz pre ľudí, ktorých spája pocit sklamania, mizogýnie, rasizmu a neustáleho odmietania zo strany žien, teda núteného celibátu. Takto si totiž Šimečka vysvetľuje konanie spomínaných politikov.

Blaha aj Fico sa vraj kvôli nedostatku rešpektu uchyľujú k verbálnemu násiliu a mstia sa. Voči komu, to už nepovedal. Nie je zrejmé, ako majú takéto prirovnania prispieť k menšej miere nenávisti a vulgarizácii diskusie alebo aké ženy ich odmietajú, keďže sú obaja ženatí.

Hoci tento odporca verbálneho násilia nemá problém takto odsudzovať a urážať ľudí, ak ide o názorovo opozičných politikov, v rámci výkonu ich funkcie by sa to dalo s prižmúrenými očami pochopiť. Politik je predsa povinný zniesť väčšiu mieru kritiky svojej osoby, aj keď je otázne, čo je ešte kritika jeho politickej činnosti a čo už sú osobné útoky za hranicou slušnosti.

Čo sa ale pochopiť nedá, je vyjadrenie Šimečku na adresu voličov politikov.

Vo svojich úvahách o radikalizácii označil ľudí, ktorí volia túto opozičnú stranu, za „svine vo vnútri ľudských bytostí“. Smer sa im má líškať svojou politikou, pričom použil paralelu s nacistickou stranou Nemecka, a tieto podľa jeho názoru svine vnútri ľudí odpovedajú tým, že ho volia. „Tá radikalizácia ide smerom, ktorý by sa dal definovať vetou istého nemeckého socialistu Kurta Schumachera v roku 1932, keď on komentoval národný socializmus v nemeckom parlamente. […] On hovoril, ‚je to neustále líškanie sa svini vnútri ľudských bytostí‘. To je to, čo robí Smer. Líška sa sviniam vnútri bytostí. A tie odpovedajú tým, že ho volia.“

Toto je Šimečkovo psychologické vysvetlenie úspechu strany Smer. Aj keď ide o vytrvalého kritika tejto politickej strany, ešte nikdy sa voči jej voličom, teda voči stovkám tisíc ľudí, neprezentoval takouto radikálnou formou.

Šokujúce je nielen takéto verejné vyjadrenie a otvorené hanobenie veľkej časti občanov na základe ich politického presvedčenia, ale aj reakcie prítomných diskutujúcich. Po takomto nenávistnom monológu komentátora a bezprecedentnej urážke voličov nikto nereagoval ani nežiadal jeho ospravedlnenie alebo aspoň korekciu jeho vyjadrení.

Pritom diskutujúci boli aj tí, ktorí požadovali ospravedlnenie od iných za oveľa menšie prehrešky. Ako napríklad od Roberta Fica, keď nazval novinárov špinavými protislovenskými prostitútkami. Mali pravdu, politik si nemôže dovoľovať takýto prejav ku komukoľvek. No v tomto prípade je urážanie voličov zrejme v poriadku, keďže ide o ľudí s iným politickým videním sveta, než aké majú prítomní diskutujúci. A takíto ľudia asi podľa nich nemajú právo na slušné zaobchádzanie či dôstojnosť.

Takéto hrubé porušenie novinárskej etiky, ale aj normálneho ľudského správania, by ale malo byť neprijateľné, zvlášť keď sa prezentuje verejne pred publikom. Ďaleko za čiarou to nie je len preto, že títo ľudia sami seba pasujú do pozície ochrancov ľudských práv a hlasno kričia pri každom prešľape iných. Za hranicou slušnosti je to hlavne preto, že majú dosah na široké masy ľudí, ktoré takúto dehumanizáciu budú považovať za prípustnú či dokonca v konverzácii za žiadanú.

Od toho je potom len krok k činom. Samozrejme, že sa dá argumentovať, že aj druhá strana používa vulgarizmy a osočovanie. Ale je toto dôvod, ktorý ospravedlňuje takéto konanie aj pri iných? Znamená to, že platí, keď to robia iní, môžem aj ja? A nemali by byť verejne činné osoby, o to viac, ak sa pasujú za predstaviteľov tolerancie a slušnosti, vzorom určujúcim slušné vedenie diskusie?

Peter Schutz. Foto: Reprofoto YouTube

Treba zdôrazniť, že takýto útok na ľudí od predstaviteľov progresívneho tábora pritom nie je ojedinelý. Výroky komentátora Petra Schutza z denníka SME už zľudoveli. Ten na adresu neočkovaných počas pandémie povedal, že by mali kvičať od bolesti ako svine na bitúnku. Následne ich nazval dobytkom, a nie ľuďmi. Hoci šéfredaktorka SME Beáta Balogová výroky odsúdila, aj tie legitimizovali neprijateľný postoj k skupine obyvateľov. Na titulok televízie Markíza s názvom Dezoláti v uliciach pri reportáži o proteste ľudí proti očkovaniu si spomenie asi každý. Televízia sa síce ospravedlnila, no pachuť z jej práce ostala. Aj Šimečka senior často vo svojich textoch útočí na mužov, ktorí vraj zaviedli v Európe patriarchát. A nútia tak ľudom spoločenské kategórie, ktoré by si sami nevybrali. 

Kritika kohokoľvek z predstaviteľov politickej moci je absolútne v poriadku. No útočiť na frustrovanú verejnosť, ktorá sa rozhodla pre protipól bývalej koalície, a nazývať ich preto sviňami vnútri ľudí je niečo úplne iné. Niečo, čo by sa nemalo na verejnosti nikdy vyskytovať.

Médiá zrejme zabudli, že aj takáto rétorika osočovania voličov pomohla strane ĽSNS dostať sa do parlamentu v roku 2016, hoci to považovali za neprijateľné v demokratickej spoločnosti. Vtedy boli ich voliči nazývaní fašistami a odpoveď občanov prišla v podobe 8,04 % platných hlasov tejto strane vo voľbách.

Je pritom zaujímavé, že pán Šimečka vidí za úspechom strany Smer fanatikov, ktorí stranu volia. A tiež prízemné ľudské pudy založené na zlobe a nenávisti, ktorú v sebe živia, a prostredníctvom voľby tejto strany ju nejakým spôsobom môžu ventilovať.

Čo si tak potom môže pomyslieť aj slušný, nie veľmi rozhodnutý, ale strane naklonený človek, ak si toto o sebe vypočuje? Nehodí to tam už len z trucu proti tým, ktorí takto urážajú tisíce ľudí?

Nehovoriac o tom, že ak takéto hanobenie časti spoločnosti má predstavovať záchranu demokracie, ideme veľmi zlým smerom.