Čo príde s koncom modrého vtáčika. X.com má ambície byť viac ako len sociálnou sieťou

Po rokoch stagnácie sa na poli sociálnych sietí niečo deje – nejde len o Twitter samotný, ale aj o Threads. Túto novú sieť spustila spoločnosť Meta, ktorá už prevádzkuje Facebook, a má byť konkurenciou Twitteru. Prevtelenie Twitteru do X.com má ale väčšie ambície, ako byť len sociálnou sieťou.

Podľa všetkého by malo ísť o niečo, čo v západnom svete ešte ani nepoznáme – komplexnú službu na vybavovanie všetkého možného, od platenia a organizovania online seminárov až po rezerváciu stola v reštaurácii. Jediným ekvivalentom na svete je asi čínsky systém Wech, ktorý prenikol do každodenného života Číňanov natoľko, že sa tam bez neho takmer nedá žiť.

Pred desiatimi či pätnástimi rokmi by takýto zámer zrejme nevzbudil skoro žiadnu reakciu, pretože v oných sladších a nevinnejších dobách (aj keď vtedy sa tak nejavili) prakticky nikto nepovažoval sociálne siete za dôležité. Dnes sú na ne upreté oči všetkých možných vlád, firiem aj iných organizácií a medzi pozorovateľmi prevláda dojem, že s koncentráciou moci v niekoľkých rukách sa to dávno prehnalo.

Opäť sa oživujú klasické protitrustové zákony z konca 19. storočia, keď vtedajšie pomery na železnici či v oceliarskom priemysle trochu pripomínali tie dnešné digitálne. A mimo Ameriky, teda okrem iného aj v Bruseli, sa rieši otázka, či je vôbec možné dovoliť cudzincom, aby ovplyvňovali politické a spoločenské dianie niekde inde.

Plány na nejaký všeobjímajúci X.com systém teda nepochybne narazia na značný odpor, verbálne aj regulačne. A nie neprávom. V posledných rokoch sa mnohokrát ukázalo, že firmám zo Silicon Valley sa nedá príliš veriť, a aj keď je Musk medzi technologickými miliardármi skôr outsider, problém so sústreďovaním priveľkej moci v niekoľkých rukách sa týka aj jeho.

Napriek tomu bude dobré, aby sa v bývalom Twitteri o nejakú výraznejšiu „rekonštrukciu“ súčasného modelu sociálnych sietí aspoň pokúsili. Až príliš dlho sa považovalo za samozrejmé, že bežný používateľ za poskytované služby neplatí a výmenou za to poslúžia jeho osobné dáta ako predajný artikel pre zadávateľa reklamy. Nejakú chvíľku to ako-tak fungovalo, ale v dlhodobej perspektíve sa digitálne služby len z reklamy udržiavať nedajú. A to znamená, že by za ne používatelia mali aspoň trochu platiť, aby začali byť opäť zákazníkmi, a nie iba hovoriacim a dýchajúcim tovarom.

Lenže to nie je iba nepríjemné, ale v súčasnej ekonomickej situácii je to aj horšie uskutočniteľné ako predtým. Značné časti vyspelého sveta sa stretávajú s infláciou a priemerný človek, ktorého príjmy aj úspory okrajuje inflácia, zareaguje zo všetkého najskôr osekávaním nadbytočných výdavkov. Napríklad tých na digitálne služby, ktoré zase až toľko nevyužíva.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.