Michal Čop

Keď sa ukázalo, že strany, ktoré vo voľbách získali dôveru voličov, nedokážu vládnuť a Hegerova vláda v polovici decembra padla, na ťahu bola prezidentka, ktorá mala krajine znova prinavrátiť politickú stabilitu. Avšak tá v tejto rozhodujúcej chvíli ukázala skôr politickú slabosť ako silu.  

Tá sa prejavila najprv v tom, že dala Hegerovi príliš dlhý čas na hľadanie novej parlamentnej väčšiny. Keď sa potom ukázalo, že Heger žiadnu novú väčšinu nemá, prezidentka opäť nekonala a nechala strany neschopné zložiť vládu, aby si odhlasovali, že patová situácia bude trvať ďalších desať mesiacov. Pričom rovnako dlho mal na premiérskom poste sedieť aj odvolaný Heger.

Politika sa v tom momente zmenila na hru bez pravidiel a prezidentka, ktorá jej ich mala prinavrátiť, sa bála fúknuť do píšťalky.

Paralyzovaná prezidentka sa spamätala až v momente, keď sa prevalila korupčná kauza ministra pôdohospodárstva a Heger mal odrazu sedieť na troch ministerských stoličkách naraz. To bolo priveľa už aj na jej benevolentné pravidlá hry.