Pred týždňom ste napísali blog o tom, že táto vláda zlyháva pri manažmente verejných financií. Faktom však je, že vaša vláda „úradníkom“ nezanechala rozpočet v úplne ideálnej kondícii. Nie je to na prvé dva mesiace príliš príkre či prirýchle tvrdenie?
Najprv vyvrátim, že sme zanechali financie v nedobrom stave. Slovensko ako jedna z elitných deviatich krajín, teda prvej tretiny z top krajín európskej „dvadsaťsedmičky“, v roku 2022 splnilo Maastrichtské kritériá. To je dlh menší ako 60 percent a deficit menší ako tri percentá. My sme mali dlh 57,8 percenta a deficit 2,04 percenta. Fiškálne sme z pohľadu Európskej komisie zanechali Slovensko v najlepšej tretine a aj z hľadiska celého sveta vo veľmi dobrej kondícii.
Napokon potvrdzujú to zároveň aj ratingové agentúry a investori na finančných trhoch. Vo všetkých troch top agentúrach máme „áčkový“ rating a naše úroky na finančných trhoch sú stabilizované. Vzhľadom na to, že sme relatívne malá krajina na hranici vojnového konfliktu, je to veľmi dobré vysvedčenie.
Je pravda, že pre ratingovky sme boli vždy perspektívni pre nízky dlh, ale istým faktorom budúceho rizika je aj rýchlosť, akým na Slovensku verejný dlh narastá.
Rast dlhu je celoeurópskym stavom súvisiacim s pandémiou. Tu musíme rozlíšiť hrubý dlh a čistý dlh. Hlavná matica na porovnávanie prebieha na úrovni hrubého dlhu, kde sme v komforte Maastrichtských kritérií. Ale ešte dôležitejším kritériom je náš čistý dlh, teda hrubý dlh očistený o hotovostnú rezervu. Tú máme na úrovni 8,7 miliardy eur, ktoré ležia v štátnej pokladnici a dávajú nám dostatočný vankúš na prípadné stresy spôsobené či už ukrajinským konfliktom, alebo nebodaj obnovenou energokrízou, prípadne pandémiou. Keď náš dlh očistíme o tento gigantický nárast hotovostnej rezervy, tak vzrástol len o štyri percentuálne body. Pri nástupe bol asi 43 percent a pri odovzdávaní našej vlády bol 47 percent. To je pri európskom porovnaní dobrý výsledok. Všeobecne priemerný dlh v Európskej únii je okolo 84 percent. V krajinách eurozóny je to ešte viac, zhruba 90 percent.
V každom prípade ako sa vám ako štátnemu tajomníkovi pozeralo na to, ako po páde vlády Igor Matovič či Boris Kollár prichádzajú s eldorádom populistických nápadov rádovo v miliardách eur, ktoré mali potenciál tieto čísla ohroziť?
Tieto návrhy som vnímal ako súčasť predvolebnej kampane. Napriek všetkému sa nám podarilo na prvých troch schôdzach Národnej rady SR v tomto roku ustrážiť všetky politické strany tak, aby sa štrukturálne výdavky zvýšili len o 200 miliónov eur. Tam patrili najmä obedy zadarmo. Dám to do kontrastu oproti súčasnej vláde: za ich prvé dve schôdze boli prijaté štrukturálne výdavky na budúci rok vo výške trištvrte miliardy eur a na ďalší rok až vo výške miliardy eur. Ide o štvornásobný nárast. To považujem za čiastočné zlyhanie.
Čo považujete za jeho príčinu?
Vláda nedostatočne intervenovala vo vzťahu k parlamentu. To však vyplynulo z naratívu, s ktorým nová vláda pristúpila k vládnutiu a ktorý považujem za veľmi nešťastný a nesprávny. Ten naratív znel: nebudeme komunikovať s parlamentom a nebudeme sa „špiniť“ jeho politikou. To sa však nedá, vláda je od slova vládnuť a to znamená plniť aj tie úlohy, ktoré sa nám nepáčia, napríklad komunikovať s parlamentom aj v ťažkých časoch. Aj napriek tomu, že tam nemusia byť len naši favoriti. Ja som rokoval s mnohými stranami v parlamente, hoci som volil iba jednu. Sú tam aj také, s ktorými nie som osobnostne identifikovaný, ale bola to moja práca. Ministerstvo financií musí chrániť verejné financie. Na konci dňa nikto nebude hovoriť, že toto sa stalo za Kollárovho parlamentu, ale za Ódorovej vlády. Vláda musí viesť aj nekomfortné rokovania. Vládny naratív o nekomunikácii s parlamentom má vplyv na zásadné zhoršenie verejných financií.
Táto vláda sa predstavuje ako vláda odborníkov, nie ako vláda politikov. V našej domácej mediálnej mytológii sa týmto pojmom spravidla myslí, že osvietený úradník prebýva na obláčiku nad zlým parlamentom, a tak je disponovaný robiť už len správne rozhodnutia. Aké dôsledky to môže podľa vás priniesť?
Z hľadiska verejných financií bude saldo veľmi negatívne. Sami ho vyčíslili veľmi vysoko, na 750 až 950 miliónov eur ročne. To je fakt. Pre mňa je to vláda úradníkov. Môžu si hovoriť akokoľvek chcú. Ale vláda sú vždy politici. Premiér, ministri, prezidentka aj poslanci sú politici. Ich úlohou je riešiť politické problémy a medzi ne patrí aj správa verejných financií. Ich rozhodnutie „nešpiniť“ si ruky a neintervenovať v parlamente považujem za škodlivé.
Váš blog pôsobil ako protiútok na príkre hodnotenie ministra Michala Horvátha, ktorý po nástupe do funkcie povedal, že verejné financie ste odovzdávali v historicky najhoršom stave. Šlo síce o prehnané tvrdenie, ale nie je vaša odpoveď akýmsi protiútokom?
V žiadnom prípade. Bola to moja argumentačná a faktografická odpoveď, kde som uviedol čísla, v akých sme boli v minulosti, súčasnosti a aké sú výhľady do budúcnosti. Samotného ma to prekvapilo, ale vlády Matoviča a Hegera boli prvé vlády v histórii Slovenska, ktoré hospodárili lepšie, než bol priemer EÚ.
Je pravda, že krízové časy si vyžadovali obrovské finančné transfery najmä pre pandémiu či energetickú krízu. Slušný zárez do verejných financií však spôsobili aj rôzne mimokrízové opatrenia, ako obedy zadarmo, rodinný balíček – čo je síce významný faktor v pomoci rodinám, ale konsolidácia bude náročnejšia, keďže ide o miliardovú záležitosť –, Matovič ponúkal dotáciu za voľby, pridal sa aj Boris Kollár. Rozpočet chvíľu pôsobil ako trhací kalendár. Nehrozí, že sme si na to zvykli a pri každom sociálnom probléme sa bude očakávať, že vláda vždy vyčaruje miliardu tam, miliardu sem?
Preplávali sme pandémiou, ukrajinskou krízou a energokrízou lepšie ako priemer EÚ. Aj ostatné krajiny mali problém uplatňovať rôzne opatrenia. V Dánsku prešla celá krajina PCR testovaním opakovane každý týždeň. V takejto negatívne unikátnej situácii sa každá krajina snažila ísť cez neprebádaný terén vlastnou cestou. Bolo to poznať aj na ich výdavkoch štátneho rozpočtu. Mnohé opatrenia sa neskôr vo viacerých krajinách ukázali ako neefektívne.
Čo sa týka prorodinnej politiky, považujem ju za legitímnu a správnu. Môžeme to doložiť dátami. Medzinárodné porovnanie EUSILC dokazuje, že najohrozenejšou skupinou na Slovensku sú rodiny s deťmi, obzvlášť rodiny s viacerými deťmi či neúplné rodiny. Slovensko bolo v pomere ohrozenia chudoby rodín s deťmi na konci EÚ. To sa podarilo rodinným balíčkom zásadným spôsobom eliminovať.
Pokiaľ ide o ďalšie opatrenia, 500 eur za voľby sa neschválilo. Schválené boli len obedy zadarmo. Na prvých dvoch rokovaniach parlamentu sme mali od rôznych poslancov na stole návrhy za 5,6 miliardy eur. Podarilo sa nám zo strany ministerstva financií eliminovať všetko až na obedy zadarmo pre deti. Túto agendu podporila aj pani prezidentka. Konsolidácia je nikdy sa nekončiaci proces a vždy budem vystríhať pred vysokými deficitmi. O verejné financie sa treba starať ako o kvetinu každý deň a ani splnenie Maastrichtu neznamená, že si môžeme vyložiť nohy na stôl. No aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ústami svojho predsedu [ekonóm Ján Tóth, pozn. red.] konštatovala, že naše hospodárenie za prvé tri roky bolo veľmi zodpovedné a konzervatívne. Preto som apeloval na súčasnú vládu, aby bola akčnejšia a nedopustila počas tohto pol roka, aby parlament s rozviazanými rukami robil čokoľvek, a zároveň aby vládla prijímala opatrenia v rámci kompetencií, ktorých má dostatok aj bez parlamentu.
Nejaká forma zväzovania a škrtov bude podľa všetkého nevyhnutná. Aké konsolidačné opatrenia by ste odporúčali? Respektíve na akú realitu ste do budúcna pripravili občanov?
Zvyšovanie efektivity výberu daní a odvodov. Slovensko bolo v tomto ukazovateli daňových únikov takmer na konci v rámci EÚ, teraz sme asi v polovici. To sa nám podarilo výrazne zlepšiť. Za dva roky sa daňové úniky znížili zo 16,8 na 12,1 percenta. Stále je tam minimálne miliarda eur, ktorá je k „dispozícii“, pokiaľ zvýšime efektivitu výberu daní. To platí aj pre ostatné oblasti. Považujem to za elementárnu povinnosť štátu voči všetkým slušným občanom, ktorí platia dane. Prv než začneme diskutovať o nových daniach, tak si splňme svoju domácu úlohu pri výbere daní. Zároveň je veľkým pozitívom, že sa nám podarilo významne ochrániť a naštartovať firemný sektor, ktorého tvorba zisku v roku 2022 oproti roku 2019 vzrástla až o 50 percent. To je silný základ pre dobrý výber daní v budúcnosti.
Veľa bude záležať aj na tom, či si vláda, ktorá vznikne po voľbách, zvolí opatrenia príjmové alebo výdavkové, prípadne ich kombináciu. Nechcem vstupovať do týchto nápadov, ale na rozdiel od strany SaS, ktorá tvrdí, že príjmové možnosti už neexistujú, vidíme, že napríklad Slovnaft odviedol 600 miliónov eur na daniach. Je legitímne žiadať vyšší odvod pre štát od tých, ktorí majú mimoriadne profity v súvislosti s energetikou. Platí to najmä v oblasti monopolov a oligopolov.
Z vás bola dlhé roky cítiť ambícia a chuť uvažovať nad reformami, ste autorom publikácií o reforme zdravotníctva či poľnohospodárstva. Len máloktorý aktívny politik bol schopný sa takto komplexne zamýšľať nad reálnymi víziami viacerých rezortov do budúcnosti. Nie je vám ľúto, že Matovičova vláda premrhala obrovský mandát na veľké zmeny?
Ďakujem za ocenenie mojich publikácií. Manažérska úloha je robiť v danej situácii to najlepšie, čo sa robiť dá. Nechcem, aby z pamäti ľudí vyprchalo, že sme tu mali dva roky pandémiu. Za ministerstvo financií môžem povedať, že boli dni, keď sme boli na hrane udržania základnej prevádzky štátu. To platí aj pre firemný sektor. Boj s tromi krízami nevytvoril ideálne podmienky na zásadné reformy. Myslím si však, že tými krízami sme z pohľadu verejných financií preplávali úspešne. Zároveň sme spustili plán obnovy ako výstup po tomto období, ktorý je základom naštartovania reforiem. Aj v zdravotníctve, aj v súdnictve a aj v iných rezortoch. Nepopieram, že v zdravotníctve je reforma nevyhnutná, ale zaoberať sa ňou uprostred pandémie bolo na hranici nemožného.
Máte ešte stále tieto ambície, alebo vás posledné tri roky demotivovali?
Cítim sa viac ako makroekonóm, ale ak bude verejný záujem, aby som pomohol, rád to urobím.
Vy ste boli vždy symbolom profesionálneho seriózneho technokrata, azda sa nedá vymyslieť väčší protipól k živelnosti Igora Matoviča, ktorý bol vaším nadriadeným na ministerstve. Ako medzi vami vôbec fungovala chémia?
Áno, platí, že sa cítim kompetentnejšie v odbornej úlohe než v politickej. Ale za tie tri dekády som spolupracoval s toľkými ľuďmi, že viem pracovať s rôznymi typmi manažérov. Aj na štýl práce Igora Matoviča sa dá zvyknúť a nájsť to najlepšie pre krajinu.
Takže ste z neho vyžmýkali „to najlepšie pre krajinu“?
Myslím si, že sme dosiahli dobré výsledky v oblastiach, ktoré som ovplyvniť mohol. Dokazujú to aj unikátne opatrenia, na ktorých som osobne participoval a ktoré sme dosiahli, napríklad memorandum so Slovenskými elektrárňami, ktoré ušetrí ľuďom a firmám 5,5 miliardy eur, dvakrát nulové kolektívne vyjednávanie ušetrilo štátu 1,6 miliardy eur, presun finančných prostriedkov z operačného programu Európske štrukturálne a investičné fondy na energokrízu ušetrí a zachráni 1,5 miliardy eur, presun bankového odvodu jednu miliardu pre občanov a firmy, teda spolu ide skoro o desať miliárd eur. Verejné financie sme odovzdávali v dobrom stave. No nikdy v minulosti som verejne nekomentoval svojich nadriadených a neplánujem to robiť ani do budúcnosti. Toľko k Igorovi Matovičovi.
Akým spôsobom vás ako skôr technokraticky než populisticky orientovaného politika zaskočila reálpolitika?
Veci vás môžu zaskočiť, ak na ne nie ste pripravený. Myslím si, že osobne som pripravený bol. Krátko som pôsobil vo verejnej správe aj za vlády Ivety Radičovej. Politika ma nijako mimoriadne nezaskočila. Je to náročná práca, hoci ju tak mnohí nevnímajú. Desaťročia som pôsobil v bankovom a finančnom sektore na top pozíciách. Je to rovnako náročné a únavné.
Boris Kollár diagnostikoval túto vládu slovom „psychiatria“. Vy by ste to slovo teda nepoužili?
Ako som povedal, takýmto spôsobom nekomentujem politiku a nebudem to robiť ani do budúcnosti.
Prejdime k aktuálnej módnej téme predvolebného spájania, ktoré sa, prirodzene, už dlhodobo týka aj vašej strany NOVA, keďže nejde o subjekt schopný samostatného prežitia. U vás spojenie s OĽaNO prebehlo bez vonkajšieho pokriku. Ako to však prebiehalo za zatvorenými dverami? Boli nejaké pnutia alebo šlo skôr o klasické politické vyjednávanie?
NOVA má históriu spolupráce s hnutím OĽaNO, ktoré nie je len Igor Matovič. Táto spolupráca ide do minulosti minimálne k voľbám v roku 2016. V tomto zmysle som nezaregistroval špeciálne problémy alebo spory, ktoré by bolo potrebné extra riešiť. Nebol som však súčasťou všetkých rokovaní. Podobne ako v posledných voľbách ani v týchto nekandidujem. Kontinuita v spolupráci zostala.
Existuje rozšírené presvedčenie, že s Igorom Matovičom sa nedá spolupracovať na žiadnej úrovni. Zároveň jestvuje zopár príkladov, napríklad strana Sme rodina, ktoré ukazujú, že pri zachovaní partnerskej lojality dokáže pragmatické spojenectvo s ním prežiť aj dlhodobo a bez konfliktov. Vy s ním idete touto cestu dokonca ešte dlhšie. Máte na to nejaký recept?
Politika sama osebe je z hľadiska spolupráce veľmi náročná. Problémy a hádky posledného obdobia sa netýkali len tejto vlády, ale aj vlády Roberta Fica. Andrej Danko vypovedal koaličnú zmluvu dvakrát. Boli tu vtedy protesty za veľmi tragických okolností. Spolupráca v politike prechádza obrovskými skúškami.
Nie som si vedomý špeciálneho receptu. Dohovory a diskusie, ktoré sa urobili s hnutím OĽaNO, sa vždy korektne napĺňali. Vzťah je vždy o dvoch partneroch a buď si k sebe nájdu cestu, ako spolupracovať, alebo nie.
Vaše predvolebné zoskupenie rokovalo aj o tom, či pôjdete do volieb ako trojkoalícia. Prebehol tam aj spor o to, či je to dobrý nápad vzhľadom na riziko vyššieho kvóra?
Diskusia prebiehala konštruktívne a vecne. Kresťanská únia aj hnutie Za ľudí mali svoju predstavu, že by radi postupovali v tejto forme. Nebola tam však žiadna veľká sporná diskusia.
Neobávate sa toho? Váš preferenčný interval je dosť na hrane...
Ako pri ďalších troch stranách...
... ktoré si však na krk neuviazali toto riziko vyššieho kvóra.
Áno, ale v zóne ohrozenia je SaS, KDH aj Demokrati. Tí sú dokonca ešte hlbšie. V niektorých prieskumoch je ohrozená aj Sme rodina. Politika je živá disciplína. Posledné týždne sú veľmi živé a ako sme videli aj pred poslednými voľbami, tretina voličov sa rozhodovala až v poslednom týždni.
Foto: Damián König/Štandard