Transgender je najväčší podvod, hovorí muž, ktorý sa podieľal aj na vesmírnom programe Apollo. Zmenou pohlavia prešiel dvakrát

Tento aktivista proti hnutiu za zmenu pohlavia vie, o čom hovorí. Walt Heyer sa v štyridsiatich rokoch stal ženou, po siedmich rokoch sa však vrátil k pôvodnej mužskej identite. Po osemdesiatke vidí zmysel svojho života v tom, aby odradil čo najviac ľudí, ktorí uvažujú o zmene pohlavia, ako kedysi on sám.

V USA má masívnu odozvu – pozitívnu, ale aj vyslovene negatívnu až cenzorskú. Jeho webová stránka sexchangeregret.com má vysokú návštevnosť, s prosbou o pomoc sa naň obrátili tisíce ľudí, zároveň na YouTube jeho vystúpenia blokujú a Heyera zaradili medzi výrazných predstaviteľov takzvanej transfóbie. V USA žije na utajovanej adrese.

Koncom júla bol hosťom na letnom tábore sliezskych luteránov pri Českom Těšíne. Podľa hlavnej Heyerovej myšlienky je diagnóza rodovej dysfórie, teda pocitu človeka, že sa narodil do zlého pohlavia, chybná sama osebe. Ľudia vraj hormonálnu terapiu a chirurgické operácie na zmenu pohlavia podstupujú z rôznych iných dôvodov.

Heyerovou špecialitou sú takzvané Adverse Childhood Experiences (ACEs), po slovensky – nepriaznivé skúsenosti z detstva: sexuálne alebo emočné zneužívanie, život v rozvrátenej rodine, alkoholizmus rodičov, fyzické bitie, obliekanie do šiat opačného pohlavia (cross-dressing) a ďalšie. Relevantných ACEs je desať. V rozhovore ponechávame túto anglickú skratku, ako ju Heyer v bežnej reči používa.

Koľko ACEs ste u seba objavili vy?

Tri. Prvá – keď som mal dva roky, mama ma udrela veľkým predmetom. Ako päť-šesťročného ma raz otec zmlátil doskou z podlahy. Druhá bola, keď ma sexuálne obťažoval adoptívny brat otca, môj strýko. Tretia, tá najdôležitejšia – babička ma obliekala do dievčenských šiat. Bola krajčírka a z nejakého dôvodu si zmyslela ušiť mi purpurové šatočky. Ľudia väčšinou nechápu, že obliekať chlapca do dievčenských šiat a rozplývať sa nad tým, ako rozkošne v nich vyzerá, je zneužitie dieťaťa, psychické a emočné. Takáto psychická trauma vo vás zostane dlhšie ako tržná rana alebo modrina. Babička ma takto „trénovala“ dva a pol roka bez toho, aby o tom rodičia alebo vôbec ktokoľvek vedel. Raz som si dievčenské šaty zobral so sebou domov, a keď som bol sám, začal som sa do nich obliekať.

Prečo? Páčilo sa vám to?

Z toho, čo dnes vieme o fungovaní mozgu, usudzujem, že tým, že som bol ako chlapec bitý a sexuálne zneužívaný, zatiaľ čo u babičky ma nikto nebil, som podvedome vnímal, že purpurové šaty mi dávajú bezpečie. Oblečiem sa do dievčenských šiat – nikto ma nebije. Z výskumov vieme, že ACEs môžu meniť detský mozog v tom mieste, kde sa utvára identita. A súčasne – malé dieťa absolútne nie je vybavené chápať niečo také abstraktné, ako sú budúce následky svojich činov. A v tomto prípade boli obrovské. Ešte po 78 rokoch som tým poznačený. Nakoniec, preto sme sa dnes stretli.

Takže v útlom veku vás obliekali ako dievčatko, vyrástli ste na mladého muža, založili si rodinu, mali dve deti. Kedy potom prišiel ten pocit, že nie ste vo svojej koži?

Do dievčenského som sa obliekal sám a tajne, v podstate od chvíle, keď ma to naučila babička. Keď som mal trinásť, začal som sa zahrávať so ženským menom, privátne. Nikomu som sa s tým nezveroval, ženskú identitu som si žil sám pre seba. Prvýkrát som to povedal až psychoterapeutovi, ktorý mi odporučil hormóny a operáciu. Vtedy som mal 42 rokov. Vo verejnom priestore vtedy nebol nikto, kto by ma (tak ako to robím ja dnes) pred zmenou pohlavia varoval. Svojmu terapeutovi som pochopiteľne veril.

Predpokladám, že v USA bola v roku 1983 zmena pohlavia ešte dosť zriedkavá.

Kdeže. Lekár, ktorý mi robil chirurgický zákrok, už predtým vykonal okolo 3-tisíc týchto operácií. Celkovo ich urobil 5,5 tisíca. Prvý som naozaj nebol. Ako som neskôr zistil, jeden endokrinológ, homosexuál a aktivista, človek, ktorý na rodovej klinike podával mužom ženské hormóny (počas šiestich rokov zhruba piatim stovkám mužov), vystúpil už v roku 1979 pred terapeutmi a varoval ich: nepredpisujte týmto ľuďom hormóny, prináša to – citujem – nadmernú škodu a zbytočné samovraždy. Ja sám vraciam endokrinologickú licenciu a stávam sa psychiatrom, aby som mohol naozaj pomáhať ľuďom s problémami.