Pripomíname si jedinečný veľkomoravský sviatok "siedmich statočných"

Gréckokatolícky arcibiskup Cyril Vasiľ ich označil titulom „sedem statočných“ hrdinov našej viery. Niektoré z mien sú známejšie, dvaja z nich, svätí Cyril a Metod, to pred štyrmi rokmi dotiahli dokonca do prvej desiatky v ankete Najväčší Slovák. Ostatných päť mien sa už takej popularite neteší. Okrem ešte ako-tak známejšieho svätého Gorazda by vymenovanie ďalších štyroch asi potrápilo nejedného študenta: Kliment, Naum, Angelár a Sáva. Aspoň raz v roku, počas ich sviatku 27. júla, však máme príležitosť oprášiť nielen ich mená, ale aj ich odkaz pre súčasnosť. Cennou pomôckou pri tomto podujatí je odborná monografia gréckokatolíckeho kňaza Andreja Škovieru Svätí slovanskí sedmopočetníci z roku 2010. Autor ňou vyplnil chýbajúcu medzeru v predmetnej oblasti.

Čo má spoločné vyhnanie Metodových žiakov a nemorálny život Svätopluka?

Svätí sedmopočetníci prehovárajú už svojím samotným názvom. Chcú nám pretlmočiť, že veľkomoravská misia svätých solúnskych bratov i jej následné pokračovanie neboli len záležitosťou dvoch výnimočných učencov. Bez tímu blízkych spolupracovníkov by nedosiahla svoju podobu ani úroveň. Byzantsko-slovanská misia sa skončila Metodovou smrťou, po ktorej bola väčšia časť jeho žiakov vyhnaná z územia Veľkej Moravy a časť z nich bola predaná do otroctva.

Krátko pred svojou smrťou stihol arcibiskup Metod určiť svojho nástupcu v úrade – Gorazda, ktorý podľa dostupných prameňov pochádzal z Veľkej Moravy a vynikal veľkou vzdelanosťou a zbožnosťou. List pápeža Štefana V. však situáciu mení a vedenia veľkomoravskej cirkvi sa ujíma Viching. Následná teologická dišputa medzi Metodovými žiakmi a vichingovcami sa končí až pred Svätoplukom, ktorý spor vyriešil formou „prísahy“.

Odborníci dodnes špekulujú, aká prísaha vlastne spôsobila následnú porážku a prenasledovanie spolupracovníkov cyrilo-metodskej misie. Víťazná prísaha vichingovcov pravdepodobne znamenala uznanie Svätopluka za zvrchovaného vládcu aj v otázkach viery a cirkevnej disciplíny. Podľa tejto teórie prehrali Metodovi žiaci preto, lebo odmietli odovzdať Svätoplukovi väčšiu kontrolu nad miestnou cirkvou.

Otec Andrej Škoviera vo svojej monografii uvádza aj ďalšiu hypotézu: „Tiež nie je úplne vylúčené, že prísahou mali prisahajúci odobriť Svätoplukov nemorálny život, ktorý, ako čítame v Živote Klimentovom, bol ‚otrokom ženských rozkoší a váľal sa v bahne odporných stykov‘. O franských kňazoch sa pritom píše, že mu ‚otvárali všetky dvere k náruživostiam‘ a dovoľovali mu nerestný život, možno teda nemali s podobnou prísahou problémy.“ Po prísahe pred Svätoplukom sú žijúci členovia zo skupiny svätých sedmopočetníkov najprv uväznení, keď však hrozí vzbura ľudu, sú na jar v roku 886 z Veľkej Moravy vyhnaní. Väčšina spolupracovníkov svätých Cyrila a Metoda odišla do Bulharska, keďže aj tamojší panovník Boris plánoval zriadiť samostatnú bulharskú cirkev. Ostatní predaní žiaci sa dostali do Benátok, kde ich vykúpil cisárov vyslanec, po čom väčšina z nich odišla do Konštantínopolu, ale aj do Dalmácie a Chorvátska. Cyrilo-metodská misia tak plodne pokračovala aj v ďalších slovanských národoch.     

Živý odkaz svätých sedmopočetníkov

Slavista a kňaz Andrej Škoviera vyzdvihuje pri hodnotovom odkaze svätých sedmopočetníkov popri ich obetavosti, pokore, vzdelaní a múdrosti aj morálnu zásadovosť: „Najmä o svätom Metodovi vieme, že trval na dodržiavaní morálnych zásad, nebol ochotný tolerovať mnohoženstvo a neporiadky v manželskom živote, hoci to západní misionári na Veľkej Morave tolerovali. Metod bol dôsledný v morálke aj voči mocným, ba dokonca aj voči samému Svätoplukovi. Napomínal vtedajších vladárov a sudcov (Napomenutie k vladárom, nazývané neraz aj Napomenutie sudcom), aby predovšetkým sami dodržiavali zákony a boli príkladom pre iných, aby ‚nekrivdili nikomu zo slabších‘.“

Misia svätých sedmopočetníkov síce v našom priestore cirkevno-politicky stroskotala, ale napriek nepriazni pokračovala v iných formách na iných miestach. Gréckokatolícky arcibiskup Cyril Vasiľ to výstižne zhrnul v závere svojej pamätnej homílie na sviatok sv. Cyrila a Metoda v Nitre pred dvanástimi rokmi:

„Rastislavov projekt v našich dejinách stroskotal. Rozbil sa na ľudskej zlobe a závisti. Rastislava zradil jeho vlastný synovec Svätopluk. Najprv ho zapredal Frankom, potom zradil aj tých a dal sa na cestu vojenskej expanzie. Svätoplukom uprednostňovaný biskup Viching, prvý nitriansky biskup, najprv sv. Metodovi kládol všemožné prekážky a po jeho smrti vyhnal jeho žiakov preč z ríše. Expanzia, vierolomnosť, závisť a hrubosť načas zvíťazili, ale v skutočnosti priviedli k pádu aj svojich strojcov. Na štátnické a duchovné ideály Rastislava sme skoro zabudli a postavili sme si na piedestál – obrazne i doslovne – vierolomného, ľahtikárskeho a expanzívneho Svätopluka, ktorého vnímame ako národného hrdinu a kráľa starých Slovákov. O jeho priateľovi Vichingovi radšej veľa nehovoríme, aby sme si nemuseli rozpačito vysvetľovať, čo sme na Slovensku urobili s byzantskou časťou cyrilo-metodského dedičstva. A predsa, napriek tomu všetkému, však vklad sv. Cyrila a Metoda do našich dejín bol tak silný, že prekonal a prekonáva všetky tieto nepriazne ľudí, osudu i histórie a je tu prítomný dodnes.“

Z kolísky viery a kultúry, na ktorej pracovali svätí sedmopočetníci, sme medzičasom vyrástli. O miere a spôsobe, akými žijeme a budeme žiť ich odkaz, rozhodujeme my sami. Gréckokatolíci si ho preto každoročne sprítomňujú najmä duchovne – menlivými časťami spojenými so sviatkom sv. sedmopočetníkov: „Vencami chvály ovenčujme slávnych sedmopočetníkov, ktorí zažiarili ako svetlá a zvestovali nám trojjediného Boha, Cyrila s Metodom, Klimenta, Nauma so Sávom a Gorazda s Angelárom, neotrasiteľné stĺpy slovanskej cirkvi, Božím duchom naplnených bojovníkov nášho Slova, ktorí odháňajú démonické učenie a modlia sa ku Kristovi Bohu, aby našim dušiam daroval pokoj a veľké milosrdenstvo.“ (Tropár sviatku.) Rímski katolíci si dnešný sviatok pripomínajú ako sviatok sv. Gorazda a spoločníkov.