Odborníci dodnes špekulujú, aká prísaha vlastne spôsobila následnú porážku a prenasledovanie spolupracovníkov cyrilo-metodskej misie. Víťazná prísaha vichingovcov pravdepodobne znamenala uznanie Svätopluka za zvrchovaného vládcu aj v otázkach viery a cirkevnej disciplíny. Podľa tejto teórie prehrali Metodovi žiaci preto, lebo odmietli odovzdať Svätoplukovi väčšiu kontrolu nad miestnou cirkvou.
Otec Andrej Škoviera vo svojej monografii uvádza aj ďalšiu hypotézu: „Tiež nie je úplne vylúčené, že prísahou mali prisahajúci odobriť Svätoplukov nemorálny život, ktorý, ako čítame v Živote Klimentovom, bol ‚otrokom ženských rozkoší a váľal sa v bahne odporných stykov‘. O franských kňazoch sa pritom píše, že mu ‚otvárali všetky dvere k náruživostiam‘ a dovoľovali mu nerestný život, možno teda nemali s podobnou prísahou problémy.“ Po prísahe pred Svätoplukom sú žijúci členovia zo skupiny svätých sedmopočetníkov najprv uväznení, keď však hrozí vzbura ľudu, sú na jar v roku 886 z Veľkej Moravy vyhnaní. Väčšina spolupracovníkov svätých Cyrila a Metoda odišla do Bulharska, keďže aj tamojší panovník Boris plánoval zriadiť samostatnú bulharskú cirkev. Ostatní predaní žiaci sa dostali do Benátok, kde ich vykúpil cisárov vyslanec, po čom väčšina z nich odišla do Konštantínopolu, ale aj do Dalmácie a Chorvátska. Cyrilo-metodská misia tak plodne pokračovala aj v ďalších slovanských národoch.
Živý odkaz svätých sedmopočetníkov
Slavista a kňaz Andrej Škoviera vyzdvihuje pri hodnotovom odkaze svätých sedmopočetníkov popri ich obetavosti, pokore, vzdelaní a múdrosti aj morálnu zásadovosť: „Najmä o svätom Metodovi vieme, že trval na dodržiavaní morálnych zásad, nebol ochotný tolerovať mnohoženstvo a neporiadky v manželskom živote, hoci to západní misionári na Veľkej Morave tolerovali. Metod bol dôsledný v morálke aj voči mocným, ba dokonca aj voči samému Svätoplukovi. Napomínal vtedajších vladárov a sudcov (Napomenutie k vladárom, nazývané neraz aj Napomenutie sudcom), aby predovšetkým sami dodržiavali zákony a boli príkladom pre iných, aby ‚nekrivdili nikomu zo slabších‘.“
Misia svätých sedmopočetníkov síce v našom priestore cirkevno-politicky stroskotala, ale napriek nepriazni pokračovala v iných formách na iných miestach. Gréckokatolícky arcibiskup Cyril Vasiľ to výstižne zhrnul v závere svojej pamätnej homílie na sviatok sv. Cyrila a Metoda v Nitre pred dvanástimi rokmi:
„Rastislavov projekt v našich dejinách stroskotal. Rozbil sa na ľudskej zlobe a závisti. Rastislava zradil jeho vlastný synovec Svätopluk. Najprv ho zapredal Frankom, potom zradil aj tých a dal sa na cestu vojenskej expanzie. Svätoplukom uprednostňovaný biskup Viching, prvý nitriansky biskup, najprv sv. Metodovi kládol všemožné prekážky a po jeho smrti vyhnal jeho žiakov preč z ríše. Expanzia, vierolomnosť, závisť a hrubosť načas zvíťazili, ale v skutočnosti priviedli k pádu aj svojich strojcov. Na štátnické a duchovné ideály Rastislava sme skoro zabudli a postavili sme si na piedestál – obrazne i doslovne – vierolomného, ľahtikárskeho a expanzívneho Svätopluka, ktorého vnímame ako národného hrdinu a kráľa starých Slovákov. O jeho priateľovi Vichingovi radšej veľa nehovoríme, aby sme si nemuseli rozpačito vysvetľovať, čo sme na Slovensku urobili s byzantskou časťou cyrilo-metodského dedičstva. A predsa, napriek tomu všetkému, však vklad sv. Cyrila a Metoda do našich dejín bol tak silný, že prekonal a prekonáva všetky tieto nepriazne ľudí, osudu i histórie a je tu prítomný dodnes.“
Z kolísky viery a kultúry, na ktorej pracovali svätí sedmopočetníci, sme medzičasom vyrástli. O miere a spôsobe, akými žijeme a budeme žiť ich odkaz, rozhodujeme my sami. Gréckokatolíci si ho preto každoročne sprítomňujú najmä duchovne – menlivými časťami spojenými so sviatkom sv. sedmopočetníkov: „Vencami chvály ovenčujme slávnych sedmopočetníkov, ktorí zažiarili ako svetlá a zvestovali nám trojjediného Boha, Cyrila s Metodom, Klimenta, Nauma so Sávom a Gorazda s Angelárom, neotrasiteľné stĺpy slovanskej cirkvi, Božím duchom naplnených bojovníkov nášho Slova, ktorí odháňajú démonické učenie a modlia sa ku Kristovi Bohu, aby našim dušiam daroval pokoj a veľké milosrdenstvo.“ (Tropár sviatku.) Rímski katolíci si dnešný sviatok pripomínajú ako sviatok sv. Gorazda a spoločníkov.
