Knižnica zemianskeho rodu Zamarovských bola budovaná systematicky od začiatku 18. storočia. Knižnica vzbudzuje obdiv rozsahom svojho kultúrneho bohatstva, mnohé v nej zastúpené exempláre sú možno jedinými zachovanými na území Slovenska. Ide o jednu z najväčších a najzachovalejších rodových knižníc na Slovensku, ktorá svedčí o vysokej kultúrnej úrovni, vzdelaní a rozhľade jej príslušníkov a odzrkadľuje zberateľské úsilie jej zakladateľov.
[link url = https://trencin.standard.sk/400970/stary-cestny-most-v-trencine-nadalej-slabne-hrozi-mu-kolaps]Ako uvádzajú staré uhorské genealogické príručky, predkovia rodu Zamarovských prišli do Trenčianskej stolice z Nemecka a v Trenčíne boli doložení už v 13. storočí. Získali majetky v Zamarovciach a zakrátko sa zaradili medzi miestnych šľachticov. Rod prežíval najväčší rozmach v 15. storočí, keď viacerí členovia rodu pôsobili ako vysokí stoliční úradníci a významní mešťania Trenčína, neskôr aj ako richtári a právnici. Od 18. storočia žili členovia rodu najmä v Zamarovciach a Ivanovciach, ale mali majetky aj v Bratislavskej a Nitrianskej župe.
Na začiatku 18. storočia sa o rozšírenie knižnice postaral Jozef Zamaróczy (1748 až 1824), po ňom Florián Zamaróczy (1788 až 1863) a v 19. storočí Štefan Zamaróczy (1819 až 1892), ktorý sa považuje za najväčšieho budovateľa rodovej knižnice, za jeho života sa rozrástla na viac ako 4 200 exemplárov.
Štefan Zamaróczy pôsobil od roku 1855 ako advokát panstva nitrianskeho biskupa v Kostolnej a jeho diecézny fiškáľ, v roku 1861 bol zvolený za hlavného právnika mesta Trenčín. Po jeho smrti knižnicu v menšej miere dopĺňali jeho potomkovia až do II. svetovej vojny, predovšetkým syn Jozef Zamaróczy (1882 až 1957), bankový úradník, ktorý počas 1. svetovej vojny pôsobil ako nadporučík 71. pešieho pluku v Kragujevci. Zomrel v roku 1957 a bol posledným príslušníkom rodu, ktorý obýval zamarovskú kúriu a aj jeho zásluhou ostala rodová knižnica zachovaná a celistvá.
