Slávna knižnica Zamarovských v Trenčíne ukrýva hotové poklady

TRENČÍN – Chýrna knižnica zemianskej rodiny Zamarovských zo Zamaroviec obsahovala vyše 400 vzácnych exemplárov. Už takmer 60 rokov je vzácnou súčasťou historického fondu knižnice Trenčianskeho múzea, ktoré tak zabezpečilo jej zachovanie pre budúce generácie.

Fotka Slávna knižnica Zamarovských v Trenčíne ukrýva hotové poklady. Foto: archív Alice Krištofovej

Knižnica zemianskeho rodu Zamarovských bola budovaná systematicky od začiatku 18. storočia. Knižnica vzbudzuje obdiv rozsahom svojho kultúrneho bohatstva, mnohé v nej zastúpené exempláre sú možno jedinými zachovanými na území Slovenska. Ide o jednu z najväčších a najzachovalejších rodových knižníc na Slovensku, ktorá svedčí o vysokej kultúrnej úrovni, vzdelaní a rozhľade jej príslušníkov a odzrkadľuje zberateľské úsilie jej zakladateľov.

Ako uvádzajú staré uhorské genealogické príručky, predkovia rodu Zamarovských prišli do Trenčianskej stolice z Nemecka a v Trenčíne boli doložení už v 13. storočí. Získali majetky v Zamarovciach a zakrátko sa zaradili medzi miestnych šľachticov. Rod prežíval najväčší rozmach v 15. storočí, keď viacerí členovia rodu pôsobili ako vysokí stoliční úradníci a významní mešťania Trenčína, neskôr aj ako richtári a právnici. Od 18. storočia žili členovia rodu najmä v Zamarovciach a Ivanovciach, ale mali majetky aj v Bratislavskej a Nitrianskej župe.

Na začiatku 18. storočia sa o rozšírenie knižnice postaral Jozef Zamaróczy (1748 až 1824), po ňom Florián Zamaróczy (1788 až 1863) a v 19. storočí Štefan Zamaróczy (1819 až 1892), ktorý sa považuje za najväčšieho budovateľa rodovej knižnice, za jeho života sa rozrástla na viac ako 4 200 exemplárov.

Štefan Zamaróczy pôsobil od roku 1855 ako advokát panstva nitrianskeho biskupa v Kostolnej a jeho diecézny fiškáľ, v roku 1861 bol zvolený za hlavného právnika mesta Trenčín. Po jeho smrti knižnicu v menšej miere dopĺňali jeho potomkovia až do II. svetovej vojny, predovšetkým syn Jozef Zamaróczy (1882 až 1957), bankový úradník, ktorý počas 1. svetovej vojny pôsobil ako nadporučík 71. pešieho pluku v Kragujevci. Zomrel v roku 1957 a bol posledným príslušníkom rodu, ktorý obýval zamarovskú kúriu a aj jeho zásluhou ostala rodová knižnica zachovaná a celistvá.

Najstaršie tituly pochádzajú zo 16. a 17. storočia, prevláda však 18. a 19. storočie. Z jazykového hľadiska dominuje nemčina, maďarčina, nasleduje latinčina a iba niekoľko titulov je vo francúzštine, taliančine a slovenčine. Z tlačí 16. storočia, kam patrí dvanásť titulov, sa tri tituly typologicky radia medzi postinkunábuly, to znamená tlače, vydané medzi rokmi 1500 až 1550. Hlavnú obsahovú náplň tlačí 16. storočia tvoria diela antickej literatúry, teológie a práva, nasleduje história a jeden titul patrí do oblasti medicíny a farmácie. 17. storočie s 33 titulmi je zastúpené vynikajúcimi teologickými, právnickými a historickými dielami, ktoré rodovú knižnicu obohatili na základe zberateľských aktivít Štefana Zamaróczyho.

Vzhľadom na skutočnosť, že Štefan Zamaróczy pôsobil ako hlavný právnik mesta Trenčín, najrozsiahlejšiu skupinu kníh tvoria právnické knihy. Druhou najpočetnejšou skupinou je história, nasleduje genealógia, heraldika, pomerne početné zastúpenie má zemepisná a cestopisná literatúra, politika a literatúra z oblasti poľnohospodárstva, ako napríklad ovocinárstvo, vinohradníctvo alebo záhradníctvo. Štefan Zamaróczy dopĺňal rodovú knižnicu aj o tituly z oblastí prírodných vied, matematiky, geometrie, fyziky, chémie, geológie, mineralógie, astronómie alebo architektúry.

Zdroj: Alica Krištofová, Trenčianske múzeum v Trenčíne

Vzácne knihy skončili v dobrých rukách. Foto: Trenčianske múzeum v Trenčíne