Kardinál Becciu nie je obyčajným prelátom. Mal dôveru troch pápežov, Svätú stolicu zastupoval na Kube a sčasti spravoval financie vatikánskeho štátu. Teraz čelí obvineniu za spreneveru a zneužitie právomocí verejného činiteľa. Mal byť tiež spoluzodpovedný za to, že Vatikán prišiel o 130 až 180 miliónov eur. Najväčšie fiasko bola podľa obžaloby stratová investícia do nehnuteľnosti v Londýne. Okrem iného mu vyčítajú, že sa snažil ovplyvniť súdny proces. Napríklad mal nahrať svoj dôverný telefonát s pápežom Františkom, v ktorom ho žiada o argumenty vo svoj prospech. Hlavnú časť z doslovného prepisu rozhovoru si možno prečítať tu.
Obvinenie kardinála Becciua však vyvoláva aj opačné dohady a klebety: nie je náhodou obžalovaný kardinál obetným baránkom? Nemá zakryť niečo podstatne väčšie? Prečo sa tak vytrvalo bráni obvineniam, veď iným prístupom by dosiahol omnoho viac. A napokon, ako do toho všetkého zapadajú spory s nedávno zosnulým a rešpektovaným kardinálom Georgeom Pellom? Pell, ktorý bol krivo obvinený a dokonca aj odsúdený v nespravodlivom procese, svojho kolegu v purpure obvinil z podielu viny na kampani proti jeho osobe. Veľký austrálsky kardinál svoje meno očistil. Ako teraz skončí taliansky kardinál?
Priblížme si osobnosť a kariéru kňaza a kardinála, ktorý teraz tak zapĺňa titulky novín v Taliansku a v ďalších katolíckych krajinách. Kto je kardinál Giovanni Angelo Becciu?
Becciu bol na vrchole moci známy ako takzvaný taliansky pápež. František dávnejšie verejne ocenil jeho službu a spravil z neho kardinála. Neskôr mu však ten istý pápež nečakane odňal nielen kardinálske právomoci, ale nechal ho stáť pred procesom, ktorý od začiatku vyvoláva pochybnosti o zákonnosti.
Je rodákom zo Sardínie, za arcibiskupa bol vysvätený počas pontifikátu Jána Pavla II. Slúžil ako apoštolský nuncius – pontifikov veľvyslanec – v niekoľkých štátoch, napríklad na Kube a v Angole. V roku 2011, teda koncom pontifikátu Benedikta XVI., pôsobil vo funkcii takzvaného substitúta pre všeobecné záležitosti Štátneho sekretariátu Svätej stolice. Skrýva sa za tým to, že po pápežovi a štátnom sekretárovi mal najvyššiu pozíciu v katolíckej monarchii.
Ani tu sa jeho kariéra nezastavila.
V roku 2018 ho pápež František spravil kardinálom a onedlho vymenoval za prefekta Kongregácie pre kauzy svätých. Úradu sa ujal 1. septembra 2018, keď bol oficiálne na Slovensku. V Košiciach slávil svätú omšu spolu so slovenskými biskupmi, pri ktorej sa po zvolení pápeža vyhlásila za blahoslavenú mučenica Anna Kolesárová.
Napriek kariérnemu rastu ho argentínsky pontifik v roku 2020 zbavil kardinálskych právomocí rýchlo, nečakane a bez oficiálneho vysvetlenia. Dôvodom mala byť jeho údajná spoluúčasť na podozrivých finančných transakciách, ktoré mala vatikánska polícia v hľadáčiku už v roku 2019.
Momentálne sedí spolu kardinál s ďalšími deviatimi osobami na lavici obžalovaných vo vatikánskom megaprocese. Jeho prvé pojednávanie bolo v júli 2021 a rozsudok sa čaká koncom tohto roku. Kardinál Becciu, ktorý vždy trval na svojej nevine, svoje predvolanie komentoval nasledovne:
„(Pápež) mi zveril mnoho úloh v mojom živote, chcel, aby som prišiel pred súd, a prichádzam. Som pokojný, vo svedomí cítim pokoj, mám dôveru, že sudcovia dobre uvidia skutočnosti a mojou veľkou nádejou je istota, že uznajú moju nevinu. Chcem tiež s veľkým zármutkom a bolesťou povedať, že som dal zvolenie právnikom, aby žalovali Monsignora Alberta Perlascu a pani Francescu Chaouqui za vážne nepravdy, ktoré o mne povedali a ktoré sa objavili v dokumentoch od obžaloby.“
Taliansky pápež verzus vatikánsky finančný cár
Prelát zo Sardínie v médiách neraz figuroval ako oponent a podľa niektorých aj úhlavný nepriateľ austrálskeho kardinála Georgea Pella. V čase, keď bol Becciu v Štátnom sekretariáte, mal totiž Pell z Františkovej vôle na starosti reformu vatikánskych financií. Ich rozličné názory na správu a kontrolu peňazí prenikli na verejnosť. Jedného prezývali taliansky pápež a druhého funkcia niesla označenie vatikánsky finančný cár. Taliansky kardinál bránil finančnú autonómiu Štátneho sekretariátu, druhý trval na prísnejšej kontrole a transparentnosti vrátane riadnych účtovných kníh a medzinárodných noriem.
Tento nesúlad medzi nimi pokračoval aj neskôr. George Pell neprestal upozorňovať na rôzne peňažné nezrovnalosti aj v čase, keď už nebol prefekt Sekretariátu pre ekonomiku. Avšak trval na spravodlivom procese pre svojho kolegu v Kardinálskom zbore. To sa ukázalo aj v manifeste z roku 2022, ktorý napísal pravdepodobne kardinál Pell pod pseudonymom Demos. Upozornil na nerešpektovanie zákonov v prebiehajúcom súdnom procese:
“S kardinálom Becciuom sa nezaobchádzalo spravodlivo, pretože bol zbavený svojho úradu a kardinálskej hodnosti bez akýchkoľvek dôkazov. Nemal riadny proces. Každý má právo na spravodlivý proces. Pápež ako hlava vatikánskeho štátu a zdroj všetkej zákonnej autority využil túto právomoc na zasahovanie do súdneho konania.”
Kardinál Pell bol kritický aj voči pápežovi Františkovi:
“Svätý Otec spočiatku reformy výrazne podporoval. Potom zabránil centralizácii investícií, postavil sa proti reformám a väčšine pokusov o odhaľovanie korupcie a podporoval (vtedajšieho) arcibiskupa Becciua v centre vatikánskeho finančného establišmentu. Potom sa v roku 2020 pápež obrátil proti Becciuovi a nakoniec ho postavili pred súd a obvinili desať ľudí.”
Kardinál Pell sa vyjadroval o rozličných témach aj pod svojím vlastným menom. Keď sa občas kriticky vyjadril o bývalom substitútovi Štátneho sekretariátu, niektorí vatikanisti špekulovali, že Pella mohli využiť, možno aj proti Becciuovi zneužiť.
Ako vidieť, mnohí v Ríme a kúrii sú presvedčení o Becciuovej nevine a Pellove slová na jeho adresu nevnímajú s pochopením. Ponúkali sa dve možné interpretácie. Prvá: proces s talianskym prelátom sa objavil práve vďaka kontrolným mechanizmom, ktoré aktivoval najprv Benedikt XVI. a potom pápež František za pomoci Georgea Pella v boji proti korupcii a za transparentnosť. Druhá: Pell síce spravil dobrú prácu, no Becciu vskutku nebol jeho skutočný nepriateľ. Takto možno zhrnúť hodnotenie stúpencov kardinála zo Sardínie, voči ktorému neexistujú dôkazy o zlom hospodárení, podčiarkujú.
Becciu je údajne obetný baránok
O tom, že Giovanni Angelo Becciu je obetný baránok „svetovej očierňujúcej kampane“, sa už v minulosti písalo, hoci nie je jasné, kto konkrétne bol za jeho odstránením. Keď František zbavil Becciuho kardinálskych právomocí za nejasných okolností, ukázal novú tvár Vatikánu: naoko robí poriadok vo vlastných radoch. George Pell si neuvedomil, že môže prispieť k tvrdému odsúdeniu svojho rivala, dôvodia ďalej žurnalisti. Na druhej strane, práve v spomínanom manifeste Demos – zrejme George Pell – upozornil tiež na nezrovnalosti s “procesom storočia”.
„Rôznorodosť názorov na správne spravovanie dočasných dobier Cirkvi“ nemôže viesť k mystifikácii a „osobným útokom odtrhnutým od reality“, reagoval vtedy Becciuov právnik na útoky na svojho klienta.
V rozhovore pre Štandard George Pell vtedy na výhradu, že verejná polemika kardinálov nepôsobí najlepšie, povedal:
“Nie je nič nekresťanské na hľadaní pravdy. Aká je alternatíva? Mám mlčať o finančných nezrovnalostiach tak ako mnohí ľudia po desaťročia vo Vatikáne? Mal som mlčať, keď ma obvinili zo zneužívania? Podobne disidenti počas komunizmu nemlčali v ťažkých časoch. Solženicyn písal o gulagoch. Pravda je znakom slobodnej spoločnosti.”
V stávke je viac než autorita cirkvi
Samotný proces s kardinálom Becciuom a spol. sa vníma ako očista Vatikánu. Ako sme informovali v iných analýzach, v stávke je viac než morálna autorita cirkvi a poriadok vo vlastných radoch. Okrem podozrenia, že azda ide skôr o mediálny než vskutku seriózny proces, sa vynoril ďalší problém. Svätá stolica opäť čelí rastúcemu a veľmi sofistikovanému útoku na svoju suverenitu s cieľom oslabiť jej pozíciu tak ako v minulosti v kauze Vatileaks, vyslovili niektorí vatikanisti už dávno a teraz opäť pri tomto maxiprocese. Skeptickí komentátori však nehovoria jasne, kto konkrétne ťahá za nitky.
Kardinál Pell s nimi aj v tomto súhlasil, keďže varoval, že miništátu pre pochybnosti pri procese hrozí medzinárodný škandál. Financie nie sú najdôležitejšie v cirkvi, dôležitejšia je viera a duchovná podstata cirkvi. Práve občasné podozrenia z korupcie, materiálnej či inej, cirkev pripravujú o autoritu a rešpekt.
Pell raz povedal: „Ľudia môžu celý život stráviť útokmi na kapitalizmus, no povedzte mi, myslí si niekto, že štandard čestnosti v zlom kapitalizme už neplatí pre Vatikán? Každá slobodná spoločnosť má riadne účtovné knihy, štandardy, ktoré sme zavádzali v austrálskej cirkvi, keď som bol prefektom, sú medzinárodné normy.“
Práve preto je proces s Becciuom a jeho spoločníkmi taký sledovaný. Konkrétne očistenia cirkvi v konkrétnych prípadoch sú často dôležitejšie ako niektoré reformy. Najmä ak sa z nich katolícka cirkev aj poučí. Ale signál, že ani purpur neznamená amnestiu pred zákonom, je potrebný.
A ak by platilo, že kardinál Becciu niekoho kryje, môže sa pred súdom oprieť o starú a dobre overenú skúsenosť: pravda oslobodzuje.
