Potrebujeme nové hnutie: Hetero Lives Matter

Občas sa zdá, že niektoré požiadavky už nemajú ďaleko k tomu, aby boli spoločensky a politicky kanonizované. Zrejme o tom môžu rozhodnúť blížiace sa voľby. Uvidíme. Obávam sa však, že aj o tých najdôležitejších veciach sa občas treba pokúsiť rozprávať trochu absurdnejšie. Nie som s témou dúhovej ideológie generačne ani inak spriaznený, preto mi dovoľte ponúknuť jeden pokus.

Rastúca skratka

Sexuálne inakí občania dosť dlho používali na svoje označenie slovo homosexuáli, neskôr sa podarilo presadiť slovíčko gay (v angličtine pôvodne veselý, krikľavý), ako však začalo hnutie „mohutnieť“, postupne sa presadila skratka LGBT. Teraz už sú naši blízki označovaní ako LGBTIQ+. Čo tu znamená ono IQ nemám ani potuchy, ale bojím sa, že s inteligenciou to súvisieť nebude.

Zdá sa teda, že ani štyri písmená už nestačia pre všetky odrody netradičnej sexuálnej orientácie. Najviac ma prekvapuje – a napĺňa aj určitými obavami – ono + na konci. Pýtam sa: budú aj ďalšie? A kedy ich bude toľko, že to plus už nebude dostatočne inkluzívne a postačujúce?

Dovolím si ponúknuť predstavu, akým smerom by mohol tento vzrušujúci zoznam uvažovať o ďalšom rozšírení.

A keďže som rodák veľkého Nabokova, dovolím si provokovať. Berte to, prosím, výsostne umelecky, samozrejme.

V niektorých krajinách sa viac alebo menej opatrne diskutuje o uznaní pedofílie. Nie však patológiou, ale sexuológiou. Veď ide, milovníci antiky potvrdia, o rovnakú sexuálnu orientáciu, ako sú iné. Počúvam, že sú aj organizácie, ktoré už bránia práva takto orientovaných spoluobčanov. (S obranou detí to v našich spoločnostiach ide pomalšie, ale reakcia príde, o tom čosi tušíme.) A vraj ich nie je málo. Dočítal som sa, že výskum britskej protikriminálnej agentúry v roku 2015 ukázal, že len v kolíske modernej demokracie je približne 250-tisíc mužov, ktorých lákajú dievčatá vo veku do 12 rokov. A tak sa verejne pýtam, kedy sa ďalším písmenom v skratke stane P? 

Už vidím prvý protest. Nezabúdajme na nekrofilov! Pravda, tu už starovekí Gréci nepomôžu, táto pochmúrna činnosť je nateraz obludným a tvrdým tabu, dokonca je stále stíhaná zákonom. No všetko je vec perspektívy. Ak sa posunieme hlbšie do dejín, v staroegyptskej mytológii bol istý boh Horus, počatý bol bohyňou Isis z mŕtveho manžela Osirisa, čo znamená, že vtedajšie náboženské povedomie nemohlo mať zásadné výhrady proti takému správaniu. Pravda, budeme vyžadovať písomný súhlas, notársky overený ešte počas života, ale ak by následne išlo o konsenzuálny akt, ktorý nepotláča práva nikoho, prečo by sme mali trvať na prehnitej morálke a jej škrupuliach? Očakávam, že v duchu moderných trendov sa aj nekrofili zhromaždia v boji za svoje práva. Možno by mohli pridať aj ich obľúbenú čiernu farbu do dúhovej zástavy a do skratky v zozname členov komunity pripojiť aj písmeno N.

Kto je proti? Nuž, hlasujme.. a pravda vyjde na povrch!

Ďalší protest: existujú aj zoofili! Nepáči sa mi tento vývoj, ale neviem si pomôcť, dialektika dejín ma unáša ako silný prúd veľkej rieky. Títo nešťastníci, aj ich treba najskôr dlho ľutovať, predsa by chceli mať zákonné manželstvá s obľúbenými zvieratkami. Veď človek je tiež len zviera, zakričal akýsi povrchný Darwinov čitateľ, nikomu sa pritom neblíži, tak aké máte vlastne námietky? A ja ostávam len mlčať, zahanbený, dúfam len, že aspoň to písmeno Z, zničené Rusmi na škaredú vojnu, ich bude kompromitovať. Možno sa presadí značka OO, keď sa na to pozriete druhýkrát, nevyzerá to až tak zle.. Ale je tu háčik, ozvali sa ochrancovia prírody a zvierat, objavili v sebe starú kresťanskú cnosť a bránia slabších. Zoofilov presvedčivo obvinili z tyranie našich menších bratov, zvierat. Medzičasom ide o silnú loby, kto nemá domáceho maznáčika, nie je človekom. Obávam sa, že zelené hnutie je silné, uznanie zoofílie ako bežného a akceptovaného sexuálneho správania je nateraz pozdržané.  

Smutný osud hetero

Mnohých heterosexuálov (ďalej len hetero) trápi ani nie tak samotná existencia od nich odlišných ľudí, ale skôr agresívny štýl, ktorým sa niektorí z nich prejavujú. Počul som takéto podobenstvo: „Môj kolega je nespokojný. Chce ísť do práce v dámskych šatách, no šéf mu to zakazuje. Je to zlé, spolu bojujeme, aby sa mohol obliekať tak, ako sa mu to páči a ako to cíti. Nakoniec sme dosiahli cieľ a môže pracovať v ženskom odeve. Ale víťazstvo neprišlo a on je zase nespokojný. Prečo? Aha! Nuž chce, aby som si tiež obliekol ženské šaty!“ Som azda, ja úbožiak, netolerantný?

Ľudia, ktorí sa cítia zastúpení skratkou LGBT (aj tí zo skupiny IQ+), sú menšinou. Keď čítam a pozerám médiá, mám stále väčší dojem, že táto menšina je braná ako najdôležitejšia časť obyvateľstva. Niektorí heterosexuálni občania už asi závidia svojim netradičným krajanom, pretože sa nemôžu pridať do žiadnej spájkovanej komunity, nemajú svoju peknú vlajku, dokonca ani presvedčivé dôvody, aby požiadali o doplnkové práva a privilégiá. Je to vskutku smutné. „Nezúfajte, priatelia!“ vyhŕkne zo mňa. Aj pre vás sú tu dostupné podobné možnosti... len treba trošku poštekliť predstavivosť. A sex musí hrať prím.

Napríklad sa môžeme rozdeliť podľa obľúbených pozícií používaných pri pohlavnom styku. Kámasútra ich opisuje až 64, a niektoré z nich sú tak extravagantné, že to možno považovať za netradičné formy správania. Dokonca aj v bežných postupoch sú možné varianty. A dobrá správa na záver: celá naša abeceda nestačí na ich skratkové znaky!

Treba myslieť aj politicky. Ak by sa medzi „queer ľuďmi“ stala väčšina hetero, dôvody na konfrontáciu by pominuli a situácia by sa vrátila do pôvodného stavu. Záhadné + na konci názvu, používané doteraz len pre zástancov neštandardných vzťahov, zrazu nadobudne nový zmysel a hlboký obsah.

Priatelia, prestaňme skrývať svoje sexuálne preferencie pod pokrievkou, je čas ich odhaliť! Načo? Ak vás pokarhá šéf, hneď všetko pochopíte: stalo sa to len preto, že tento doktrinár je fanúšikom inej pozície ako vy a vás preto diskriminuje. Triedny konflikt bol slabý, sexuálny má šťavu! A umožní nám brániť svoje práva a apelovať na solidaritu súdruhov podľa štýlu styku.

Reductio ad absurdum

Ak to láskavý čitateľ vydržal až sem, určite si už niekoľkokrát pomyslel, že som sa pomiatol. Veď všetky tie vyššie navrhované opatrenia sú úplne absurdné. Drahý čitateľ, máš pravdu! Ale dovoľ mi ešte raz vytiahnuť odkaz gréckej antiky. Metóda diskusie známa ako reductio ad absurdum (prinášanie do nezmyslu) je známa už z antiky a je dosť dobrá na to, aby demonštrovala, k čomu môžu viesť určité trendy, ak sa nezastavia včas.

My z hnutia hetero sme dnes tichou väčšinou. Vieme však, že tvar spoločnosti neurčujú jej mlčiaci členovia, ale aktívne menšiny. Len si to predstavte: keby sa obeťami toho pomäteného vraha na Zámockej nestali gejovia, ale ľudia tradičnej orientácie, protestovalo by proti tomu 15-tisíc občanov a vyjadrila by sa k tomu pani prezidentka? Presvedčivú odpoveď na túto otázku už dal vyššie spomenutý Vladimír Palko.     

Ak však ten trend pokračuje, túžba po rovnosti je nákazlivá. Mali by sme ju žiadať aj my zo skupiny hetero. Potrebujeme vlajku, možno aj viac zástav, zaznieť by malo aj naše logo: Hetero Lives Matter. Životy hetero sú dôležité. Kto je proti?

Azda iba ten, kto si uvedomí, že náš svet sa naozaj stane ešte absurdnejším, ako si vieme predstaviť.