Z pohľadu Slovenska je to výborná správa. Silná SMK previazaná s Fideszom by z Orbána urobila vplyvnú postavu slovenskej politiky. Pri maďarských lídroch, ktorí Slovensko vnímajú ako odtrhnuté územie, by to bolo mohlo mať nepríjemné následky.
Proti Orbánovým slovám sa ohradilo nielen slovenské ministerstvo zahraničných vecí, ale aj premiér Ódor (mimochodom, etnický Maďar). A časť maďarských menšinových politikov.
Správne. Orbánovi nezaškodí pripomenúť dve podstatné veci. Po prvé, Slovensko sa od Uhorska neodtrhlo. Uhorsko sa ako impérium zrútilo. Podobne ako iné impériá, kde panský národ ovládal vazalské národy. Na troskách Uhorska potom vznikali slobodné národné štáty. Jedným z nich je aj Maďarsko. Bol to celoeurópsky trend. Nie tragédia Uhorska.
Podľa konceptu liberálneho nacionalizmu z 19. storočia územia nepatria monarchom ani ich ríšam. Územia patria slobodným, suverénnym národom, ktoré ich obývajú.
Po druhé, za úpadkom maďarských menšinových strán nie je len konflikt nacionalistov z SMK s Bugárom, ktorý veľkomaďarské schémy odmietal. Je za ním aj politická (nie kultúrna či jazyková) asimilácia maďarskej menšiny. Svoju identitu vníma regionálne. Veľkomaďarský sentiment už nerieši. A tak by to malo byť. Maďarská menšina má garantované nadštandardné práva a ochranu. A politicky je integrovaná so Slovenskom.
S Orbánom by sa možno dalo súhlasiť len v tom, že to zachádza do opačného extrému. Maďarská menšinová politika je rozbitá do troch malých strán mimo parlamentu.
Pokusy spojiť SMK a Most opakovane padli. Najnovšie na tom, že pre Most bola neprijateľná nominácia konzervatívneho poslanca Gyimesiho na 150. miesto spoločnej kandidátky. Hystéria v Moste bola prehnaná. Popri maďarských liberáloch a kresťanských demokratoch by predsa mohol maďarskú menšinu zastupovať aj jeden (jeden) národno-konzervatívny poslanec, ktorý sa občas zastáva Orbánovej vlády.
Treba však dodať, že Orbán si to do veľkej miery so Slovenskom komplikuje sám. Jeho konzervatívna politika a jeho kritické realistické postoje k vojne o Ukrajinu, respektíve k hybridnej vojne Západ – Rusko, majú podporu aj medzi Slovákmi a slovenskými Maďarmi. No len dovtedy, kým si nevypočujú, že údajne žijú na „odtrhnutom území“.
Pri tejto téme sa odtrhol skôr Orbán. Od 21. storočia.
2. Lipšic stráca Paru
Vyšetrovatelia NAKA a špeciálna prokuratúra majú vážny problém. Stíhanie oligarchov a ich figúr uviazlo. Krátko pred voľbami neprechádza cez súdy.
Najskôr sme to videli pri stíhaní oligarchu Brhela a exministra Kaliňáka za korupciu na finančnej správe. Špecializovaný trestný súd a po ňom aj najvyšší súd odmietli obžalobu a vec vrátili. Dôvod: vážne procesné chyby, ktoré sa nedajú napraviť počas procesu. A porušovanie práva na obhajobu.
Dnes sa to isté zopakovalo pri stíhaní advokáta Mareka Paru. Vyšetrovanie bolo povrchné, v obžalobe sa kopili chyby a neprešla, čo potvrdil aj Najvyšší súd.
Špeciálne v prípade Paru je smutné, že stíhanie sa tak rýchlo rozbilo. V jeho kauze ide o veľkú vec, ktorá by mala byť riadne uzavretá na súde a potrestaná. Para je podozrivý, že pracoval na diskreditácii a na trestnom stíhaní prokurátora Špirka. Kaliňák a oligarchovia okolo Norberta Bödöra udreli na Špirka za to, že v 2016 vyšetroval kauzy spojené s Bašternákom, Kaliňákom a Počiatkom.
Advokát Para im v tom podľa vyšetrovateľov pomáhal. Stretával sa s policajným prezidentom Gašparom či so šéfom NAKA Hraškom. A zabezpečoval dôkazy proti Špirkovi. Tak ako to potreboval minister Kaliňák. Nadprácu advokáta Paru v službách Kaliňáka a bödörovcov potvrdilo nielen vyšetrovanie, ale aj Kočnerove archívy z jeho aplikácie Threema.
Pokusy stíhať prokurátora Špirka trvali dva roky. Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa Špirko postavil pred novinárov a odkryl karty (rok 2018). Oznámil, že vyšetroval podozrenia z rozsiahlej korupcie v pozadí ministrov Kaliňáka a Počiatka. Cez podvody s DPH a cez manipulované tendre údajne zločinecké skupiny napojené na ministrov zarobili 200 miliónov eur. Následné odstavenie a stíhanie prokurátora Špirka bola odveta Kaliňáka, Bödöra a ich ľudí (medzi nimi aj Paru).
Po voľbách 2020 začala NAKA stíhať bödörovcov a ich poskokov v polícii. A nakoniec aj Paru. Lenže – s chybami, ktoré podľa súdov neumožňujú prijať obžalobu a začať proces.
Stíhanie zločinu a výkon spravodlivosti stroskotáva. A keďže sa to deje opakovane a po rozhodnutí súdov, môžeme predpokladať, že stroskotáva aj na povrchnosti vyšetrovateľov a špeciálnej prokuratúry.
Stíhanie sa po voľbách rozbehlo rýchlo a tvrdo. No v mnohých prípadoch nebolo dotiahnuté. Zrejme aj preto, že špeciálny prokurátor Lipšic sa ponáhľal, aby preukázal výsledky už pred voľbami (predčasnými voľbami).
Tlak na rázny postup a rýchle výsledky má potom dvojsečné následky. Áno, stihli uzavrieť vyšetrovanie. Úloha je splnená. No bez pointy na súdoch, ktoré jeden po druhom vracajú kauzy na začiatok. Do fázy vyšetrovania.
Teda do roku 2020.
3. „Toxickí progresívci“?
Prieskum agentúry Ipsos priniesol progresívcom jednu dobrú a jednu zlú správu. Vraj vyrástli na druhé miesto za Smerom. Predbehli Pellegriniho. No v prijateľnosti pre voličov iných strán je na tom Progresívne Slovensko pomerne zle.
Na to, že ide o mladú novú stranu mimo parlamentu, má dosť výrazné repelentné účinky. Pre 53 percent voličov je PS neprijateľné vo vláde. Platí to aj o voličoch strán, ktoré Progresívne Slovensko považuje za partnerov pre novú vládu. Progresívci by boli vo vláde prijateľní len pre 21 percent voličov KDH. Alebo pre 17 percent voličov Hlasu.
Povedané slovníkom progresívcov, pre značnú časť spoločnosti sú toxickí.
Samozrejme, kontroverzie nutne patria k politike. Každá strana s jasnou farbou, ktorá sa dokáže za niečo – a proti niečomu – postaviť, má odporcov. A iste, práve progresívci narážajú na odpor hlavne v konzervatívnej časti spoločnosti. Dôležitá je však miera neprijateľnosti. A tá je pri strane, ktorá ešte nebola v parlamente a ktorá sa teší širokej podpore médií, nezvyčajne vysoká.
Dokonca je taká vysoká, že môže zasiahnuť do povolebného boja. Pre Hlas, ale aj pre KDH môže byť partnerstvo s progresívcami traumatické. Alebo rovno zničujúce.
Dá sa pritom očakávať, že bremeno neprijateľnosti, ktoré visí na krku progresívcov, ešte porastie. Aj počas kampane. Aj po nej, keď sa pustia do práce.
Progresívci (a nielen tí slovenskí) to totiž majú zakódované priamo v génoch. Sú posadnutí úzko menšinovými témami, ktoré sú pre väčšinu spoločnosti provokačné. Platilo to o ich nápadoch s otvorenými dverami imigrantom či o povinnom plošnom očkovaní. Platí to o ich zvrátenej transrodovej agende. Aj o ich inkvizičnom boji proti tým, ktorých vyhlásia za dezinformátorov.
Alebo za „toxických“.
Hoci pri tom poslednom môžu rýchlo zistiť, že už nie sú v ofenzívnej pozícii, ale v opačnej.
4. Keď vás zruší banka
Prehľad zakončíme témou z kategórie „absurdity novej doby“. Je poučná. Ukazuje, prečo je dôležité zachovať právo na platby v hotovosti.
Príbeh sa začal v júni. Britskému euroskeptikovi a stúpencovi brexitu Nigelovi Farageovi banka zrušila účet. Najskôr údajne pre porušenie pravidiel (predpísané zostatky na účte). Potom priznala, že to bolo aj pre jeho „nechutné politické názory“ a „nedostatočnú inkluzívnosť“. Banka na Faragea vypracovala podrobný 40-stranový spis. Vyčítala mu, že je kritický k LGBTI komunite, má proruské názory. A priatelí sa s ľuďmi ako Donald Trump alebo Novak Djokovič, ktorý odmietol očkovanie.
Áno, vidíte dobre, aj s takýmito zisteniami prišla banka pri „vyšetrovaní“ jedného zo svojich klientov. Podľa aktivistov z vedenia banky Coutts to asi boli dostatočné dôvody na to, aby Farageovi zrušili účet. Nevhodné názory. Bodka. Faragea neskôr - podľa denníka Telegraph - odmietli aj v ďalších bankách.
Prípad, samozrejme, vyvolal vlnu odporu. Ideologický dozor to prehnal. Jedna vec je zrušiť niekomu s „nevhodnými názormi“ účet na sociálnej sieti. Druhá vec je odstaviť ho od finančných služieb. V krajine, kde väčšina platieb prebieha bezhotovostne… Takýto hon na čarodejnice má už blízko k finančnej likvidácii človeka.
Postupu banky sa zastali pripečení trollovia a časť progresívnych médií. Faragea sa zas zastala veľká časť pobúrenej verejnosti. A nakoniec aj vláda. Likvidáciu klientov pre ich politické názory považuje za neprijateľnú.
Bankový dom, pod ktorý patrí Coutts, sa musel ospravedlniť. Jeho šéfka koncom júla oznámila, že končí vo funkcii. Jednak preto, že Coutts to s popravou nedostatočne inkluzívneho klienta škaredo prehnala. Potom preto, že banke padla hodnota akcií. A nakoniec aj preto, že z nej unikli dôverné informácie o Farageovi novinárovi BBC. Postarala sa o to priamo generálna riaditeľka. A balí si za to veci zo stola.
Je to dobrý koniec zlej správy.
Poddaní kráľa Karola III. sa dozvedeli, že sa môžu skamarátiť s Djokovičom – a ak ich za to nejaký aktivistický magor v banke zruší, možno sa dočkajú, že sa ich niekto zastane.
Neuveriteľné.
Celé to trochu pripomína Pyrrhovo víťazstvo. Ale buďme v tejto „pokrokovej dobe“ vďační aj za také.
