Pes sa pre vyššie zmienené často vyskytuje najmä na ženských portrétoch, ako odkaz na poslušnosť a vernosť manželovi. Najsilnejší význam má pes ako symbol na spoločnom manželskom portréte, kde sa jeho význam vzťahuje na manžela aj manželku.
[link url = ]
Mária Ilešháziová, rodená Forgáčová sa nechala na portréte zachytiť so psíkom, odkaz na symbolický význam je zvýraznený dotykom. Na stole sa nachádzajú aj hodiny, ktorých význam sme si objasnili v predošlom článku.
Mária bola manželkou Juraja Ilešháziho. Za Juraja Ilešháziho prebiehala v jemu zverených župách tvrdá rekatolizácia. Aj Juraj bol pôvodne evanjelik. Mária bola dcérou Mikuláša Forgáča z Gýmeša, pána na Brumove. Po smrti Máriinho otca, brata aj matky sa panstvo podľa uhorských zvyklostí rozdelilo na päť dielov medzi sestry.
Mária a Juraj mali syna, ktorý však zomrel, dospelosti sa dožila iba dcéra Helena. Po Máriinej smrti sa Juraj oženil ešte dvakrát.
[link url = ]
Pre ukážku symbolického významu psa na manželskom portréte dobre poslúži dielo od L. Lotta, zachytávajúce Niccola Bonghiho s manželkou.
Príbeh manželstva
Uprostred obrazu je spiaca veverička. V minulosti sa mužskému partnerovi veveričky pripisovali negatívne vlastnosti, vzhľadom k jeho správaniu pred príchodom zimy. Po nazhromaždení jedla sa uloží do hniezda a zimu prespí. O svoju partnerku sa nezaujíma a nechá ju, nech si pred zimou poradí sama. Muž na portréte na veveričku ukazuje prstom, v druhej ruke drží papier s textom, na ktorom je latinský nápis HOMMO NUNQVAM. Text poukazuje na to, že človek, resp. muž, by sa takto nemal nikdy zachovať. Dáva tým najavo, že o svoju manželku sa postará. Tá v jednej ruke drží psa, druhou sa opiera o manžela. Keďže vieme, že pes je symbolom vernosti, môžeme z obrazu odvodiť akýsi manželský dialóg, kde muž sľubuje ochranu a zaopatrenie a žena vernosť.
Autorka textu: Veronika Ďurejová