Vojnová prosperita neexistuje

Aj v nacistickom Nemecku utešene rástlo HDP na hlavu až do roku 1945. Prudko pokleslo až zastavením jeho vojnovej ekonomiky po porážke Nemecka.

Je to pekná ilustrácia, že HDP je v mnohých situáciách mizerný ukazovateľ na skúmanie prosperity. No rozbombardované Nemecko nie je ideálny príklad. Väčšina ľudí pozerá skôr na USA alebo Kanadu. Teda na štáty, ktoré sa dokázali vyhnúť vojnovým škodám priamo na svojom území.

Tieto dve krajiny som nespomenul náhodou. V roku 1992 totiž vydal ekonóm Robert Higgs prácu Mýtus vojnovej prosperity, kde skúmal ekonomické dáta USA počas druhej svetovej vojny. Pred pár mesiacmi sa touto prácou inšpirovali kanadskí autori, ktorí ju prepracovali pre Kanadu.

Na vyčistenie dát použili metodologicky jednoduchý, ale prácny spôsob. Najskôr z ekonomickej produkcie vyňali výrobu vojnového materiálu, ktorý pre civilné obyvateľstvo neprinášal žiaden úžitok. Následne civilnú produkciu upravili vlastným deflátorom. Veľa civilnej produkcie malo totiž počas vojny regulované ceny, ktoré nezodpovedali realite na (čiernom) trhu. Inak povedané, tovar za tieto ceny nebol reálne zohnateľný v dopytovaných množstvách. Záverom autorov je konštatovanie, že druhá svetová vojna bola z hľadiska prosperity len pokračovaním Veľkej depresie z 30. rokov.

To by ekonomicky zmýšľajúceho človeka nemalo veľmi prekvapiť. „Vojnová prosperita“ je len inak porozprávaný „klam rozbitého okna“, ktorý popularizoval Frederic Bastiat. Ničením produkcie sa nedá prepracovať k prosperite, aj keď pohľad na štatistiky bez kontextu môže tvrdiť opak.

I keď… diskusia môže pokračovať. Ak zbrane slúžia na ochranu života a majetku občanov, ich výroba a použitie má prínos k prosperite v širšom zmysle slova. Tu sa však už dostávame k ošemetnej otázke, ako merať hodnotu služieb, ako je „bezpečnosť“. Nateraz ju necháme nezodpovedanú.