Či pritom trafili klinec presne po hlavičke alebo sa riadne udreli po prstoch, zostáva na posúdenie kritickému oku i uchu pozorovateľa. Uplynulý týždeň sa mediálne zviditeľnili najmä dve udalosti, ktorým nechýbala originalita, ale aj neprípustné prešľapy.
Rekviem na najvyššom nemeckom vrchu
Na problém globálneho otepľovania malo upozorniť ekumenické rekviem v utorok 25. júla, ktoré zorganizovali zástupcovia katolíckej a evanjelickej cirkvi v Nemecku na svojom najvyššom vrchu Zugspitze. Pohrebný sprievod, obrázky, modlitby i následný kar mali poukázať na razantné klimatické zmeny posledných desaťročí.
Hoci sa organizátori pohrebného obradu za zomierajúci ľadovec chceli podľa vlastných slov vyhnúť polarizovaniu, predsa sa našli hlasy, ktoré podujatie odmietli ako reálnu satiru. V každom prípade išlo o „predčasný pohreb“, keďže ľadovcu dávajú reálne odhady ešte dobrých sedem rokov života.
Rekviem sa konalo v najvyššie položenej kaplnke v Nemecku v nadmorskej výške približne 2 600 metrov. Kaplnku Navštívenia Panny Márie vysvätil v októbri 1981 niekdajší arcibiskup Mníchova a Freisingu Jozef kardinál Ratzinger. Vo svojom príhovore vtedy povedal, že „hory dávajú človeku možnosť zacítiť niečo z veľkosti i blízkosti Boha“.
Tento pohľad pri ľadovcovom rekviem prezentovaný nebol. Zážitok blízkosti Boha vystriedal podľa zástupcu rímskokatolíckej cirkvi farára Floriána Hammerla smutný pohľad na topiaci sa ľadovec. Celá záležitosť sa preňho zmenila dokonca na pastoračný problém, keď ako horský farár musí často šokovaným turistom vysvetľovať následky globálneho otepľovania. Jeho evanjelická kolegyňa Uli Wilhelm z Garmisch-Partenkirchen vo svojom príhovore vyzvala: „Spýtajme sa ľadovca: ako máme ďalej žiť?“ Podujatie následne korunovalo Rekviem na koniec večného ľadu, ktoré osobitne na túto príležitosť skomponoval evanjelický cirkevný hudobník Wilko Ossoba-Lochner.
Perverzná výstava v sakrálnom priestore
Upozorniť na iný problém sa o pár stoviek kilometrov severnejšie zasa pokúsil evanjelický cirkevný zbor v Norimbergu. Tamojší zbor sa pripojil k „dúhovej“ aktivite Christopher Street Day výstavou obrazov v Kostole sv. Egídia s názvom „Ježiš miluje“, ktorú špeciálne pre toto podujatie vytvoril režisér, profesor a LGBT+ aktivista vystupujúci pod ženským menom Rosa von Praunheim.
Ostrá kritika obrazov homosexuálnych aktov od rovnako orientovaného autora v sakrálnom priestore prišla najmä od šéfredaktorky evanjelickej tlačovej agentúry „idea“ Daniely Städterovej, ktorá ju nazvala príznačnými výrazmi: Pornografia v kostole a perverzný svet. Podľa novinárky je to svet, v ktorom „učitelia varujú, že mladí ľudia ‚konzumujú‘ čoraz viac pornografického materiálu prostredníctvom smartfónov, ale v Norimbergu stačí deťom zájsť do kostola, aby si takéto obrázky pozreli.
Dva malé nápisy ‚len pre dospelých‘ osadené pred výstavou záujem dospievajúcich len zvýšia. Kostol v Norimbergu sa stal priestorom blasfemickej provokácie. Takto sa zaobchádza s miestom, kde sa oslavuje Božia prítomnosť“, kritizuje doslova Städterová.
Evanjelický zbor pri Kostole svätého Egídia na svojej internetovej stránke obhajuje výstavu a jej autora, ktorý sa „zaoberá ako zvyčajne rázne, kriticky a bez okrasy represívnym náboženstvom, oslobodenou sexualitou a Ježišom, ktorý miluje, pretože žije“.
Po masívnej vlne kritiky sa na dverách kostola objavil odkaz podpísaný farárom: „Vzhľadom na reakcie verejnosti, ako aj interné reakcie vstupujeme ako zbor do procesu hľadania, ako by sa vzniknutá situácia dala produktívne riešiť. Dovtedy zostane kostol zatvorený.“
V následnom tlačovom vyhlásení sa uvádza, že vedenie cirkvi „na svojom zasadnutí vo štvrtok 27. júla jednomyseľne rozhodlo, že výstavu ‚Ježiš miluje‘ znovu neotvorí. Týmto rozhodnutím reaguje na obavy a námietky týkajúce sa výstavy“. Tlačová správe zároveň uvádza, že cirkevný zbor dostal „od otvorenia výstavy veľa povzbudenia a podpory, no dostalo sa mu aj vážnej kritiky. Mnohí ľudia sa cítili byť zranení vo svojom náboženskom cítení. Predstavenstvo cirkvi to veľmi ľutuje“, no zároveň je presvedčené o nutnosti ďalšej diskusie na tému LGBT+, sexualita a cirkev.
Na týchto vzorkách aktuálnych pokusov je na jednej strane možné odčítať, aká tenká je hranica medzi posvätným a jeho karikatúrou a neprípustnou blasfémiou. Na strane druhej súčasnému kresťanovi pripomínajú dôležitosť hľadieť na autentické línie kresťanstva jasne viditeľné v spôsobe Ježiša Krista, ktorý zakaždým odstraňuje hriech, aby uzdravil hriešnika. Svojimi slovami i činmi neustále pripomína, že každý človek je v jeho očiach nesmierne vzácny, a preto je proti jeho dôstojnosti a hodnote, keď sa „predáva pod cenu“.